GORILA NIE JE LEN NAJVÄČŠOU KORUPČNOU KAUZOU ALE JE VLASTIZRADOU A ZAVŔŠENÍM KOLONIZÁCIE SLOVENSKA STRATOU ENERGETICKEJ SUVERENITY

Slobodná krajina elektrinu vyrába pre svojich občanov a prebytky predáva, kolónia ju  musí vyvážať a spätne nakupovať za ceny určené kolonizátormi!

Mediálne načasovanie zverejnenie pre slovenských ovčanov prebehlo v čase kedy už menšinovej vláde začalo horieť pod zadkom.

https://spravy.rtvs.sk/2022/12/vysetrovatelka-timu-gorila-obvinila-financnika-jaroslava-hascaka/
Vyšetrovateľka tímu Gorila obvinila spolu s Haščákom  aj ďalších štyroch ľudí zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Prekvapivo obvinili aj bývalú šéfku Fondu národného majetku Annu Bubeníkovú a exministra hospodárstva Jirka Malchárka z bývalej Dzurindovej vlády, čo naznačuje začiatok frakčného mocenského boja medzi Matovičovsko-Hegerovskou frakciou na čele s OĽaNO  s  liberálmi z Progresívneho Slovenska, prezidentskou kanceláriou so snahami reinkarnovať  politické mŕtvoly Dzurindu a Mikloša, ktoré stiahli z Ukrajiny a nasadili opäť na Slovensko.

Politickí kolaboranti a ich bábkovodiči, ktorí poťahujú šnúrky z pozadia, opäť považujú slovenských občanov-voličov  za nesvojprávne ovce postihnuté stratou pamäte, v duchu haščákovho výroku – volič je hovno, nevie absolútne nič!

            Je preto potrebné  uviesť veci na pravú mieru a nenaletieť na falošnú hru o tzv. proti korupčnej vláde, ktorá boj proti korupcii  v skutočnosti zneužila len ako zámienku ako sa dostať k moci. Dnes už je nad slnko jasnejšie, že je to len vybavovanie si účtov a likvidácia konkurencie jednej odnože politickej mafie druhou. 

            Obvinenie  niekoľkých aktérov v kauze Gorila je len ďalším divadlom na odpútanie pozornosti s vopred známym koncom.
 Skutoční páchatelia, ktorí sú zodpovední za prijatie zákonov, ktoré umožnili vznik tejto kauzy stále ostávajú v pozadí  bez akejkoľvek zodpovednosti a dokonca sa drzo snažia dostať opäť do politiky.  Samotná Gorila je preto len   druhotným sprievodným javom  vopred cielene pripraveného zámeru privatizácie strategických podnikov domácimi  kolaborantmi v spojení s cudzou mocou.

            Základný rozdiel medzi klasickou mafiou napríklad tou v Taliansku je v tom, že na Slovensku po novembri 1989 došlo k prepojeniu organizovaného zločinu s politikou čim vznikla politická mafia, ktorá má možnosť priamo prijímať zákony, ktorými môže beztrestne rozkrádať štát na sofistikovanej úrovni o akej môže klasické mafie len snívať.   Zjednodušene povedané  politická mafia mohla a naďalej môže kradnúť a podvádzať v súlade so zákonom!

Každý právnicky diletant by mal vedieť, že  vyšetrovaniu kauzy Gorila musí predchádzať  vyšetrenie a obvinenie tých, ktorí  zmenou legislatívy a zrušením zákona o zákaze privatizácie taxatívne určených strategických podnikov  pripravili pôdu pre najväčšiu korupčnú kauzu v Európe s názvom Gorila. 

S odstupom času je potrebné priznať, že mečiarovi privatizéri boli v porovnaní  s privatizérmi strategických podnikov tzv. proreformnou Dzurindovou vládou len amatéri.

Mená  zločincov, ktorí mali byť obvinení vyšetrovacím tímom Gorila sú verejne známe:
https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/
Vláda Slovenskej republiky od 30. 10. 1998 do 15. 10. 2002

  Mečiar a jeho HZDS museli padnúť  hlavne preto, lebo odmietli sprivatizovať strategické podniky. Preto ako prvý krok k tejto megakrádeži a vlastizrade musel byť zrušený zákon č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, ktorý v plnom znení je prílohou tohto článku.

Predmetom privatizácie podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nemôže byť okrem iného majetok štátu, ktorý majú v správe  štátne podniky v odvetviach  plynárenstva a energetiky
Slovenský plynárenský priemysel, štátny podnik, Bratislava,
Západoslovenské energetické závody, štátny podnik, Bratislava,
Stredoslovenské energetické závody, štátny podnik, Žilina,
Východoslovenské energetické závody, štátny podnik, Košice,

V kontexte súčasnej energetickej krízy  a politiky protiruských sankcii práve tam siahajú korene dnešnej biedy, kedy vláda musí zadlžovať občanov Slovenska  miliardami na  udržanie regulovaných cien. Šesť miliárd na podporu regulovaných cien len v roku 2023 je krátkodobým nesystémovým riešením a s určitosťou možno očakávať, že štát sa bude snažiť tieto straty kompenzovať na úkor znižovania životnej úrovne a prehlbovania chudoby vlastných občanov.

Správanie súčasnej koalície možno prirovnať k padajúcemu zo 100 poschodového  mrakodrapu, ktorý si  na 50-tom  poschodí   hovorí, zatiaľ je to dobré.  Tragédiou Slovenska je, že ani po voľbách, či už po predčasných alebo riadnych, neexistuje zmysluplná alternatíva, ktorá by vyviedla štát z tohto marazmu. 

Voľba medzi koaličnými stranami a opozíciou je totiž len voľba medzi syfilisom a kvapavkou, pričom ide len o to čo je znesiteľnejšie.  Otázka znie čo je menšie zlo, či zlodeji alebo  kolaboranti, ktorí ťahajú Slovensko do vojny proti Rusku, ktoré ako jadrovú mocnosť nie je možné poraziť vojensky. (Ak by tomu tak bolo komunistický režim v Severnej Kórei by už dávno neexistoval). Či je to možné ekonomicky ukáže čas, pretože dnes je úplne iná situácia ako v čase  Gorbačovho komunistického ZSSR  a Reagana. Paradoxne sa NATO, ktoré vzniklo v roku 1949 na obranu západného sveta proti komunizmu stáva príčinou vzniku svetového vojnového konfliktu s kapitalistickým Ruskom v čase kedy Západ urobil z komunistickej Číny ekonomickú veľmoc.

Na Slovensku neexistuje žiadna relevantná politická strana, ktorá by mala vo svojom volebnom programe 100%-né zdanenie príjmom nepodloženého majetku od roku 1990 a vyšetrenie kauzy Gorila so všetkými dôsledkami.
To čo tu dnes existuje, vrátane tzv. národných strán ako Republika, ktorá sa stala len umiernenou ĽSNS, sú všetko len parazitné politické strany, ktoré si z politiky urobili zárobkový podnik.  Jednoznačným dôkazom  je fakt, že za ekonomickými zločinmi  všetky tieto príživnícke strany v tichosti urobili hrubú čiaru   rovnako ako  pseudodemokrati a tzv. disidenti v novembri 1989 za zločinmi bývalého režimu.

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/192/19981127.html?fbclid=IwAR1gs8w0QfgTi5v80JH4Ww0VSrm_xgSNWAuBAjRYafLVS7PYWekgZqL3pWk

ZÁKON NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 7. septembra 1995
o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností
192/1995 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná do 11.10.1999
192
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 7. septembra 1995
o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Účelom tohto zákona je
a)
vymedziť z hľadiska národno-štátnych záujmov okruh strategicky dôležitých štátnych podnikov, v ktorých majetok štátu sa nemôže previesť na iné osoby podľa tohto zákona ani podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,1)
b)
upraviť podmienky privatizácie2) strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „fond“),
c)
ustanoviť spôsob a podmienky prechodu štátnych podnikov na akciové spoločnosti so 100 % majetkovou účasťou štátu,
d)
upraviť ďalšie spôsoby zabezpečenia strategických záujmov štátu v tých akciových spoločnostiach, v ktorých má fond alebo štát významnú majetkovú účasť.
§ 2
(1)
Predmetom privatizácie podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby1) nemôže byť majetok štátu, ktorý majú v správe3) štátne podniky v odvetviach
a)
plynárenstva a energetiky
1.
Slovenský plynárenský priemysel, štátny podnik, Bratislava,
2.
Západoslovenské energetické závody, štátny podnik, Bratislava,
3.
Stredoslovenské energetické závody, štátny podnik, Žilina,
4.
Východoslovenské energetické závody, štátny podnik, Košice,
b)
pôšt a telekomunikácií
1.
Slovenská pošta, štátny podnik, Bratislava,
2.
Slovenské telekomunikácie, štátny podnik, Bratislava,
c)
zbrojárskej výroby a všeobecného strojárstva
1.
Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom, štátny podnik, Dubnica nad Váhom,
2.
ZŤS TEES, štátny podnik, Martin,
3.
ZVS, štátny podnik, Dubnica nad Váhom,
4.
Konštrukta – Defence, štátny podnik, Trenčín,
5.
Konštrukta – Industry, štátny podnik, Trenčín,
6.
Štátna mincovňa Kremnica, štátny podnik, Kremnica,
d)
farmaceutickej výroby
1.
Imuna, štátny podnik, Šarišské Michaľany,
2.
Medika, štátny podnik, Bratislava,
e)
poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva
1.
Lesopoľnohospodársky majetok, štátny podnik, Ulič,
2.
Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik, Topoľčianky,
3.
Západoslovenské lesy, štátny podnik, Bratislava,
4.
Stredoslovenské lesy, štátny podnik, Banská Bystrica,
5.
Severoslovenské lesy, štátny podnik, Žilina,
6.
Východoslovenské lesy, štátny podnik, Košice,
7.
Semenoles, štátny podnik, Liptovský Hrádok,
8.
Povodie Dunaja, štátny podnik, Bratislava,
9.
Povodie Váhu, štátny podnik, Piešťany,
10.
Povodie Hrona, štátny podnik, Banská Bystrica,
11.
Povodie Bodrogu a Hornádu, štátny podnik, Košice,
12.
Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, Bratislava.
(2)
Predmetom privatizácie v Železniciach Slovenskej republiky nemôže byť železničná dopravná cesta4) a východoslovenské prekladiská Čierna nad Tisou a Maťovce.
(3)
Predmetom privatizácie nemôžu byť akcie Transpetrolu, akciovej spoločnosti, Bratislava a Slovenských elektrární, akciovej spoločnosti, Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond; ustanovenie § 4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto akciové spoločnosti.
(4)
Predmetom privatizácie nemôžu byť akcie Slovenskej sporiteľne, akciovej spoločnosti, Bratislava, Slovenskej poisťovne, akciovej spoločnosti, Bratislava a Všeobecnej úverovej banky, akciovej spoločnosti, Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond; ustanovenie § 4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto spoločnosti.
(5)
Predmetom privatizácie podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby1) nemôže byť lesný pôdny fond, ktorý majú v správe3) štátne podniky v odvetviach lesného hospodárstva, ak nejde o vyporiadanie nárokov podľa osobitného predpisu.5)
(6)
V akciových spoločnostiach uvedených v odsekoch 3 a 4 sa na rozhodnutie valného zhromaždenia o voľbe a odvolaní členov predstavenstva a dozornej rady, o schválení ročnej účtovnej závierky a rozdelení zisku a o určení tantiém vyžaduje väčšina hlasov prítomných akcionárov; v týchto akciových spoločnostiach sa nepoužijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré umožňujú upraviť spôsob rozhodovania valného zhromaždenia o týchto otázkach v stanovách.
§ 3
(1)
Strategicky dôležitými štátnymi podnikmi a akciovými spoločnosťami s majetkovou účasťou štátu alebo fondu podľa § 1 písm. b) sú
a)
v ťažbe ropy, v baníctve a hutníctve
1.
Nafta Gbely, akciová spoločnosť, Gbely,
2.
Hornonitrianske bane, štátny podnik, Prievidza,
3.
Baňa Dolina, akciová spoločnosť, Veľký Krtíš,
4.
Východoslovenské železiarne, akciová spoločnosť, Košice,
5.
Závody SNP, akciová spoločnosť, Žiar nad Hronom,
b)
v spracovaní nerudných surovín
Solivary, akciová spoločnosť, Prešov,
c)
v strojárstve
1.
Považské strojárne, akciová spoločnosť, Považská Bystrica,
2.
Calex Zlaté Moravce, akciová spoločnosť, Zlaté Moravce,
3.
Podpolianske strojárne Detva, štátny podnik, Detva,
4.
ZŤS Hriňovské strojárne, akciová spoločnosť, Hriňová,
d)
v chemickom a spotrebnom priemysle
1.
Slovnaft, akciová spoločnosť, Bratislava,
2.
Benzinol, akciová spoločnosť, Bratislava,
3.
Duslo, akciová spoločnosť, Šaľa,
4.
Chemlon, akciová spoločnosť, Humenné,
5.
Istrochem, štátny podnik, Bratislava,
6.
Novácke chemické závody, akciová spoločnosť, Nováky,
7.
Izomat, akciová spoločnosť, Nová Baňa,
8.
Severoslovenské celulózky a papierne, štátny podnik, Ružomberok,
9.
Juhoslovenské celulózky a papierne, akciová spoločnosť, Štúrovo,
e)
v doprave
Slovenská plavba dunajská, štátny podnik, Bratislava,
f)
v poľnohospodárstve a vodnom hospodárstve
1.
Žrebčín Motešice, štátny podnik, Motešice,
2.
Žrebčinec Veľký Šariš, štátny podnik, Veľký Šariš,
3.
Šľachtiteľská stanica Horná Streda, štátny podnik, Horná Streda,
4.
Istropol, šľachtiteľský a semenársky podnik Solary, štátny podnik, Solary Horné Mýto,
5.
Šľachtiteľská stanica Levočské Lúky, štátny podnik, Levočské Lúky,
6.
Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín, štátny podnik, Bojnice,
7.
Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakársky, štátny podnik, Veľká Lomnica,
8.
Poľnonákup Agropros, štátny podnik, Nové Zámky,
9.
Poľnonákup Navys, štátny podnik, Nitra,
10.
Poľnonákup Tekov, štátny podnik, Levice,
11.
Poľnonákup Tatry, štátny podnik, Poprad,
12.
Poľnonákup Trnavan, štátny podnik, Trnava,
13.
Tokaj, štátny podnik, Slovenské Nové Mesto,
14.
Vodárne a kanalizácie, štátny podnik, Bratislava,
15.
Západoslovenské vodárne a kanalizácie, štátny podnik, Bratislava,
16.
Stredoslovenské vodárne a kanalizácie, štátny podnik, Banská Bystrica,
17.
Severoslovenské vodárne a kanalizácie, štátny podnik, Žilina,
18.
Východoslovenské vodárne a kanalizácie, štátny podnik, Košice,
g)
vo farmaceutickej výrobe
MEVAK, akciová spoločnosť, Nitra,
h)
v stavebníctve
1.
Považská cementáreň, akciová spoločnosť, Ladce,
2.
Cementáreň Turňa, akciová spoločnosť, Turňa nad Bodvou,
3.
Kameňolomy a štrkopieskovne, akciová spoločnosť, Zlaté Moravce,
4.
Paneláreň Žilina, štátny podnik, Žilina,
5.
Paneláreň Košice, štátny podnik, Košice,
6.
NIBACO, štátny podnik, Bratislava.
(2)
Podmienky privatizácie majetku štátu v správe Železníc Slovenskej republiky s výnimkou majetku uvedeného v § 2 ods. 2 ustanovuje osobitný zákon.6)
§ 4
(1)
Ak rozhodnutie o privatizácii7) určuje vloženie časti alebo celého majetku štátneho podniku uvedeného v § 3 do akciovej spoločnosti a zároveň určuje trvalú alebo dočasnú majetkovú účasť fondu v tejto spoločnosti, prechádza dňom vzniku akciovej spoločnosti výkon práv a povinností fondu ako akcionára tejto spoločnosti v rozsahu jeho účasti na majetku spoločnosti na ústredný orgán štátnej správy, ktorý bol zakladateľom sprivatizovaného štátneho podniku (ďalej len „ústredný orgán“).
(2)
V akciových spoločnostiach s trvalou alebo dočasnou majetkovou účasťou fondu uvedených v § 3 fond na základe zmluvy8) prevedie do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona výkon práv a povinností akcionára na ústredný orgán.
(3)
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh ústredného orgánu môže v akciových spoločnostiach, v ktorých má fond významnú majetkovú účasť podľa § 1 písm. d), rozhodnúť o prevode výkonu práv a povinností akcionára z fondu na príslušný ústredný orgán; fond je povinný v týchto prípadoch uskutočniť prevod do 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia vlády.
(4)
Ustanovenie § 29 ods. 3 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby1) sa v prípadoch uvedených v § 4 ods. 1 až 3 nepoužije.
(5)
Ústredný orgán má voči fondu nárok na náhradu nákladov súvisiacich s výkonom práv a povinností akcionára v akciovej spoločnosti, ktorú spravuje.
(6)
Pracovníkovi ústredného orgánu štátnej správy, ktorý bol ministrom alebo vedúcim iného ústredného orgánu štátnej správy vymenovaný za člena predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti, za výkon jeho funkcie v týchto orgánoch spoločnosti prislúcha z prostriedkov akciovej spoločnosti odmena určená rozhodnutím jej valného zhromaždenia.
§ 5
(1)
Štátne podniky uvedené v § 2 ods. 1 a ďalšie strategicky dôležité štátne podniky, ktoré určí vláda, s výnimkou štátneho podniku uvedeného v § 2 ods. 1 písm. b) bode 1 môže zakladateľ 9) zrušiť bez likvidácie a hmotný majetok zrušeného podniku ako celok vložiť do akciovej spoločnosti, v ktorej bude mať štát 100 % majetkovú účasť. Spolu s týmto majetkom prechádzajú na nadobúdateľa práva a povinnosti zrušeného štátneho podniku.
(2)
Opatrenie zakladateľa9) podľa odseku 1, ako aj jeho rozhodnutie o nakladaní s akciami takto vzniknutej akciovej spoločnosti si vyžadujú predchádzajúci súhlas vlády.
§ 7
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na akciovú spoločnosť uvedenú v § 3 aj vtedy, ak došlo k zmene jej obchodného mena alebo ak z jej majetku bola založená iná obchodná spoločnosť.
§ 7a
Ustanovenia stanov akciových spoločností uvedených v § 2 ods. 3 a 4, ktoré sú v rozpore s § 2 ods. 6, strácajú platnosť dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Akciové spoločnosti uvedené v § 2 ods. 3 a 4 sú povinné upraviť svoje stanovy podľa § 2 ods. 6 do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 7b
Zrušuje sa čl. I zákona č. 211/1997 Z. z. o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa podľa rozhodnutí o revitalizácii vydaných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nepostupuje.
§ 8
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.
1)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z.
2)
§ 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.
3)
§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
4)
§ 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky.
5)
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení zákona č. 42/1992 Zb., zákona č. 93/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 186/1993 Z. z. (úplné znenie č. 11/1994 Z. z.).
6)
§ 28 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z.
7)
§ 10 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.
8)
§ 724 a nasl. Občianskeho zákonníka.
9)
§ 4 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.
10)
§ 187 Obchodného zákonníka.
11)
§ 186 a 187 Obchodného zákonníka.

Share on Facebook