Porovnanie slovenských ponovembrových politikov s Hitlerom a Stalinom. V čom je zásadný rozdiel?

Zrejme viacerí označia porovnanie najznámejších diktátorov 20. storočia Hitlera a Stalina, ktorých politika zanechala milióny mŕtvych so slovenskými politikmi, ktorí sa dostali k moci po tzv. zamatovej revolúcii, za pritiahnuté za vlasy.

Samozrejme, že je neporovnateľné posudzovať rozsah obetí nemeckého národného socializmu a sovietskeho boľševizmu, čo ovplyvnil v prvom rade najväčší vojnový konflikt v histórii ľudstva, ktorý prerástol do celosvetových rozmerov s rozsahom obetí slovenských politikov v čase mieru.

Zámerom tohto porovnania je však posúdenie motivácie a cieľov konania Adolfa Hitlera a Jozefa Stalina s motiváciou a cieľmi slovenských politikov, ktorí žili v inej dobe a ktorí nemali také možnosti a moc akú mali Hitler a Stalin. Ako podrobne rozoberiem nižšie, je nesporné, že Hitler a Stalin konali a obetovali sa v prvom rade pre vlastný štát a prospech jeho občanov bez ohľadu na použité prostriedky a následky, v čom spočíva zásadný rozdiel medzi ponovembrovými slovenskými politikmi, ktorí do politiky vstupovali a konali v prvom rade pre svoj individuálny prospech a z politiky si urobili zárobkový podnik na úkor vlastných občanov.

Medzi nacizmom a komunizmom je len tenká deliaca čiara, pretože tak ako sa likvidovali nežiadúci v mene rasovej ideológie, rovnako sa likvidovali aj v mene triedneho boja svetového proletariátu. Podľa počtu obetí komunizmu, ktorých počet sa podľa publikácie „Čierna kniha komunizmu, zločiny, teror a útlak“, https://sk.wikipedia.org/wiki/Čierna_kniha_komunizmu odhaduje na minimálne 85 miliónov, z tejto morbídnej štatistiky vychádza fašizmus a nacizmus lepšie.

Relativizovanie zločinov fašizmu a komunizmu niektorými súčasnými politikmi na Slovensku a vo svete, čoho sme dnes často svedkami, nie je zámerom tohto porovnania, pretože nepatrím ani k jednej skupine.

Inou optikov vidia aj po desaťročiach Adolfa Hitlera Nemci alebo Rakúšania a inou vidia Stalina Rusi a nostalgickí obdivovatelia Sovietskeho zväzu, čoho dôkazom sú výsledky prieskumu verejnej mienky, podľa ktorých je podpora Stalina v Rusku najvyššia za dve desaťročia. S rastúcou popularitou Stalina sa v Rusku už hovorí, že Stalin nepáchal zločiny, len robil chyby.
https://svet.sme.sk/c/22101106/podpora-stalina-je-v-rusku-najvyssia-za-dve-desatrocia.html
Ak by sa obdobný prieskum robil v Nemecku jeho výsledky by s najväčšou pravdepodobosťu neboli zverejnené. Nielen v zahraniči ale aj v Českej republike sa aj napriek súdnemu sporu oficiálne predáva Hitlerová kniha Mein Kampf. V slovenčine vyšiel Mein Kampf v decembri 2000 v náklade takmer päťtisíc výtlačkov. Prekladateľom a autorom predslovu bol psychológ Roman Vyskočil zo Žiliny.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mein_Kampf

Nie je žiadnou novinkou, že politická podpora a hlasy voličov sa dajú kúpiť. Táto myšlienka krásne fungovala už v časoch Rímskej ríše, keď sa politika v štýle chlieb a hry stala efektívnou metódou, ako si vládnuce vrstvy u plebsu zaistili zvýšenú pozitívnu popularitu. V rozličných formách, často rafinovane a nepriamo, ju aj po niekoľkých storočiach dokázali politici aplikovať aj v moderných demokraciách, v Nemecku to viedlo ku vzniku diktátorského režimu.

Hoci stále platí, že pravdú diktujú váťazi, ani tí nemôžu poprieť, že podporu akú sa podarilo získať Hitlerovi v Nemecku a vo svete už nedosiahol nikto.

V 1. svetovej vojne porazené Nemecko platiace reparácie víťazným mocnostiam sa zmietalo v chaose a hospodárskej kríze. Hitler ako jeden z mála predvídal pád burzy v USA a veľkú hospodársku krízu, ktorá ho dostala k moci. Hitler dokázal v tom čase to čo by sa dnes nazvalo hospodárskym zázrakom.
23. septembra 1933, položil základný kameň takzvanej Reichsautobahn, teda prvej ríšskej diaľnice čo bol zároveň základný kameň moderných diaľnic v Európe. (Prvú diaľnicu v Československu otvorili až v roku 1971 a diaľnica z Bratislavy do Košíc napriek sľubom politikov dodnes neexistuje). Nacistami organizovaná výstavba rozsiahleho cestného systému v Nemecku v rokoch 1933 až 1934, teda v čase, keď NSDAP bojovala o politickú moc, výrazne pomohla Hitlerovej strane získať ďalších voličov.

Na najväčšom nemeckom ostrove Rujána v Baltskom mori Hitler nechal vybudovať obrovský komplex morských kúpeľov Prora a najväčšie turistické strediskom na svete, pre až 20-tisíc dovolenkárov v duchu hesla: Každý robotník má právo na odpočinok za dobrú službu štátu. Prora teda nebola určená pre pohlavárov, ale pre obyčajný ľud o čom sa v čase tvrdého kapitalizmu robotníkom v Amerike, Anglicku alebo Francúzsku ani nesnívalo. Celá stavba meria teda takmer 4,5 kilometra. Betónový kolos postavili v rokoch 1936 - 1939 v rámci nacistického pracovného hnutia Kraft durch Freude (Radosťou k sile). Na každom poschodí bola tanečná sála. Nechýbal interný rozhlasový systém.

26. mája 1938 Hitler položil základný kameň továrne Volkswagenu vo Wolfsburgu. V prejave vyzdvihol svoje služby národu a plán postaviť ľudové vozidlo - lacné auto pre masy. Cenu auta stanovili na 990 ríšskych mariek, ktoré si kupec mohol našetriť za päť mariek týždenne. Plány prekazila 2. svetová vojna. Po vojne v nich pokračoval nacista Heinrich Nordhoff. Angličania ho v roku 1947 pozvali do Nemecka, aby opäť postavil továreň Volkswagenu vo Wolfsburgu. Nordhoff od roku 1942 riadil továreň Opel na nákladné autá. Po vojne odišiel do Wolfsburgu, kde sa zapísal do histórie nemeckého hospodárskeho zázraku, ktorý z vojnou zničeného Nemecka urobil najsilnejšiu ekonomiku Európy.

Paradoxne zatiaľ čo sa z Československa, zaradeného po vojne medzi víťazné štáty, stala po nástupe komunistov k moci postupne ekonomicky treťotriedna krajina, bývalí nacisti dokázali za 20 rokov obnoviť zničenú nemeckú ekonomiku. Využili k tomu metódy Hiltlerovho ministra zbrojenia Speera a jeho žiakov.

Jedným z nich bol Josef Neckermann , ktorý keď v roku 1947 vyšiel z väzenia, mal len jediné želanie - pracovať, vzchopiť sa, budovať. Toto heslo sa podľa denníka Die Welt stalo čarovnou formulkou jeho generácie, ktorá na troskách tretej ríše vybudovala západné Nemecko. Bol presvedčeným prívržencom riadeného hospodárstva a po vojne zastával princíp sociálneho trhového hospodárstva.

Strojcov nemeckého hospodárskeho zázraku učili nacisti, ktorých prezývali "Speerovi chlapci". Životnú šancu dostali od Alberta Speera, ktorý keď v roku 1942 začal koordinovať zbrojnú výrobu a ukončil počiatočný chaos vojnového hospodárstva.
Lákadlom bola magická formulka nacistov - práca, práca, práca. Nemálo z nich totiž začiatkom 30. rokov zažilo nezamestnanosť. Ich život tak oveľa viac ovplyvnila svetová kríza a následná nezamestnanosť než kapitulácia v roku 1945.

Zväčša boli lojálni a presvedčení národní socialisti v službách Hitlerových vojenských cieľov.
Títo ľudia sa po vojne objavili vo vedení nemeckých podnikov. Speerovi môžu vďačiť za všetko - kontakty, skúsenosti a vieru v možnosť robiť zázraky. Obnovu krajiny využili ako druhú šancu. Tak sa začala história hospodárskeho zázraku.

Jedným zo Speerových chlapcov bol Willy H. Schlieker. Podľa Die Welt najvzornejší Speerov žiak s prezývkou Sopliak. Ani nie 30-ročný sa stal vedúcim oddelenia, odkiaľ organizoval a surovinami zásoboval celý metalurgický a oceliarsky priemysel, ktorý previedol cez katastrofálny koniec vojny.
Po menovej reforme Schlieker zarobil milióny ako obchodník s oceľou a v roku 1950 sa dostal na titulku amerického časopisu Time ako tvorca hospodárskeho zázraku. Z rozprávkových ziskov v roku 1957 postavil v Hamburgu lodenicu. Tam, kde jeho otec tvrdo pracoval ako obyčajný kováč, sa chcel Schlieker vrátiť ako majiteľ dokov a lodiar.

Paradoxne odsúdení nacisti dokázali vybudovať Nemecko na ekonomickú veľmoc zatiaľ čo po roku 1989 neodsúdení komunisti v a ich prisluhovači dokázali štát len rozkradnúť a vybudovať si blahobyt na úkor vlastných občanov bývalého Československa.

Slovenskí politici nie sú na tom lepšie ani v porovnaní so Stalinom. Bez ohľadu na jeho metódy v duchu, keď sa rúbe les, tak lietajú triesky, Stalin dokázal urobiť zo zaostalej feudálnej krajiny svetovú veľmoc, ktorá až do rozpadu ZSSR ovplyvňovala celosvetovú politiku bipolárneho sveta. Výstižne to vyjadruje výrok jedného z amerických bankárov a politikov, ktorý po boľševickej revolúcii v Rusku vyhlásil, že keď Rusi dokážu vyrobiť traktor nechá sa ním prejsť.
Stalina najlepšie vystihujú výroky svetových osobností:

Winston Churchill (Veľká Británia)
Z Churchillovho vystúpenia v Hornej snemovni 23.12.1959 pri príležitosti 80. Výročia narodenia J. V. Stalina, je dokladom toho, že i starý antisovietsky lišiak rozoznáva realitu od subjektívnych predstáv:  „ Pre Rusko bolo veľkým šťastím, že v dobe najťažších skúšok v jeho čele stál génius a prezieravo pevný vojvodca J. V. Stalin. Bol vynikajúcou osobnosťou, imponujúcou našej ťažkej dobe, v ktorej žil. Stalin bol človekom neobyčajne energickým, erudovaným, pevnej vôle, ostrým a tvrdým. Bol to človek neľútostný ako v práci, tak pri rokovaniach. Ani ja, vychovaný v anglickom parlamente, som mu nevedel odporovať. Stalin mal predovšetkým veľký zmysel pre humor a sarkazmus, vedel presne vyjadriť svoje myšlienky. Svoje vystúpenia si písal výhradne sám, z jeho práce vyžarovala sila. Táto sila bola v   Stalinovi natoľko veľká, že sa zdá neopakovateľná medzi štátnikmi všetkých dôb a všetkých národov. Stalin na nás robil veľký dojem. Mal neodolateľný vplyv na ľudí. Keď vchádzal do rokovacej miestnosti na Jaltskej konferencii, my všetci sme akoby na povel vstali a z nejakého dôvodu sme stáli v pozore. Vyznačoval sa hlbokou logikou myslenia a uvedomelou múdrosťou. V najťažšej dobe majstrovský vedel nájsť cestu z bezvýchodiskovej situácie. V najtragickejších i najradostnejších okamihoch bol vždy zdržanlivý, nikdy nepodliehal ilúziám. Bol neobyčajne zložitou osobnosťou. Stalin vytvoril i podriadil si obrovské impérium. Bol to človek, ktorý svojho nepriateľa ničil rukami svojich nepriateľov. Donúti dokonca nás, ktorých otvorene menoval imperialistami, bojovať proti imperialistom. Stalin bol obrovským diktátorom, ktorý nemá vo svojej dobe rovného. Prebral polofeudálne Rusko a zanechal ho vyzbrojené atómovou zbraňou. Nech čokoľvek hovorili o ňom, na takého národ nezabudne.“

Adolf Hitler (Nemecko)
„Sila ruského národa nespočíva v jeho číselnom množstve alebo v organizovanosti, ale v jeho schopnosti  zrodiť osobnosti rozmeru J. V. Stalina. Z hľadiska vojenských a politických kvalít, Stalin omnoho prevyšuje Churchilla i Roosevelta. Je to jedinečný svetový politik zasluhujúci si vážnosť. Naša úloha – rozdrobiť ruský národ tak, aby sa ľudia stalinovho rozmeru viacej nerodili.“

Charles de Gaulle (Francúzsko)
„Stalin mal kolosálnu autoritu a to nie len v Rusku. On vedel „skrotiť“ svojich nepriateľov, nepanikáriť pri prehre a neopiť sa víťazstvami. A víťazstiev je u neho viac ako prehier.
Stalinské Rusko – to nie je bývalé Rusko, ktoré zahynulo spolu s monarchiou. No stalinské Rusko bez dôstojných pokračovateľov je odsúdené k zániku…
Stalin, ktorý má na svedomí milióny obetí Gulagov a ktorý nemilosrdne likvidoval vlastných ministrov a spolurevolucionárov, bol v podstate zločincom z presvedčenia čo si nikdy tak ako väčšina komunistov nikdy nepripustil. Ospravedlňuje ho, že konal v prospech svojej krajiny a jej obyvateľov a nie v prospech svojich egoistických záujmov, tak ako dnes drvivá väčšina slovenských politikov.

Z tohto pohľadu sú slovenskí ponovembroví politici opovrhnutiahodní zločinci, ktorých jedinou motiváciou bola a je vždy len moc a peniaze. Na rozdiel od Hitlera a Stalina nič pozitívne pre túto krajinu a jej občanov neurobili a ani to nemali v úmysle, čím sa dostali na úroveň obyčajných podvodníkov, ktorí vo volebnej komédii od vzniku Slovenskej republiky chronicky klamú svojich voličov na ktorých sa po voľbách vždy vykašľú. Od roku 1990 jedine čo dokázali sú zbojnícke vršky s luxusnými rezidenciami a čoraz viac sa otvárajúce nožnice medzi superbohatými a superchudobnými a za nimi tisíce obetí tzv. neodvrátiteľnej úmrtnosti v dôsledku vykrádania zdravotníctva, sociálnych samovrážd a obetí exekučnej mafie.

            Tragédiou Slovákov je, že ich Husákov režim morálne zlomil po okupácii 21. augusta 1968 a urobil z nich národ zlodejov v duchu socialistického zázraku, kto nekradne okráda vlastnú rodinu! Režim im povolil kradnúť v malom len, aby sa nestarali o politiku čo sa mu za vyše 20 rokov dokonale podarilo. November 1989 ich zaskočil nepripravených, pretože tí hore začali kradnúť v nových možnostiach vo veľkom a tým dole kradnúť postupne zakázali za výdatnej pomoci všade prítomných SBS-iek riadených bývalými eštébakmi prepojenými so zločineckými skupinami. Národ zlodejov, ktorý obdivuje a volí zlodejov nemôže mať preto nič iné len vládu zlodejov! To je jednou z príčin prečo    žiadna politická strana ani len nenavrhne zákon o 100%nom zdanení príjmom nepodloženého majetku od roku 1990 a hlavne prečo takýto zákon Slováci, ktorí vlastné okrádanie považujú za samozrejmosť a životný štýl nemali nikdy záujem podporiť.

Nežiadúca pravda

Logika sociálnej siete FB: V príspevku je pravda? Má za krátku dobu cez 500 "lajkov" a zdieľaní? Nebezpečné! Okamžite zmazať a autora na mesiac odstaviť. Musel som ich poriadne naštvať :D

"Adolf Hitler. Najväčší, resp. najznámejší zločinec histórie. Kradol, získaval násilím územia, moc, peniaze a vraždil ľudí, ktorých nenávidel, aj deti. Históriu asi všetci poznáme.

A teraz sa pozrime na slovenské ponovembrové vlády. Nastavili sociálny systém tak, že ľudia zo zúfalstva sami skáču pod vlak, alebo iným spôsobom si berú život. Keď im vážne ochorie dieťa, ak sa predtým zo zúfalstva nezabijú, tak začnú zbierať plastové vrchnáky od fliaš a robiť podobné zbierky, aby mu zachránili život.

Prečo? Lebo tento genocídny, fašistický, ponovembrový systém neumožňuje ľuďom prežiť v takej situácii. Systém je od 89-teho nastavený tak, že ste nútení platiť zdravotné poistenie, ale v prípade závažného, život ohrozujúceho ochorenia sú nákladu na liečbu a lieky spoplatnené tak vysoko, že nemáte reálnu šancu tieto sumy legálnou prácou zarobiť! Tento ponovembrový systém vás tak "legálne" zavraždí. A ešte mu za to zaplatíte. Kam sa hrabe nejaký Hitler. Ešte aj on po nástupe k moci zaviedol pre svojich nemcov zdravotnícku starostlivosť ZADARMO!

Ak sme schopní odsúdiť zverstvá 2. sv. vojny, nacistického režimu a genocídy, ktorú tento režim páchal, mali by sme byť schopní odsúdiť aj masových vrahov súčasnosti, Vladimírom Mečiarom počínajúc.
Dokážeme ešte samostatne myslieť a vnímať realitu, alebo sme iba zmanipulované ovce, ktorým ku štastiu stačí pozrieť si Farmu na Markíze po príchode domov z práce?? To je ten zmysel života súčasnosti?? Nasýtiť pudy človeka a hlavne NEMYSLIEŤ??".
(pripájam fotografiu, ktorá bola súčasťou príspevku)