Tatjana Šidlová-obeť pozemkovej mafie a zneužívania psychiatrie
Nedokázali ju usvedčiť, tak ju urobili nepríčetnou -1.časť
SLOVENSKÁ ŽUMPA...svinstvá mocných...
Zosmradnutá demokracia
Osud pani Šidlovej sledujem odvtedy, ako som sa spolupodieľal na dokumente v ČT1 v roku 1994 o zavraždení tajne vysväteného kňaza Ing. Přemysla Coufala, ktorého zločinci z ŠtB koncom februára 1981 po krutom mučení usmrtili, keď túto kauzu na príkaz ctihodného dona Dobroslava Trnku, keď bol na funkcii generálneho prokurátora, bola uložená do archívu s tým, že pravda o jeho vrahoch sa odtajní až o 50 rokov. Nemožno sa tomu čudovať. Veď títo zločinci si ho vybrali hneď po Novembri 1989 do komisie, ktorá v skutočnosti mala pozakrývať aj vraždenie a mučenie kňazov, ktorí boli nepohodlní pre komunistický režim. Mimochodom, jeden z jeho vrahov sa volal Miloš Dospiva, ktorý do ŠtB nastúpil už v roku 1948. Že sa jednalo o netvora v ľudskej podobe, svedčí aj protokol z domovej prehliadky z 29. mája 1948, keď u Jozefa Vávru za účelom odhalenia protištátnych materiálov našli len jeden vojenský ďalekohľad a rôzne písomnosti majúce vzťah k partizánskej brigáde Jána Žišku z Trocnova, no aj to stačilo na usvedčenie. Ktovie, keď ŠtB a KSČ v roku 1987 vyberali nové kádre na štúdium Inštitútu medzinárodných vzťahov pod dohľadom KGB do Moskvy a bol tam vybraný aj dnešný miliardár a lupič z Penty Dospiva, či práve meno tohto jeho menovca nebolo tou najlepšou zárukou toho, že práve takýto gauneri dokážu rozkradnúť drvivú väčšinu nášho spoločného majetku.
Pani Šidlová, keďže bola susedou umučeného a zavraždeného Přemysla Coufala, počula čo sa v ten deň v jeho byte odohrávalo, nedala sa na rozdiel od druhých umlčať a zastrašiť a stále do kauzy rýpala. Samozrejme, že výsledkom bolo to, že komunisti a eštebáci z nej vyrábali nesvojprávnu osobu. Paradoxne, ako sa budeme mať možnosť presvedčiť, metódy sa opakujú aj po vyše tridsiatich rokoch, keď jej občianska angažovanosť je štátnej moci naďalej nepríjemná.
Trestné stíhanie obvinenej Tatjany Šidlovej z údajného ohovárania MUDr. Eleny Poloncovej bolo zastavené! Vraj pre nepríčetnosť obvinenej, ktorá v čase činu nebola trestne zodpovedná!
Dňa 31. 12. 2012 prevzala obvinená podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) TZ číslo 300/2005 Zbierky zákonov v znení zákona 576/2009 Zbierky zákonov uznesenie Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši sp. zn. 2 Pv 383/11/5505-36, EEČ 2-39-0-2012, datované 14. decembra 2012 vyhotovené prokurátorom JUDr. Marianom Vagačom.
V uznesení sa uvádza, že menovaná mala spáchať skutok podľa uvedeného paragrafu TZ takto:
„Dňa 19. 05. 2011 v popoludňajších hodinách pred budovou zdravotníckeho zariadenia na ulici Starohorského 14 v Liptovskom Mikuláši, v ktorom má psychiatrickú ambulanciu aj MUDr. Elena Poloncová stála Tatjana Šidlová s transparentom na ktorom bolo uvedené, že „MUDr. Poloncová je mafián, indivíduum“ a aj ďalšie nezistené údaje a následne dňa 20. 05. 2011 okolo 09.00 hod. pred budovou Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši stála s transparentom na ktorom bolo uvedené „MUDr. Poloncová – amorálne indivíduum, kto jej dal znalcovskú doložku? Vykradla mi zdravotnú dokumentáciu, aby mohla napísať na mňa pre súd v Žiline posudok v prospech „bielych golierov“, ktoré ma podviedli a snažia sa zo mňa robiť blázna cez ňu. Trestné oznámenie tu – v LM zrejme blokujú takí, ako je ona sama! „Nahrávači „bielych golierov“. Fuj! Mafia!“, čím oznámila nepravdivé údaje o činnosti MUDr. Eleny Poloncovej, lebo obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Odôvodnenie:
Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície PZ Liptovský Mikuláš uznesením ORP-295/OVK-LM-2011 zo dňa 21. 07. 2011 vzniesol Tatjane Šidlovej obvinenie za prečin ohovárania podľa § 373 ods. l, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa obvinená Tatjana Šidlová dopustila spôsobom popísaným vo výroku uznesenia.
Obvinená Tatjana Šidlová poprela spáchanie skutku, ktorý je jej kladený za vinu, pričom uviedla, že k tomuto konaniu ju viedla nečinnosť policajného orgánu pri vyšetrovaní jej trestného oznámenia podaného na MUDr. Poloncovú. Požiadala MUDr. Poloncovú doporučeným listom o vrátenie písomností a zdravotných nálezov, ktoré si postupne zadržala u seba, keď spracovávala znalecký posudok. Je si vedomá, že nemá ako dokázať zničenie zdravotnej dokumentácie, avšak do znaleckého posudku uviedla množstvo nepravdivých skutočností, s ktorými chcela docieliť, aby súd začal pochybovať o jej tvrdeniach. Skôr, ako sa popstavila pred Mestský úrad s tým plagátom, MUDr. Poloncová ignorovala jej žiadosť o vrátenie časti zdravotnej dokumentácie. obvinená vo svojom výsluchu rozviedla ďalšie aspekty tohto prípadu.
Vina obvinenej je preukázaná výpoveďami poškodenej MUDr. Eleny Poloncovej, svedkov Kataríny Čupkovej, PhDr. Antónie Kotianovej, PhDr. Miloša Šlepeckého, CSc. a Vladimíra Janičinu.
Vo veci boli do konania pribratí znalci z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie za účelom vyšetrenia duševného stavu obvinenej. Zo záverov posudku vyplýva, že obvinená Tatjana Šidlová trpí duševnou poruchou diagnosticky – paranoidnou poruchou osobnosti s incipientným paranoickým vývojom. Jedná sa o poruchu na hranici psychózy už s kvalitatívnou zmenou duševnej činnosti. Ďalej sa u obvinenej jedná o chronický únavový syndróm. V dobe spáchania trestného činu u obvinenej Tatjany Šidlovej boli vymiznuté ovládacie schopnosti, rozpoznávacie schopnosti boli znížené v miere podstatnej až na hranici vymiznutia. Obvinená nechápe zmysel trestného konania vo všetkých v súvislostiach a v dôsledkoch. Znalci navrhujú nariadiť ochrannú liečbu psychiatrickú ambulantnou formou.
Podľa § 23 Trestného zákona kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestný zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 215 ods. l písm. e) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Na základe znaleckého dokazovania bolo ustálené, že obvinená Tatjana Šidlová nedokázala v čase spáchania skutku ovládať svoje konanie, preto konala v stave nepríčetnosti, čo vylučuje jej trestnú zodpovednosť zo spáchania skutku a preto muselo byť jej trestné stíhanie zastavené.
Z vyššie uvedených dôvodov som rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uzunesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať u prokurátora okresnej prokuratúry do troch dní od oznámenia uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok. (§ 185 a nasl. Tr. por.)
okrúhla pečiatka: Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš, 6
JUDr. Marian Vagač prokurátor“
Pani Šidlová samozrejme sťažnosť podala. Jej obhajkyni sťažnosť v rozpore s TP doručená nebola, ba ešte ani 2. 1. 2013 nemala oznámenie o tom, že by si mala prevziať v tejto veci zásielku z OP v LM.
Uznesenie OP v LM vo svojom odôvodnení a závere jasne dokumentuje, ako je zneužívaná psychiatria voči režimu nepohodlným občanom, i ako a čo vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní a ako a na základe akých „dôkazov“ rozhoduje orgán prokuratúry.
Menovanej je za vinu kladené aj to, čo nebolo preukázané - státie na Starohorskej dňa 19. 5. 2011, kde vystupujú ako svedkovia spolupracovníci Poloncovej – Kotianová a Šlepecký, ktorý je tiež – ako aj Poloncová – vlastníkom časti budovy, v ktorej pôsobia.
„Priznanie“ o státí na uvedenej ulici si ľsťou a pod nátlakom na prvom výsluchu od Šidlovej vynútil vyšetrovateľ Stano, ktorý napriek jej vyjadreniu, že tam nebola, ju dotlačil k odpovedi v tom zmysle, v akom potreboval.
Šlepecký a Kotianová k veci vypovedajú, pričom z ich výpovedí pred orgánom je zrejmé, že text na údajnom plagáte z 19. 5. 2011 vôbec nečítali, nevenovali mu pozornosť!
Tvrdenia proti tvrdeniu – rovnako ako tvrdenie Poloncovej, ktorá popiera, že nevrátila Šidlovej časť ňou zapožičanej dokumentácie, hoci doporučená zásielka dokazuje, že Šidlová Poloncovú slušne ešte pred podaním trestného oznámenia na ňu ju o to žiadala, sú akceptované ako dôkazy proti Šidlovej.
Vyšetrovatelia OKP v LM už od začiatku porušovali právo na obhajobu a nestranný proces obvinenej. K dispozícii mali ako Stano, tak neskôr Urbanovič pôvodný posudok Poloncovej, a na základe jej záverov by im malo byť jasné, že jej mali určiť obhajcu ex offo ešte pred prvým výsluchom.
Tento krok by však nezapadol do ich scenára, ktorý si vopred pripravili za spoluúčasti starostu obce Dúbrava Vladimíra Janičinu, pôvodným povolaním člena Justičnej a väzenskej stráže, ktorý roky pôsobil v budove, kde v LM sídli Okresný súd a Okresná prokuratúra.
Na porušenia práva na obhajobu poukázala aj neskôr obvinenej určená obhajkyňa ex offo, ktorú vnútili orgány obvinenej po tom, ako si zabezpečili súdnym príkazom jej vyšetrenie u znalcov z odboru psychiatrie Stankoviča a Kosorínskeho - osôb, ktorých posudok jednoznačne poukazuje na to, že obvinenú posudzovali tak, aby záver bol v súlade s objednávkou vyšetrujúcich orgánov a na ochranu Poloncovej.
Treba uviesť, že vyšetrovanie duševného stavu obvinenej sa vykonalo až po roku od udalosti.
Návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré predniesla obvinená a neskôr aj jej obhajkyňa, boli zamietnuté vyšetrovateľom Urbanovičom.
Vykonanie týchto dôkazov by totiž muselo smerovať nie k dokazovaniu, kde a kedy obvinená stála, ale muselo by sa dokazovať na obsahu posudku vyhotovenom Poloncovou, kde a v čom uviedla nepravdivé skutočnosti Poloncová.
Obvinená rôznymi písomnosťami úradnej povahy, ktoré založila do spisu, preukazovala v nejednom prípade, že Poloncová na jej vrub uvádzala lži, dezinterpretácie a nepravdivé skutočnosti. A keďže sa ukazovalo, že asi nebude všetko v tvrdeniach Poloncovej pravdou, bolo potrebné zabezpečiť jej „pravdu“ dotlačením Šidlovej k psychiatrom, ktorí vypracujú posudok v prospech Poloncovej.
Mimochodom, závery ostatných troch súdmi a vyšetrujúcim orgánom „angažovaných“ znalcov v znaleckých posudkoch jednoznačne dokazujú, že Poloncová podala o Šidlovej nepravdivý znalecký posudok – minimálne v tom, keď tvrdila, že Šidlová bola v inom prípade schopná rozoznať následky a dosah svojho konania. (Podpísanie Dohody s INA Kysuce, a.s. , zast. Heringešom.)
Pretože tieto závery poukazujú na trestný čin zo strany Poloncovej, a sú dobre známe vyšetrovateľom OKP v Liptovskom Mikuláši, keďže všetky posudku majú k dispozícii, a práve tak ich má k dispozícii aj OP v LM, je na zamyslenie, prečo doteraz nezačali trestné stíhanie voči Poloncovej a prečo museli zo Šidlovej urobiť nepríčetnú obvinenú, voči ktorej z tohto dôvodu sa zastavuje trestné stíhanie.
Totiž, ani v prípade, ak by aj obvinená trpela tou diagnózou, ktoré jej znalci pripísali, nie je možné ignorovať skutočnosti a fakty, ktoré sú preukázateľné a dokázateľné v tvrdeniach Šidlovej !
Iniciatívny vyšetrujúci orgán si dva razy vyžiadal v priebehu roka 2012 informácie z registra trestov a priestupkov o osobe Tatjany Šidlovej. V jej registroch nie sú žiadne záznamy.
Rovnako si vyžiadal začiatkom roka 2012 informáciu o povesti menovanej od starostu obce Janičinu, ktorý v tom období nepravdivými skutočnosťami ohovoril menovanú a tak prispel k tomu, aby vyšetrovateľ Urbanovič dosiahol na súde vydanie príkazu na psychiatrické vyšetrenie obvinenej.
27. 11. 2012 už tento intrigánsky založený človek v ďalšej vyšetrovateľom si vyžiadanej správe o povesti jej osoby píše: „Úrad v súčasnosti nemá informácie o správaní sa menovanej, ktoré by narušilo občianske spolunažívanie medzi občanmi. Správanie menovanej nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku. „
Treba uviesť, že Šidlová bola tá, z ktorej iniciatívy sa riešili problémy s občanmi obce, ktorí ju poškodzovali na právach a výsledky týchto konaní boli prevažne v jej prospech a doložila do trestného spisu písomnosti s prípadmi súvisiace.
Ako si predstavuje rovnosť pred zákonom samotný Janičina, i Mestská polícia v LM vidieť aj z toho, že podľa Janičinu ho mala mestská policajtka 20. 5. 2011 upozorniť, že parkuje na zakázanom mieste. A hoci tam parkoval cca 40 minút, ako videla neskôr z iného miesta po odchode spred MÚ Šidlová, pokutu nedostal. Zrejme ako odmenu za to, že prišiel oznámiť na Šidlovú, že pácha trestný čin ohováraním Poloncovej.
Za preskúmanie by stála aj tá skutočnosť, či obvinenie a začatie trestného stíhania bolo v zákonnej lehote od oznámenia, ktoré okamžite posunula MP v LM na oddelenie OKP v LM.
Za preskúmanie, ale hlavne dokazovanie by stála aj skutočnosť, či Poloncovej tvrdenia v oznámení a jeho doplnení nespĺňajú povahu trestného činu, keď v snahe privodiť sebe prospech a Šidlovej trestné stíhanie tvrdí o Šidlovej, že už v mladosti bola niekoľko razy liečená na psychiatrii a pod. Tieto „informácie“ totiž nezodpovedajú skutočnostiam, pretože Šidlová už od mladosti bola členkou aeroklubov a niekoľko rokov pracovala ako letuška, a ak by tvrdenia Poloncovej boli pravdou, nikto by si nevzal na vlastnú zodpovednosť, aby menovanej dal spôsobilosť vykonávať letecké športy.
Lži v posudku Stankoviča a Kosorínskeho, ktoré tam uviedli ako „fakty na základe vlastných voľných úvah a fantázie“ môže menovaná dokázať zvukovým záznamom z vyšetrenia pred týmito „znalcami“.
Priebeh dokazovania u vyšetrovateľa bol zameraný len na to, kde a kedy stála Šidlová. Dokazovanie ohovárania sa neodvíjalo v nadväznosti na obsah posudku Poloncovej. Teda vyšetrovanie a dokazovanie pre orgánmi činnými v trestnom konaní neprebiehalo k meritu veci – t. j. ohováraniu!
Ako málo stačí orgánu prokuratúry, ktorý má bdieť nad dodržiavaním zákonnosti, na to, aby niekoho uznal vinným z ohovárania, vidieť aj z obsahu uznesenia.
„Svedkovia“ Poloncovej totiž nesvedčili k tomu, v čom Šidlová mala Poloncovú ohovoriť, ale k tomu, že stála s plagátom s uvedeným textom na verejnosti!
Obhajkyňa obvinenej poukazovala na to, že bolo porušené právo Šidlovej na obhajobu a preto sa má začať dokazovanie od znova a na dôkazy predtým získané sa nemá prihliadať.
Vyšetrovateľ však obratom zamietol návrh na nové vypočutie svedkov Poloncovej a znalcov Stankoviča a Kosorínskeho, konfrontáciu obvinenej s Poloncovou, i vypočutie svedkov z radov občanov obce Dúbrava za prítomnosti obhajkyne obvinenej.
Nikto nepochybuje, že jediným dôvodom je, aby sa neukázala pravda a aby tí, ktorí krivo obvinili Šidlovú, ktorí podali nepravdivé znalecké posudky a správy o jej osobe, neboli napokon trestne stíhaní sami!
Preto bolo treba dostať Šidlovú na vyšetrovanie k znalcom, ktorí ochotne za vyplatenie minimálne 500,- E za posudok napíšu čokoľvek na kohokoľvek.
Podrobnejšie informácie a fakty k celej kauze – i k ďalším iným v spojení s osobou menovanej – nájdete na blogu T. Šidlovej s názvom „slovenská žumpa“ http://www.slovenskazumpa.blogspot.sk/.
A na záver treba dodať, že tento prípad je len ďalším dôkazom o skorumpovanosti slovenskej polície, justície a prokuratúry a o vzájomnom poprepájaní „bielych golierov“, zlodejov, vrahov a iných lumpov, ktorí majú dosah na bežného bezúhonného slovenského občana, ktorý sa rozhodne brániť svoje práva zákonným spôsobom.
Vladimír Pavlík
|
