Európsky súd pre ľudské práva a Ústavný súd SR na strane zločinu a marenia spravodlivosti  

Tak ako fašistický a komunistický režim povýšil amorálnosť na životný princíp v tejto zvrátenosti pokračuje aj Európsky súd pre ľudské práva a Ústavný súd SR, ktorý povýšili práva zločineckých skupín  a spolupáchateľov na pochybnú ochranu súkromia nad  záujmy štátu a zabezpečenie energetickej bezpečnosti. Týmto legalizovali zločiny korupcie a kriminálny  výpredaj strategických podnikov vrátane  protiústavnej privatizácie vody na Slovensku, ktorá prebehla v najväčšej korupčnej kauze v dejinách s názvom Gorila.

V každom právnom štáte by sa tento zločin vyšetroval a páchatelia by boli postavení pred súd. Na Slovensku sa však  namiesto toho dlhodobo všemožne marí  každý pokus o vyšetrovanie a likvidujú  dôkazy a do dokonca s požehnaním Ústavného súdu, z ktorého sa týmto stáva zločinecká inštitúcia. Ústavný súd totiž prikázal Slovenskej informačnej služby zničiť výsledky odpočúvania z akcie Gorila. Tým, že tak SIS v minulosti neurobila, porušila podľa ÚS základné práva Zoltána Vargu, ktorého byt v rokoch 2005 a 2006 odpočúvala. Rozhodnutie prijal senát ÚS 15. mája po minuloročnej obnove konania v tejto veci na základe Vargovej sťažnosti. Vo veci rozhodoval senát zložený z predsedu Libora Duľu a sudcov Miroslava Duriša a Martina Vernarského.

Ak je pomýlené právo na ochranu súkromia nadradené verejnému záujmu a elementárnym princípom zákonnosti, medzi ktoré patrí riadne prešetrenie spáchaného mimoriadne závažného zločinu korupcie a záujmy štátu a jeho občanov je to zvrátenosť,  právny nihilizmus a výsmech všetkým slušným občanom Slovenska.

Protesty Gorila už dávno vyšumeli dostratena a občan si zvykol ako žaba, ktorá sa pomaly varí v hrnci až sa uvarí bez toho, aby vyskočila z hrnca. Mlčia predajní mediálni presstitúti, ktorí ako naučené papagáje do nekonečná omieľajú svoju   mantru o najväčšom zločincovi Ficovi a mafii Smeru a Hlasu, až z toho niekomu preplo a začal vraždiť na verejnosti legálne držanou zbraňou. V záujme objektivity je potrebne povedať, že ak by sa porovnali dôsledky bačovania Smeru a ľudí, ktorí sa s  ním zviezli, aby si urobili z politiky výnosný zárobkový podnik, s dôsledkami výpredaja strategických podnikov tzv. pravicovou vládou Dzurindu a Mikloša,  Smer by z toho vyšiel lepšie. Keďže aj súčasná koalícia zložená zo Smeru, Hlasu a SNS má dosť masla na hlave neprekvapuje, že na rozhodnutie Ústavného súdu zničiť nahrávku Gorila nikto nereagoval, pričom táto kauza je jednoznačne kauzou pseudopravicovej vlády, čomu zodpovedá aj prístup Európskeho súdu pre ľudské práva.

Voľby na Slovensku sú vždy len voľbou menšieho zla a znesiteľnejšej vlády, preto mať obľúbeného politika ja ako mať obľúbenú chorobu. Vyše 30 rokov rozdelená polarizovaná spoločnosť už na kauzu Gorila nereaguje pretože je zamestnaná vzájomnou nenávisťou a neznášanlivosťou.

Preto je na Slovensku ticho a rozhodnutie ÚS SR frustrovaná verejnosť prijala bez záujmu.  Porušenie práva sťažovateľa na súkromie v súvislosti s odpočúvaním konštatoval v roku 2021 aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý je už známy svojimi zvrátenými hodnotami pri ochrane tzv. ľudských práv zločincov a protekčných práv inak sexuálne orientovaných  podľa optiky elít EÚ.  Výber sudcov tohto súdu podľa politických  kritérií blízkym totalitným režimom len potvrdzuje, že tento súd sa stal justičným  odpadom celej Európy.

Nad tým kto je vlastne Zoltán Varga, ktorého právo na ochranu súkromia bolo natoľko porušené, že sa kvôli tomu musí zničiť hlavný dôkaz rozsiahlej korupcie sa nikto nezamýšľa.

Podľa dokumentu, ktorý sa objavil na internete, sa v rokoch 2005 a 2006 v byte bývalého policajta Zoltána Vargu na Vazovovej sa  stretávali politici, podnikatelia, policajti a štátni úradníci. Odposluch bytu uskutočnila Slovenská informačná služba, ktorej riaditeľom bol vtedy nominant SDKÚ-DS Ladislav Pittner.
Konšpiračný byt v Bratislave, kde k stretnutiam dochádzalo, patril podľa výpisu z katastra nehnuteľností bývalému policajtovi Zoltánovi Vargovi. Tvár majiteľa konšpiračného bytu Zoltána Vargu však verejnosť dovtedy ani  nepoznala. Prvý krát ho nafotili pred jeho firmou HM INVEST v Šamoríne. Podľa jednej z teórií spis Gorila dostal meno práve po Vargovi, ktorý mal postavu ako gorila.  

Finanční žraloci z Penty tvrdili, že Zoltán Varga oficiálne nebol ich  zamestnancom, ale poskytoval Pente externé služby, pretože mal súkromnú bezpečnostnú službu, ktorá zabezpečovala ochranu ich budov, napríklad budovy Digital Parku, kde je jej sídlo. Jeho služby ako priznal hovorca Penty Martin Danko, využili v niektorých investičných projektoch, napríklad pri kúpe mäsokombinátu v Maďarsku. Vzhľadom na jeho znalosť maďarčiny a väzby, ktoré v mal Maďarsku.

Bolo všeobecne známe, že Zoltán Varga si v tom čase  žil nad pomery bežných slovenských občanov. Býval v novostavbe v Šamoríne. Po meste sa vyvážal v luxusnom čiernom mercedese typu S 500, ktorého cena sa začína na sume 100-tisíc €. Firma HM INVEST, v ktorej Varga sedel v predstavenstve, sídlila v centre Šamorína a jej základné imanie bolo  podľa internetového obchodného registra takmer 10 miliónov €.Vznikla v marci roku 2006, čiže v rovnakom období, ako prebiehala akcia Gorila. Zaoberala sa kúpou tovaru, ekonomickým poradenstvom, organizovaním výstav a faktoringom. Patrila jej však aj vila v lukratívnej časti Bratislavy, v ktorej býval exminister hospodárstva a jeden z hlavných protagonistov Gorily - Jirko Malchárek.  

Orgánom činným v trestnom konaní muselo byť známe, žepredsedom predstavenstva HM INVEST je Zoltán Varga, hlavný aktér Gorily pracujúci pre Pentu, ktorý oficiálne vlastnil dom Jirka Malchárka, ďalšieho aktéra odpočúvaní z kauzy cez ktorého  podľa spisu Jaroslav Haščák riadil viaceré chystané privatizačné projekty aj provízie pre jednotlivých aktérov vrátane politických strán.

Európsky súd pre ľudské práva a Ústavný súd SR majú zrejme občanov Slovenska za úplných hlupákov ak arogantne  v rozhodnutí uviedli, že odposluchmi v byte Zoltána Vargu bolo porušené jeho právo na ochranu súkromia.

Zoltán Varga však bol len formálne vedeným vlastníkom bytu, v ktorom nebol prítomný pri stretnutiach, zrejme tam ani nebýval a byt využíval na nezákonnú činnosť korupcie, takže o akú ochranu jeho súkromia malo vlastne ísť?!

Jedine čo bolo porušené bola ochrana práv zločincov, ktorí kuli pikle v tomto byte a páchali trestnú činnosť rozsiahlej korupcie aká v Európe nemá obdobu.  V tom prípade ak by tajná služba v Taliansku odpočúvala mafiu a jej rozhovory s politikmi  týkajúce sa korupcie museli by byť porušené ich práva na ochranu súkromia.
Len v zločineckom štáte a zločineckom systéme je totiž možné, aby boli práva zločincov chránené a postavené nad zákon.

Pýtam čo je to za Ústavný súd, ktorý odmietne sťažnosť bývalého disidenta a signatára Charty 77 Vladimíra Pavlíka, na porušenie jeho práva na slobodu prejavu a spravodlivý súd keď písal o dodnes riadne nevyšetrenej trestnej činnosti vývozu  falošných obrazov do Rakúska bývalým farárom a  agentom ŠtB  Pavlom Trnkom, za čo bola proti nemu podaná žaloba na ochranu osobnosti s návrhom na exekúciu jeho domu a to len na základe návrhu na predbežné opatrenie ešte pred podaním žaloby. Podrobnosti boli publikované na stránke https://www.necenzurovane.net/stacho/osrman.html

K výroku podnikateľa Zoroslava Kollára, „Sudcovia Špecializovaného trestného sudu, Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, ktorí nerešpektujú zákon a ustálenú judikatúru musia byť disciplinárne alebo trestnoprávne potrestaní a zbavení sudcovských talárov“, je potrebné už len dodať, že sa to vzťahuje aj na sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva.

May 26. 2024
Kornel Danis
Ontario Kanada

Share on Facebook