Za stav rezignácie, apatie a nezáujmu o veci verejné nie sú zodpovední iba politici a čelní predstavitelia samosprávy, ale aj média s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré majú sídla v centre diania, teda v Bratislave. Akoby už aj všetci novinári rezignovali a okrem spravodajstva, aj to akéhosi zvláštneho, nič nehovoriaceho, prestali prinášať informácie, ktoré dokážu občana zorientovať a vysvetliť mu to, čo sa okolo nás deje.
Spravodajské relácie väčšinou odpovedajú iba na základné otázky, kto?, čo?, kde? a kedy?. Odpovede na otázky prečo? väčšinou chýbajú. Z novín a televízií sa vytráca publicistika, nikto sa na nič nepýta, investigatívna žurnalistika načisto zmizla a pripadá mi to tak, že všetci na Slovensku sú absolútne spokojní. Pre „objektívne“ informovanie stačia tlačové besedy politických strán, jedna – dve správy z parlamentu, ktoré prinášajú katastrofické scenáre. Neuveriteľne nás trápi, či prezident vymenuje Čenteša za generálneho prokurátora, alebo nie. A ak nestačí, do nekonečna rozoberáme žabomyšie vojny Hlinu a Matoviča, ktorí o konskú dĺžku zaostávajú za Jankom Slotom a Aničkou Belousovou, ktorá bola jediným mužom v parlamente a Matovičovi „výchovnú“ aj vyťala. Jediné, čo nás trápi je, či sa nejaká celebritná Marča rozišla s celebritným Jančom, ktorá vraj celebrita je tehotná a s kým, ktorá celebrita cez ktorú posteľ akéhosi milionára práve prechádza a v ktorej posteli nakoniec skončila.
V televíznych spravodajstvách sa už výlučne páni renomovaní novinári orientujú len na vraždy, nešťastia na cestách, železniciach, drogy, úmrtia, požiare, rozkrádačky, prepady na poštách, benzínkach. A keď nestačia tie naše, slovenské nešťastia, požičiavame si ich z celého sveta. Z Ameriky, Austrálie, Číny, Indie, Afriky a ty, občan, pozeraj, na svete je aj horšie! Určite najviac zo všetkého Slovákov „trápia“ televízne besedy Obamu s Romneym pred americkými voľbami prezidenta. Pripadá mi to tak, ako pred tzv. nežnou, keď sme sa báli otvoriť chladničku, či zapnúť žehličku, aby sme opäť nepočúvali, čo súdruhovia v Moskve odhlasovali na XXVII. zjazde KSSZ. Témy, ktoré nič neriešia a nikomu nepomôžu. Akoby sme už vonkoncom nemali o čom informovať a akým témam sa venovať.
A pritom by sa mali páni novinári na čo pýtať. Napríklad, či sa predseda vlády nehanbí povedať na tlačovej besede, že zahraniční investori tu prichádzajú len kvôli lacnej pracovnej sile a že mu predsedníčka rakúskeho parlamentu neverila, že Slováci žijú z minimálnej mzdy 320 € mesačne. Asi by sme sa dozvedeli, že keby také opatrenia prijímali v Rakúsku, ako naša vláda a parlament, asi by to bol ich posledný deň v politickej funkcii, pretože Rakúšania by ich vyhnali ako vlastizradcov z krajiny. Prečo sa nepýtajú, načo je Slovensku generálny prokurátor, keď sme bez neho vydržali až doteraz, generálna prokuratúra funguje rovnako, ako s ním, len sme ušetrili niekoľko tisíc mesačne na jeho plate? Prečo sa nepýtajú, v akom stave je naše poľnohospodárstvo, potravinársky priemysel, prečo nepodporujeme vlastné firmy, ale na úkor dehonostujúcich miezd Slovákov pcháme 120 miliónov € najbohatším zahraničným firmám? Prečo tie peniaze nedáme našim ťažko skúšaným firmám a firmičkám, ktoré by určite vytvorili podstatne viac pracovných miest, ako zahraničné a zisk by zostal doma? Prečo neinvestujeme do vedy a výskumu, keď iba tak dokážeme konkurovať svetu? Prečo sa páni novinári nepýtajú, ako je možné, že SIS vie o korupcii v štáte, o preflákaných eurofondoch, o úplatkoch pri verejných súťažiach a naša polícia nekoná, len behá po cestách a vyberá pokuty za zle parkovanie či porušovanie dopravných predpisov? A keď už chceme informovať o zahraničí, prečo sa nikto nepýta, ako dopadla „revolúcia“ na Islande a čo sa tam vlastne stalo, keď občania donútili skorumpovaných politikov odísť a prestali platiť dlhy zahraničným bankám? Prečo nikto nehovorí o tom, kto je zodpovedný za zabíjanie ľudí v arabských štátoch a komu tieto konflikty prospejú? A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho.
Ako vidieť, otázok je dosť, len odpovedí pomenej a Slováci sú spokojní. Bez reptania platia zvyšujúce sa dane, odvody, koncesionárske poplatky a vôbec ich nezaujíma, do kedy vydržia naši politici, ruka v ruke s celoslovenskými médiami, neinformovať, resp. dezinformovať občanov tohto štátu.
Ľ. Rešovská
http://www.podtatransky-kurier.sk/
