"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Mierové misie či okupanti?

Ľudmila Rešovská

Podtatranský kuriér č. 29, 16. 7. 2013


Na začiatku leta zasiahli našu spoločnosť, namiesto odpočinku a pokoja, neprí­jemné správy, ktoré otriasli azda každým normálne uvažujúcim človekom. Tou p­vou bola nezmyselná smrť našich horolezcov Petra Šperku a Antona Dobeša, ktorí zahynuli rukou teroristov. Tou druhou zase smrť nášho vojaka v Afganistane a ďal­ších ťažko i ľahko zranených vojakov, na ktorých opäť strieľal terorista. Vždy keď počujem o zbytočnej smrti kohokoľvek, hlavne v súvislosti s terorizmom, napadne ma výrok, ktorý som raz kdesi čítala. Vraj, viete prečo nie sú revolúcie a vojnové konflikty v Spojených štátoch americ­kých? Lebo v USA nemajú americké veľvyslanectvo!

Pripadá mi to tak, akoby táto odpoveď bola presne o tom, čo sa okolo nás deje, len celý svet sa tvári, že vôbec nevieme, o čom to všetko je. Američania, spolu so svoji­mi spojencami (a teraz už aj nami), podporujú v záujmových krajinách výcvik a financovanie ozbrojených subjektov, akoby s nimi mali najmä v afrických a arabských štátoch rovnaké záujmy. Či už v Afganistane v polovici 90-tych rokov, v Líbii, v Iraku, teraz v Mali, ale aj v Sýrii. Americké bezpilotné lietadlá zabíjajú ľudí v krajinách, v ktorých si vraj najdemokratickejší národ sveta „chráni“ svoje vraj strategické záujmy. V krajinách, o ktorých rozchýria, že vlastnia jadrové zbrane a preto tam rozpútajú vojnové peklo. Zbrane síce nenájdu, rovnako ako 10 rokov nemohli nájsť Usámu bin Ládina, ale zostanú po nich bábkové vlády, s ktorými si môžu robiť čo chcú a tisícky mŕtvych civilistov. Napriek protestom občanov týchto krajín im implantujú demokraciu na americký spôsob. Teda, pre Američanov všetko, pre domorodcov revolúcie, vojnové konflikty, občianske vojny, s ktorými ruka v ruke kráča smrť a chudoba. Na vojne a získaní prístupu k nerastnému bohatstvu bohatnú práve tí, ktorí tieto konflikty vyvolávajú. Nie, že by im skutočne záležalo na zlepšení života obyvateľov týchto krajín, či na akejsi demokracii. Tá im je ukradnutá tak, ako aj my. Zbrojárska lobby potrebuje svoje miliardy za každú cenu, aj za cenu ľudských životov. Dôležité sú iba peniaze. Krvavé peniaze, ku ktorým sa svetový policajt dostáva za cenu vojnových konfliktov a ľudských životov.

Najsmutnejšie na tom je, že naši volení zástupcovia ľudu, im v tom pomáhajú. Slováci síce z dodávok zbraní a prístupu k nerastnému bohatstvu nemajú ani peniaze, pretože zbrojárske firmy sme dávno zlikvidovali a ani „akciové“ ceny na ropu, ale... Naše vlády bez výčitiek svedomia posielajú slovenské vojenské, vraj mierové misie do krajín, o ktorých polovica občanov Slovenska ani nevie, kde sú. Čo tam vôbec chceme? Opäť musíme robiť poskokov komusi, kto na vojne bohatne a naši vojaci spolu s domorodými civilistami na tieto rozmary doplácajú životmi? A potom tí, ktorí to spôsobili „smútia“ a letia do Afganistanu „riešiť“ smrť našich vojakov a voziť domov mŕtve telá! Pýtal sa niekto slovenských občanov, či súhlasia, aby za peniaze nás všetkých boli do rôznych štátov, kde ktosi vyvolal vojnové konflikty, vysielané slovenské vojenské misie? Pri žiadnych voľbách som takýto súhlas kandidátom na poslancov, ktorí si uzurpujú všetku moc, ale aj životy ľudí, nedala. A myslím, že takýto súhlas by im nedala žiadna slovenská matka! Tak ako sa opovažujú také niečo vôbec urobiť? Ak niekto potrebuje žoldnierov, nech si ich zaplatí sám, z vlastného vrecka. Najmä ak potrebuje presadzovať svoje mocenské a politické záujmy. Ale nazvať vyslanie Slovákov do Afganistanu mierovou misiou... To aj sovietske voj­ská a vojská Varšavskej zmluvy od roku 1968 boli u nás na mierovej misii? Pochybujem, pretože sme im nehovorili ináč, ako okupanti. A myslíte, že v Afganistane volajú tieto mierové misie ináč? To naozaj stačí zmeniť rétoriku a všetko je v poriadku?

Kým naše demokraticky zvolené vlády ožobračujú tento národ a on sa im s úsmevom ožobračovať dá a ešte im volá na slávu, pro­sím. Ale keď už ide o život mladých ľudí a zničené mladé rodiny, to je iná káva a tu už by sme mali povedať rázne - dosť! Takéto pakty Slovensko skutočne nepotrebuje, pretože my nikdy žiadnou veľmocou nebudeme. To ale neznamená, že musíme vždy za niekoho robiť špinavú prácu a slúžiť mu.

      Ľ.  Rešovská
http://www.podtatransky-kurier.sk/

    Facebook
Hlavná stránka