Vladimír Pavlík, Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica
Orlové 20. 2. 2004
           
           
Generálna prokuratúra SR
Štúrova 2
BRATISLAVA
812 85
         

           
VEC: Oznámenie o podozrení z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu nadržovania

Podpísaný Vladimír Pavlík, trvalým bydliskom Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica, dávam oznámenie o podozrení z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. (2), pís. c) na ministra financií Ivana Mikloša a ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca a oznámenie o podozrení z trestného činu nadržovania podľa § 166 ods. (1), na ministra financií Ivana Mikloša.

V novembri 2003 vyšetrovatelia z odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti vzniesli obvinenia voči niekoľkým bankárom aj v súvislosti s dianím vo VÚB v rámci oddlžovania bánk. Podľa nimi nazhromaždených dôkazov dotyční bankári mali spôsobiť Slovenskej republike škodu za viac ako 1,71 miliardy korún. Keď o tomto verejnosť informoval minister vnútra Vladimír Palko, niektorí obvinení bankári sa to snažili spochybniť. Nič proti tomu, je to ich právo.
Vrcholom politického cynizmu, arogancie a neomylnej- bohorovnosti ale bolo, keď na obhajobu týchto obvinených vystúpil minister financií iVan Mikloš. Tvrdil, že minister Palko bol vyšetrovateľmi uvedený do omylu, a že štátu nijaká škoda nevznikla. S veľkou pravdepodobnosťou to tvrdil preto, že jeden z hlavných obvinených sa na jar 20Q3 stal na základe jeho výberu guvernérom štátnej Eximbanky. Verejnosť- sa v rámci tejto jeho obhajoby tiež dozvedela, že políciou obvinení bankári postupovali presne podľa vládou schválenej koncepcie a podľa jej uznesenia, takže nikomu nemohla vzniknúť žiadna škoda.

Je neuveriteľné, keď minister financií sa pred verejnosťou snaží dehonestovať prácu vyšetrovateľov výrokom, ako keby uznesenia vlády boli neomylné, pokiaľ boli schválené v rámci jej koncepcie. Realita ale jednoznačne dokazuje, že Ivan Mikloš patrí do kategórie politikov, ktorí vedome škodia Slovenskej republike a väčšine jej občanov.

Napriek tomu, že v prvej polovici februára 2004 prokuratúra sa stotožnila s vyšetrovateľmi, Ivan Mikloš nepovažoval za vhodné sa nielen vyšetrovateľom ospravedlniť, ale ani verejnosti dať patričné vysvetlenie, čím jednoznačne dokazuje, že naplnil skutkovú podstatu trestného Činu nadržovania podľa § 166 ods. (1). Vzhľadom k tomu, že Ivan Mikloš patrí k špičkovým ekonomickým škodcom, je tu taktiež pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že z titulu svojej funkcie sa bude snažiť mariť či ovplyvňovať nielen toto vyšetrovanie, ale aj súdne jednanie, pokiaľ by k nemu prišlo.


V decembri 2003 podpísalo ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva dohodu so Svetovou bankou o pôžičke 65,5 milióna Eur (2,6 miliardy korún) na modernizáciu zdravotníctva a na technickú pomoc pri uskutočňovaní reformy.

Nie je to tak dávno, keď Ivan Mikloš ako spoluautor oddlžovania troch rozkradnutých bánk Slovenskej sporiteľne, VÚB a IRB vrazil do ich ozdravenia vyše 100 miliárd Sk. Každého slovenského občana takto okradol o 18 128 korún. Tento zločinecko-zlodejský akt nemal oporu ani
v zákone, ani v ústave, pričom tieto rozkradnuté miliardy majú konkrétnych majiteľov. Hoci Ivan Mikloš o tomto dobre vie, nie je mi známe, že by na niekoho podal trestné oznámenie.
S obľubou hovorí o nevyhnutnosti reforiem, pričom ale nespomína, že od roku 1990 až po dnešok bola Slovenská republika a jej občania v mene konkrétnych predstaviteľov z ponovembrových vlád, parlamentov a legislatívy okradnutí minimálne o 900 miliárd korún. Tieto politicko-zločinecké skupiny vedome robili a robia tak, aby orgány činné v trestnom konaní neustále narážali na legislatívne bariéry. Ich zásluhou, za pomoci nimi vytvorených legislatívnych dier, bránili orgánom činným v trestnom konaní trestne stíhať takýchto zbojníkov a zbohatlíkov nielen z obdobia 1990-1998, ale aj v období od roku 1998 až doteraz.

Z týchto stoviek a stoviek rozkradnutých miliárd, pokiaľ by tieto boli použité na zveľaďovanie slovenskej ekonomiky, ako to tvrdili politici vo svojich predvolebných programoch, sme tu mohli mať druhé Švajčiarsko. Nepamätám si, že Svetová banka by bola upozorňovala Slovenskú republiku na tieto ekonomické zločiny. Ako zlodejskej inštitúcii im takéto ekonomické drancovanie Slovenska vyhovovalo. Z tohto hľadiska možno úplne jednoznačne konštatovať, že pôžička od Svetovej banky, o ktorú požiadali ministri Mikloš a Zajac, je ďalším ekonomickým zločinom zo strany oboch menovaných ministrov s následnou snahou, spôsobiť Slovenskej republike ďalšiu značnú škodu. Existuje tu taktiež dôvodné podozrenie, že ekonomické drancovanie Slovenska sa robí v spolupráci s cudzou štátnou mocou.

                                                           Vladimír Pavlík