"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka
Google Translator

Otvorený list Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR z roku 2004, ktorý je aj teraz vysoko aktuálny


          Zločiny proti ľudskosti, ktoré na Slovensku vo vojnovom období páchal nemecký nacizmus a masoví vrahovia z POHG, prebrali po novembri 1989 slovenskí politici. Nepotrebujú k tomu ani koncentračné tábory, ani plynové komory, ani ranu do tyla nevinným obetiam, s následným hodením do horiacej vápenky. Títo zločinci z ponovembrových vlád a parlamentov sú totiž mimoriadne sofistikovaní, ale aj mimoriadne bezcitní. Zločiny proti ľudskosti dokážu páchať cez ekonomiku, sociálne samovraždy, vykrádanie zdravotníctva, zavedenie systému kolektívnej viny, kde následky za ekonomické zločiny zo strany politikov sú prenesené na nevinných občanov, v mnohých prípadoch aj cez zločiny proti ľudskosti.

Keď sa napríklad odvolám na autentický dokument, ktorý je vlastne alarmujúcim svedectvom Andreja Králika zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, že v štatistikách úmrtí za rok 2013, ktorým sa tu dalo predísť, TAK UMRIEŤ TU NEMUSELO AŽ 11 078 SLOVÁKOV. Toto sú dôsledky vedomého vykrádania zdravotníctva, ktoré sa tu deje od roku 1993 až doteraz, v menšom aj v rokoch 1990-1992. Pričom tí, čo zdravotníctvo vykrádajú, za nečinného prizerania vlády, parlamentu, MV SR, GP SR, MS SR, SIS, veľmi dobre vedia, aké to má následky a napriek tomu tak každoročne robia.

          Keď si tieto obete, pokiaľ sa riadime rokom 2013, vynásobíme počtom rokov, od roku 1990, aj keď tie predčasne zomrelé obete neboli každý rok v takom počte, ako sú uvedené za rok 2013, dostávame sa k abnormálnemu číslu, ktoré môže mať minimálnu hodnotu, možno maximálnu hodnotu, cca 140 000. A čo je najstrašnejšie, s týmito zločinmi proti ľudskosti sa svojim mlčaním a zbabelosťou stotožnili tzv. Slováci a národovci, ktorí sa samopasovali za najslovenskejších Slovákov a najnárodnejších národniarov zo SNS, Kotleba ĽSNS, SHO, Spoločne za Slovensko a sú oporou pre týchto zločincov, sadistov a psychopatov s nacistickými génmi a génmi masových vrahov z POHG. No nielen oni, ale všetky politické strany, ktoré boli a sú v parlamente.

Dnes už môžeme jednoznačne povedať, že tieto zločiny proti ľudskosti v mierovej dobe, v počte obetí, je ich cca raz toľko, ako tých obetí židovského holokaustu z vojnového obdobia na Slovensku a preto sú aj niekoľkonásobne zavrhnutiahodnejšie a beštiálnejšie. 

Vladimír Pavlík


Vladimír Pavlík, Orlové 75,017 01 Považská Bystrica

Orlové 8. 4. 2004


Vážení
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Špitálska4
816 43 BRATISLAVA


podľa článku 112 Ústavy Slovenskej republiky členovia vlády skladajú do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:

"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

Tento sľub skladal a podpísal aj terajší minister Ľudovít Kaník. Miesto toho, aby sa podľa neho riadil, dodržiaval ústavu a pracoval pre blaho slovenských občanov, v skutočnosti sa správa ako politicko-ekonomický zločinec. Z dotyčného ministerstva urobil zločinecko-zlodejskú organizáciu s prvkami komunisticko-fašistického cynizmu. V tejto činnosti mu úspešne sekundujú ďalší jeho súkmeňovci Beblavý, Danko, Húska a ďalší. Budem dokumentovať:

V  mene mečiarovských, miklošovských, dzurindovských či ďalších zločincov a zlodejov z ponovembrových vlád. parlamentov a legislatívy, sa tu za posledných 14 rokov rozkradlo, vytunelovalo, alebo zdevastovalo minimálne 900 miliárd korún. Tieto peniaze, či už v hotovosti, alebo v hnuteľnom či nehnuteľnom majetku majú konkrétni zločinci a zlodeji. Získali ich v legálnej rabovačke, ktorej sa hovorí - privatizácia, alebo v rámci politickej korupcie pri tvorbe zákonov.

Keďže drvivá väčšina zločincov, zlodejov a sabotérov z ponovembrových vlád, parlamentov a legislatívy je označkovaná kadejakými skratkami (značkami) typu - prof., doc, JUDr., Ing., MUDr., možno jednoznačne povedať, že ich zločinecko-zlodejská činnosť nebola náhodná, ale dlhodobo a cieľavedome pripravovaná a páchaná. Vrcholom ich komunisticko-fašistického cynizmu bolo, že ťarchu za tieto zločiny vo forme kolektívneho dopadu (viny) hodili na plecia radových občanov. V tomto vynikli hlavne zločinci mečiarovskí, dzurindovskí, miklošovskí a kaníkovskí.

V  roku 1998 zločinecko-zlodejská a štátno-teroristická organizácia HZDS navrhla a schválila zákon č. 195/1998 Zb., podľa ktorého všetci dlhodobo nezamestnaní nad dva roky boli hodení do jedného vreca spolu s kadejakými darebákmi vyhýbajúcimi sa práci. Čiže, kolektívna vina, nemajúca oporu ani v ústave, ani v zákone. Pritom to neboli dlhodobo nezamestnaní, ktorí rozkradli, vytunelovali a zdevastovali fabriky, alebo iné podniky. Inšpirátormi tohto zločineckého zákona boli mečiarovské monštrá Keltošová a Tkáč, ktorí sa toho času vydávajú za spolucítiacich s najslabšími sociálnymi vrstvami, dokatovanými dzurindovskými, miklošovskými a kaníkovskými politicko-zločineckými gaunermi.          

Máme ešte v živej pamäti ako za vlády zločinca a štátneho teroristu Vladimíra Mečiara sa šafárilo v slovenských bankách, napr. vo VÚB, IRB, či Slovenskej sporiteľni. Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu, miesto toho, aby boli potrestaní konkrétni vinníci a peniaze vrátené tam kam patria, tak tento podvodník a tlčhuba spolu s ekonomickým Mengelem a súhrnom treťotriedneho ekonomického diletanta a špičkového ekonomického zločinca Ivana Mikloša, okradli nás všetkých o vyše 100 miliárd korún, ktoré vrazili do tzv. ozdravenia týchto bánk. Urobili tak napriek tomu, že toto nemalo oporu ani v ústave, ani v zákone. Ťarchu preniesli na tých, ktorí si nikdy žiadne peniaze z týchto bánk nepožičali, zatiaľ čo dlžníci si - pod inými obchodnými menami majetok naďalej užívali a užívajú. Zločinci mečiarovskí a zločinci dzurindovskí sa pri okrádaní vlastných občanov zachovali ako jedna rodina.

Zaujímavý názor na nízku kultúru elity slovenských politikov vyslovil 18. 11. 2000 na prednáške pre poslucháčov Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici britský politológ českého pôvodu J. Bradley, člen britských a medzinárodných vládnych výskumných tímov pre otázky strednej a východnej Európy. Mimo iného povedal, že politológovia pracujúci pre mocenské špičky západných veľmocí predpovedali pád prednovembrového režimu v ČSSR, no nečakali takú nízku morálku a politickú kultúru novej politickej elity. O politikoch ČSFR, resp. ČR a SR poznamenal, že aj keď nemajú vedomosti a schopnosti sú namyslení a zaujímajú sa len o udržanie postov.

Je len logické, že takto rozkradnuté miliardy chýbajú v štátnej pokladni. Ale aj v zdravotníctve, školstve a iných odvetviach. Je to daň, ktorú musíme všetci zaplatiť, pretože rozkradnutý štát v mene zločincov mečiarovských, dzurindovských, miklošovských a kaníkovských zdiera peniaze tam, kde to ide najľahšie - od daňových poplatníkov, ako aj od tých najslabších vrstiev obyvateľstva.

V galérii súčasných politických zločincov, ktorých plným právom možno označiť za odpad slovenského národa, možno zaradiť Ivana Mikloša a Ľudovíta Kaníka. Ten prvý na funkcii ministra financií nám tu neustále tára o nejakých reformách, uťahovaní opaskov a kadejakých iných bludoch. Zaujímavé ale je, že ešte nikdy nepovedal o tom, aká by v skutočnosti bola na Slovensku životná úroveň, pokiaľ by v štátnej pokladni boli tie stovky a stovky miliárd, o ktoré sme boli okradnutí v mene zločineckých gaunerov z ponovembrových vlád a parlamentov.

Ten druhý na funkcii ministra práce sociálnych vecí a rodiny predstavuje to najhoršie zlo za posledných 15 rokov. Na základe všetkého toho, čo som tu uverejnil, kladiem Ľudovítovi Kaníkovi zatiaľ štyri otázky:

1)  Žiadny zákon ani ústava nepozná systém kolektívnej viny. Akým právom sú všetci sociálne odkázaní hodení do jedného vreca, keď drvivá väčšina z nich by chcela pracovať, no o pracovné miesta ich pripravili zločinci a tupci z ponovembrových vlád a parlamentov?

2) Prečo majú za výčiny zločincov a tupcov z ponovembrových vlád a parlamentov trpieť dôchodcovia, telesne postihnutí, nezamestnaní a sociálne odkázaní? Ale aj lekári, učitelia, či iné profesie?

3)  Nie je to náhodou sabotáž a vlastizrada, keď Slovenská republika čerpá pôžičky od Svetovej banky či iných zahraničných finančných inštitúcii na tzv. reformy, pričom v mene zločincov, zlodejov a sabotérov z ponovembrových vlád, parlamentov a legislatívy tu boli rozkradnuté stovky miliárd korún, ktoré naďalej vlastnia konkrétni zločinci a zlodeji?

4)  Či takéto vedomé zadlžovanie Slovenska na úkor nás všetkých nepáchajú zločinci, zlodeji a sabotéri z ponovembrových vlád, parlamentov a legislatívy v spolupráci s cudzou štátnou mocou?

Tento list považujte za otvorený.

Vladimír Pavlík

 
   PRINT RSS
Hlavná stránka