"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Sudca JUDr. Peter Koman v mene oligarchov existenčne likviduje dôchodcov 4.časť


V štvrtej časti zhrniem  ako vyzerá na Slovensku konanie súdu, ktoré sa vraj podľa samosudcu neprieči dobrým mravom.  Na ustanovenie  § 39 Občianskeho zákonníka sa totiž vo svojom rozsudku z 15. 12. 2004 odvoláva aj JUDr. Peter Koman, a to už by som  bez zveličovania prirovnal k príkladu, ako keď dvojnásobný vrah káže o morálke trojnásobnému vrahovi. Ak je v súlade s dobrými mravmi tento už niekoľko rokov trvajúci súdny spor, v ktorom má ísť o dedičstvo po matke pani Belovej ku ktorému sa vraj nemôže domôcť, ako tvrdí jej právny zástupca JUDr. Sidor, tak potom už môžeme  v súlade s dobrými mravmi  označiť aj zakrývanie únosu syna exprezidenta Kováča a postup konkurznej mafie, ktorá v súlade s dobrými mravmi vlastne len pomohla  Slovensku  zbaviť sa vytunelovaných podnikov a spoločností.

            Samosudca Koman doslova ignoroval takmer všetky podané návrhy na dokazovanie. Návrh na dokazovanie podaný dňa 6. 6. 2013 na podateľni ku konaniu, ktoré sa uskutočnilo dňa 17. 6. 2013 sa záhadne k samosudcovi nedostal. Po odoslaní sťažnosti predsedovi súdu v Poprade im bolo 3. 7. 2013 oznámené, že toto podanie bolo omylom založené do pošty iného oddelenia.  Hoci návrh na dokazovanie neskôr odovzdali priamo samosudcovi, opäť ho ignoroval.

               Najväčším paradoxom tohto súdneho  sporu je fakt, že keby  pani Belová požiadala týchto dôchodcov o mimosúdnu dohodu tak, ako je to  v podobných sporoch bežne zaužívané, ešte pred tým ako sa nechala zmanipulovať a nahovoriť na podanie žaloby Pavlom Jurčíkom a jeho advokátom Sidorom, som presvedčený, že títo čestní ľudia, ktorí celý život poctivo pracovali by sa s ňou určite dohodli a dnes by bol pozemok po návšteve notára už dávno v jej vlastníctve. Prekvapuje je aj to, že odmietla ich ponuku, že okrem pozemku jej dokonca  ponúkli aj právnika, ktorý by jej podal návrh na uplatnenie nároku na 31 parciel, ktoré zdedila jej matka v roku 1948, čo odmietla.
Namiesto toho sa však spriahla s tým najväčším odpadom a vyvrheľmi Slovenska akých stvoril nezdarený zamatový podvod v réžii ŠtB v novembri 1989 a spolu s nimi sa cynicky rozhodla  ich psychicky a existenčne zlikvidovať a ťahať ich vo vysokom veku po súdoch a to len preto, lebo sa s najväčšou pravdepodobnosťou zrejme nechala kúpiť Pavlom Jurčíkom. Veď Pavol Jurčík, ktorý to všetko financuje s peňazí pochádzajúcich z vytunelovaného a dnes už zbúraného Popradského pivovaru  to má z čoho  platiť.  Len tak sa totiž dá vysvetliť prečo pani Viera Belová neodpovedá na návrhy odporcov uzavrieť mimosúdnu dohodu. Skúsme si jej prístup porovnať s prípadom príbuzných podnikateľa Baťu, ktorí si v súčasnosti uplatnili nárok na dedičstvo v Slovenskej republike a ktorí podobnú ponuku nedostali.


            Opakovaný návrh na zmier, ktorý  bol dňa 24. 5. 2013 zaslaný na jej adresu uvedenú v čestnom vyhlásení zo dňa 6. 6. 2011, ktoré bolo overené Veľvyslanectvom SR v Tel Avive doporučene do vlastných rúk bol však vrátený s oznámením, že adresát je z tejto adresy odsťahovaný. List s návrhom na mimosúdnu dohodu poslala manželka syna jedného z odporcov Svetlana Bellová. Rovnako bol vrátený aj druhý list zo dňa 12. 6. 2013.


Z tohto dôvodu podali dňa 17. 9. 2013 návrh na odročenie konania a žiadali o oznámenie platnej adresy navrhovateľky a zároveň žiadali, aby súd umožnil riešenie sporu mediáciou  v zmysle § 2. ods. 1 zákona č. 420/2004 Z.z.. Mimosúdne riešenie navrhli  z ľudských dôvodov ako prejav dobrej vôle, hoci si boli vedomí, že ich právny nárok  na vydržanie bol zákonný a nespochybniteľný. Súd však tak ako návrh na dokazovanie zo dňa 6. 6. 2013 ani tento neakceptoval a nariadil konanie na 29. 10. 2013 kde odporcov už právne zastupoval JUDr. Ján Jenča.  Na tomto konaní sa navrhovateľka prvý krát zúčastnila na konaní, keďže bola v tom čase na návšteve SR. O jej výpovedi po dohode a patričnom poučení Pavlom Jurčíkom a JUDr. Sidorom som písal v tretej časti. Na otázku či bolo vo veci jej nelegálnej emigrácie vedené vyšetrovanie a súdne konanie v neprítomnosti, odpovedala, že o tom nič nevie.  Keďže odporcom sa podarilo získať č. mobilného telefónu pani Belovej, odporkyňa Matilda Sivačková jej  telefonicky zavolala aj navrhla ešte raz mimosúdnu dohodu a ochotu zo strany odporcov pozemok previesť do jej vlastnícka čo Viera Belová odmietla, keďže doposiaľ odoslané písomné návrhy jej nemohli byť doručené pretože sa na uvedených adresách nenachádzala. Tentokrát sa však už Viera Belová nemohla vyhýbať odpovedi  a bola nútená odpovedať.  Bez uvedenia dôvodu návrh na zmier odmietla a rovnako odmietla aj  zaslanie návrhu v písomnej forme na jej novú adresu.
 

            V tomto súdnom spore sa stretli a sú na ňom zaangažovaní vskutku  pozoruhodné persóny. Privatizér a oligarcha Pavol Jurčík. Jeho dobrý známy advokát, bývalý prokurátor JUDr. Jaroslav Sidor, ktorý už ako advokát v konkurzoch zlikvidoval  okrem iných aj Bytové družstvo Vysoké Tatry, a dnes investuje do apartmánov v Chorvátsku. Spoločné so synmi Pavla Jurčíka majú okrem chamtivosti aj lásku k jachtám, keďže aj Jurčíkovi synovia údajne absolvovali kapitánske skúšky v Košiciach. No a do tretice sudca JUDr. Peter Koman, bývalý advokát, ktorý sa vďaka konexiám jeho otca a svokra o ktorých aktivitách som písal v príspevku Tak už dosť zbojníci z vysokej politiky a justície, stal sudcom počas éry jeho blahorodia Štefana Harabina.
            Pri tejto zostave preto rozsudok aký vyniesol samosudca JUDr. Koman 15. 12. 2014 a ktorý mal už  napísaný, hoci sa doručuje do 30 dní od jeho vyhlásenia, nemôže byť žiadaným prekvapením. Pri porovnaní odôvodnenia rozsudku s návrhom žaloby som mal dojem, že tento rozsudok písal spolu s JUDr. Jaroslavom Sidorom za asistencie Pavla Jurčíka.

            Na konaní 3. 12. 2004 uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Právne relevantné dôvody odporcov uvedené v ich záverečnej reči  ignoroval a uvedené dôvody prečo tak urobil ani neuviedol v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p,. v odôvodnení rozsudku, ktorý vyhlásil 15. 12. 2014, čím porušil okrem O.s.p., aj  ich právo na spravodlivé súdne konanie.
            Samosudca odmietol a bez uvedenia dôvodu nevyžiadal dôkaz navrhovaný odporcami, ktorý by potvrdil, že navrhovateľka po smrti matky o dedičstvo nemala záujem z dôvodu emigrácie jej a jej otca, čo potvrdzoval  na základe oznámenia Ústavu pamäti národa spis vedený XII. správou ZNB vyšetrovací spis – V – 9025 (dátum zavedenia 22.12.1971). Keďže tento vyšetrovací spis pri preberaní materiálov od SIS podľa zákona 553/2002 Z. z. v platnom znení ÚPN fyzicky nedostal  a mal  len záznam v Archívnej knihe vyšetrovacích spisov, bolo potrebné, aby ho súd vyžiadal zo súdneho archívu, resp. z archívu SIS.

            V rozpore s ust. § 156 (2) O.s.p,.  podľa ktorého sa rozsudok  vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí konanie najdlhšie na päť dní., samosudca konanie odročil o 12 dni a rozsudok vyhlásil až dňa 15. 12. 2014.

Keďže odporcovia boli  na základe nimi podpísanej plnej moci právne zastúpení advokátom, ich procesné práva boli porušené tým, že  samosudca rozsudok vyhlásil na konaní dňa 15. 12. 2014 v neprítomnosti ich právneho zástupcu JUDr. Jána Jenču, pričom nevyzval odporcov či súhlasia s vyhlásením rozsudku bez účasti právneho zástupcu.

Samosudca zneužil neúčasť právneho zástupcu odporcov na konaní dňa 15. 12. 2014 a odporcov Františka Bednára a Matildu Sivačkovú  vyzval na prevzatie už vyhotoveného rozsudku na konaní, čo títo z neznalosti potvrdili svojim podpisom. Tretí odporca Ing. Eduard Bednár sa pre vážnu chorobu  na konaní nezúčastnil. Keďže v prípade právneho zastupovania advokátom sa rozsudok doručuje právnemu zástupcovi do 30 dní od jeho vyhlásenia, tento postup samosudcu bol porušením procesných práv odporcov. 

Z vyhotovenia rozsudku, ktorý odporcovia prevzali dňa 15. 12. 2014 je zistiteľné, že v rozpore s ust. § 158 (1) O.s.p., písomné vyhotovenie rozsudku nebolo podpísané predsedom senátu alebo samosudcom. Ak ho nemôže podpísať predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená, čo je ďalším pochybením samosudcu.
 V uvedenom rozsudku sa uvádza: za správnosť vyhotovenia, podpísaná Katarína Martinková, hoci sa v rozsudku uvádza JUDr. Peter Komanv.r.  samosudca.

16. 12. 2014 podali odporcovia  ďalšiu  námietku predpojatosti samosudcu o ktorej ma opäť rozhodnúť Krajský súd v Prešove.  V zákonnej lehote 15 dni. od prevzatia rozsudku podali aj tzv. blanketové odvolanie s tým, že odôvodnenie doručí dodatočne Krajskému súdu z dôvodu vypovedanie plnej moci ich právnemu zástupcovi nimi zvolený nový právny zástupca, ktorým by mala  byť občianska aktivistka pani Ing. Elena Mozolová z Popradu-Matejoviec.

Konkrétnymi dôvodmi odvolania sa budem zaoberať neskôr, predbežne však uvádzam, že rozsudok v rozsudku sú uvedené skutočnosti nezakladajúce sa na pravde.

  • JUDr. Jaroslav Sidor nikdy nezastupoval Paval Jurčíka v konaní ROEP ako sa uvádza v rozsudku.

  • Navrhovateľku Vieru Belovú nekontaktoval v roku 2007 Peter Jurčík a  v roku 2007 nebola v Poprade.  (V skutočnosti to bolo až v roku 2008 kedy Pavol Jurčík obdržal oznámenie o tom, že vlastníkmi pozemku sa stali dôchodcovia). V roku 2007 ešte prebiehalo súdne konanie vo veci návrhu podaného dôchodcami a ak by bola pravda, že Jurčík kontaktoval Vieru Belovú a tá bola v Poprade, mala byť táto skutočnosť oznámená súdu, Správe Katastra komisii ROEP, SPF a mestu Poprad.

  • Samosudca vyhlásil osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva sp.zn.  N 381/2007 NZ 52531/2007 zo dňa 6. 12. 2007 za nepravdivé na základe čoho rozhodol o určení v zmysle petitu žaloby.  Zámerne však v rozsudku neuvádza podstatný dôkaz, ktorým je dodatok k tejto notárskej zápisnici zo dňa 9. 1. 2009 sp.zn. N2 2009, NZ 370/2009, NCRls 361/2009 bez ktorého je osvedčenie právne irelevantné, pretože  osvedčenie zo 6.12.2007 na ktoré sa odvoláva bolo zmenené v časti I. a II.,  pričom tento dôkaz mu bol predložený.  Samosudca v zmysle dokazovania rozhodol predčasne bez náležitého vyhodnotenia všetkých predložených dôkazov a existuje  dôvodné podozrenie, že tento dôkaz ignoroval zámerne v snahe poškodiť odporcov, čo v danej situácii môže byť zneužitím právomoci verejného činiteľa.

Budem naďalej sledovať tento prípad a hlavne ako sa v tomto prípade súd vysporiada s predbežnou otázkou  inštitútu vydržania, ktorý v niektorých prípadoch platí a v iných nie. 

Ako potvrdzuje viacero prípadov, často platí, že to čo je dovolené cisárovi nie je dovolené somárovi.  V súdnej praxi existuje aj viacero rozhodnutí kedy súd pri svojom rozhodnutí vychádzal práve z inštitútu  uplatnenia vydržania aj v prípade, že  na liste vlastníctva bola vedená ako vlastník iná osoba, tak ako v prípade sporu susedov v obci Jánovce o ktorom informovala v televíznom spravodajstve TV Markiza dňa 29. 7. 2011. V tomto prípade Krajský súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a rozhodol v neprospech navrhovateľa, ktorý bol na LV vedený ako vlastník.  


Vladimír Pavlík


    Facebook
Hlavná stránka