Keď si človek predstaví, koľko berú mesačne poslanci za divadlo, ktoré predvádzali tri dni v závere minulého týždňa v Národnej rade SR, má chuť zobrať poriadne veľké vodné delo a rozprášiť túto nekultúrnu „elitu“ národa tak, že by sa v parlamente už nikdy neopovážili ani len ukázať. Namiesto toho, aby riešili problémy, ktoré ničia život miliónom Slovákov, teraz stovkám malých subdodávateľských firiem, odvádzajú pozornosť nepodstatnými hlúposťami. Po funuse hľadajú vinníka a hádajú sa o to, kto je za Váhostav zodpovedný, kto je väčší lump a grázel! Jeden vykrikuje, že vládna koalícia, druhý, že bývalá vládna koalícia. A ako najlepšie odviesť pozornosť od hlavného problému – korupcie a rozkrádania, je odvolávať. Páni poslanci, keď odvolávať, tak všetkých – koalíciu, opozíciu, zoštátniť majetok slovenských oligarchov a súčasne vymeniť servilných štátnych úradníkov, tzv. manažérov na najvyšších postoch v štátnej správe. Toto ale bude možné len vtedy, keď sa zmení volebný systém. Keď konečne občania Slovenska pochopia, že súčasný tzv. demokratický volebný systém je horší ako bývalá totalita. Pretože ani v totalite si členovia Ústredného výboru KSČ a ďalších straníckych štruktúr nemohli dovoliť takto nehanebne rozkrádať vlastný štát. Komunisti mali aspoň toľko chochmesu, že do Federálneho zhromaždenia navrhovali kandidátov z celej republiky, s rôznym vzdelaním a rôznych profesií. Ale tých navrhovali najnižšie štruktúry – napríklad celozávodné výbory strany a človeka, ktorý sa na kandidátku dostal, odsúhlasili kandidáti celozávodnej, okresnej i krajskej konferencie, nie jeden predseda! Vtedy, vo Federálnom zhromaždení boli robotníci, vedci, lekári, pedagógovia, poľnohospodári. A dokonca sa prihliadalo aj na vekové zloženie poslancov, z ktorých každý a jeden bol členom strany a každý a jeden si platil stranícke známky! Dnes stačí päť ľudí, žiadna členská základňa, žiadne členské príspevky len zopár tisíc vyzbieraných podpisov, čo najviac sponzorov, hlavne tajných, ľúbivý volebný program a pseudostrany môžu bez problémov fungovať. V parlamente potom samozrejme sedia len kamaráti pána predsedu, ktorí ho počúvajú na slovo, zaaradia sa na voliteľné miesta a v podstate nepresadzujú názor žiadnej skupiny občanov, len názor vlastný pánovi predsedovi – zakladateľovi a otcovi strany. Videli sme to u Mečiara, naposledy v SDKÚ a potvrdzujú to najmä počty odídencov, pretože na jednom smetisku nemôžu fungovať dva kohúty a tie naše sa nevedia zmieriť s tým, že jeden kradne viac a iný menej. A tak máme ďalšiu novú stranu!
Čo keby sme začali podmienkou, že akákoľvek politická strana môže začať pôsobiť až vtedy, keď bude mať pol milióna platiacich členov? Čo keby sme pokračovali tým, že do parlamentu sa budú navrhovať poslanci v základných organizáciách týchto strán a pán predseda bude nútený akceptovať rozhodnutie väčšiny členov strany, nie presadzovať len svoju vôľu? A nakoniec, všimli ste si, že niektorí naši poslanci sú na tých istých stoličkách už celé štvrťstoročie, spolu s funkciou zostarli a niektorí sa už prepracovali až k dôchodku. Presne, ako za totality, keď sa tradovalo, že z Federálneho zhromaždenia pôjdu rovno na cintorín. Tak aký je medzi nimi rozdiel?
Najnovšie chcú odvolať jedného takéhoto poslanca, ktorému už hlavu postriebrili parlamentné šediny a pritom je úplne jedno, kto sedí na ktorej stoličke. Všetci poslanci parlamentu, volení podľa doterajšieho volebného systému, sú iba prisluhovači. Ak si Slováci myslia, že nová metla bude lepšie zametať, sú na obrovskom omyle, pretože každý z tých mladších, musí drukovať šéfovi strany, nemôže mať vlastný názor. Keď sa dostanú k moci a možnosti rozhodovať, za pár judášských grošov (či grošov oligarchov?), zapredajú aj vlastnú mater, nie iba vlastný národ! Žiaľ, elementárnu slušnosť a morálku sme s príchodom demokracie vymenili za zlaté teľa, oblbovanie národa, neustále klamstvá, vymývanie mozgov a tomu sme podriadili svoje myslenie i konanie. A nie iba na Slovensku, ale všade vo svete. Rozčuľujeme sa nad nejakým Váhostavom, hoci podobných podvodníkov bez štipky zodpovednosti a svedomia tu bolo doteraz neúrekom. Vždy na to doplatili len obyčajní ľudia, ktorí za nič nemôžu. Tí, ktorí majú za ušami najviac, si užívajú nakradnuté miliardy a tomu zbytku odkážu, že ich to mrzí!
Namiesto toho, aby na mimoriadnej schôdzi venovali pozornosť tomu, prečo ju zvolali a poslanci koalície spoločne s opozíciou navrhli tie najlepšie možnosti, ako situácie s neplatením za vykonanú prácu riešiť, vybíjajú sa sami na sebe. A malí a strední podnikatelia budú od radosti nad odvolaním Fígeľa jasať tak, že ani nebudú chcieť svoje vlastné peniaze, ba dokonca si vezmu pôžičku a dajú ju manžérom Váhostavu, aby si mohli postaviť ešte ďalšiu vílu na Bahamách! Toto Kocúrkovo na Slovensku mi pripomína vtip, keď sa stretli dvaja podnikatelia a jeden sa pýta druhého. - A ľudia ti ešte chodia do roboty? - Chodia,- odpovedá ten druhý. - A dávaš im výplaty? - Nie! - U mňa tak isto. A čo keby sme začali od nich vyberať daň za to, že vôbec môžu robiť? - uzavrel prvý podnikateľ.
Tu ale išlo o podnikateľov, nie o štátne zákazky. Keď štát toľké roky nezaujíma, že malým a stredným podnikateľom za vykonanú prácu nezaplatili stovky podvodníkov s jeho požehnaním, je to vôbec ešte štát?
