Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Vladimír Pavlík
Hlavná stránka

Je Rusko nedemokratickou ríšou zla, ako to tvrdí USA, NATO a EÚ?


Je Rusko nedemokratickou ríšou zla, ako to tvrdí USA, NATO a EÚ?

          Najskôr niekoľko myšlienok, pokiaľ sa dostanem k jadru témy, ktorú som vo forme otázky položil v nadpise tohto článku. Nemám rád ruských politikov, ani tých minulých, ani tých súčasných. To ale neznamená, že svoju nenávisť či záporný vzťah budem prenášať na ruský národ. Ani jeden národ nedal svetu toľko velikánov ako Rusko. Ani jeden národ tak netrpel počas dlhodobej a krátkodobej histórie ako Rusko. Na žiadnom národe jeho vlastní politici neodskúšali tie najneľudskejšie metódy, ako na ruskom národe. Hoci je historicky dokázané, že po VOSR tieto zločiny sa nerobili v mene politikov ruskej národnosti, ale v mene politikov židovskej národnosti. Pokiaľ sa tu hovorí o koncentračných táboroch za éry hitlerovského fašizmu a nacizmu, tak tie už dávno existovali v Rusku za vlády Lenina a Stalina, no neboli výmyslom jedincov ruskej národnosti.

          Potom tu bola II. svetová vojna, 50. roky, ktoré tomuto národu priniesli nespočetné množstvo tragédií a utrpenia. Postupne dochádzalo k rôznym premenám, odišli brežnevovci, prišla perestrojka v podaní Gorbačova, uvoľnená demokracia v mene ožrana Jeľcina, ktorý v rámci tejto demokracie či „demokracie“ umožnil vznik novej vrstve oligarchov, ktorí si rozparcelovali majetok ruského štátu, kde ideály nahradila tvrdá realita biznisu „urvi si čo najviac“. Boli to veľmi špinavé metódy a USA a Západ boli nadšení. Jeľcin so svojimi najbližšími počítal s tým, že si musí vyhliadnuť svojho nástupcu a voľba padla na Putina. Nebolo to ale zadarmo. Došlo k tvrdým dohodám, ktoré jasne deklarovali, že nikto z Jeľcinovho okruhu, vrátane jeho samého, nebudú braní na zodpovednosť za abnormálny ekonomický rozvrat a ekonomickú kriminalitu, ktorú tu spôsobili. Samozrejme, že následky sa museli prejaviť a najviac si to odniesli opäť radoví občania. Tak ako v druhej svetovej vojne, v ére gulagov, umele vyvolaného hladomoru na Ukrajine za vlády Stalina...

          Úloha a zodpovednosť Putina bola a je mimoriadne zložitá a nezávidenia hodná. Dochádzalo dokonca k situáciám, že bolo siahnuté na sociálne výhody žijúcich veteránov druhej svetovej vojny a mnohí z nich dokonca Putinovi vracali vyznamenania. Toto považujem za jeden z najodpornejších zločinov za vlády Putina a jeho administratívy, keď dokázali siahnuť na výhody práve takýmto ľuďom len preto, že to, čo sa rozkradlo za Gorbačova a Jeľcina, samozrejme štátu chýbalo.

          Taktiež dokážem pochopiť, že po VOSR bolo k Rusku násilne priradených niekoľko mimoruských národností, ktoré mali svoj štát, svoju históriu a nikdy sa nezmierili s tým, že ich niekto násilne k Rusku priradil, dokonca snažiac sa odbúravať ich historické zvyklosti a prispôsobiť sa iným kultúrnym a národným zvyklostiam. To sa nakoniec prejavilo aj v období glasnosti či perestrojky, keď takéto štáty sa postupne od Ruska odtrhli. Preto je logické, že zo strategického hľadiska sa o tieto štáty začali zaujímať aj ideologickí a mocenskí nepriatelia Ruska. Viem si veľmi živo predstaviť, že z dlhodobého strategického hľadiska existuje plán, ako ho ovládnuť, ale pred tým dostať na kolená po ekonomickej línii. Niet lepšej stratégie, ako keď ideologický nepriateľ získa pod rúškom tzv. ich demokracie politické a ekonomické pozície, samozrejme súvisiacimi s mocenskými pozíciami priamo v tých štátoch, ktoré majú s Ruskom spoločné hranice.

Hlavný úder Rusku cez Ukrajinu

          Realita je nezvratná a nejde ju poprieť. USA, NATO a EÚ sa podarilo cez Ukrajinu rozvrátiť nielen túto krajinu, ale zároveň skúšajú a realizujú, čo všetko si môžu proti Rusku dovoliť cez svoju tzv. demokraciu či pseudodemokraciu. Paradoxne radi by ju nanútili Rusku, Číne, Bielorusku, no pokiaľ vo svojich vlastných krajinách by ľudia začali robiť to, čo oni považujú za demokratické v Rusku, Číne či Bielorusku, tak by to krvavo potlačili. Povedané jasne a stručne, Rusko a Čína nielen vzhľadom k počtu obyvateľstva, ale aj rozloženiu obyvateľstva ohľadom myslenia, historických tradícii, náboženského vierovyznania, zvyklostí, rôznych klanov, tak tam by systém tzv. americkej či Západnej demokracie priniesol nielen nevídaní chaos, nevídaný ekonomický a politický rozvrat, ktorý by mohol byť veľmi nebezpečnou rozbuškou aj pre tých, ktorým by sa podarilo takéto niečo zrealizovať. Štáty ako Rusko a Čína, pokiaľ chcú prežiť a fungovať, tak jednoducho prvky istej diktatúry, nemyslím tým zločiny proti ľudskosti, sú tu priamo úmerné a potrebné, pokiaľ sa nemajú dostať do politického či ekonomického kolapsu. Mimochodom, Líbya a Irak sú toho najnovším dôkazom.

          Nemusím mať Putina v láske, v mnohých veciach s ním nesúhlasiť, ale za dnešnej situácie jeho zodpovednosť ako najvyššie postaveného muža v Rusku je nielen obrovská, ale aj nezávidenia hodná. Jednoducho povedané, pokiaľ si USA, NATO a EÚ myslia, že Rusko zrazia na kolená a dostanú sa k niečomu zadarmo, čo by zvýšilo ich ekonomický potenciál, ktorý by odvrátil sociálne nepokoje v ich vlastných krajinách, tak sú na veľkom omyle. História Ruska počas niekoľkých storočí jasne hovorí, že doposiaľ sa nikomu zvonka túto krajinu nepodarilo zraziť na kolená. A pokiaľ by dohnali či zahnali Rusko do kúta, sú len dve možnosti – buď spoločne s Čínou, Indiou, niektorými štátmi z Južnej Ameriky vytvoria silný protiblok, alebo príde k niečomu, na čo doplatí celý svet.

Vladimír Pavlík

      


    Facebook Print Friendly and PDF
             
Hlavná stránka