Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria! |
Sudca JUDr. Peter Koman v mene oligarchov existenčne likviduje dôchodcov 3.časť
V protiklade k prístupu k ním bol nadštandardne ústretový k právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. Sidorovi, ktorého nikdy nevyzval k odstráneniu nedostatkov návrhu, hoci o to odporcovia opakovane žiadali písomným návrhom. To, že pri zastupovaní svojich klientov na súdnom konaní advokáti môžu klamať, vždy potvrdila aj Slovenská advokátska komora a potvrdzuje to aj odpoveď na sťažnosť odporcov v tejto veci. Ak však spolu s advokátom klame aj sudca, tak to už je právny nihilizmus a slovenská zvrátená justičná realita z ktorej musí byť každému slušnému človeku na zvracanie. Od podania žaloby v máji 2009 až do 29. 3. 2011 samosudca zámerne neakceptoval ich návrh, aby súd preveril akým spôsobom bolo vysporiadané dedičstvo po smrti matky navrhovateľky v roku 1969. Súd tak urobil až po takmer dvoch rokoch potom, čo bývalý právny zástupca odporcov JUDr. Prochotský, po neúnosnom vyhrážaní sa právnym zástupcom navrhovateľky, ukončil právne zastupovanie a zastupovanie odporcov z dôvodu ich zdravotného stavu prevzal syn Františka Bednára st. Kvôli týmto a viacerým iným porušeniam procesných práv, porušovaniu práva na súdnu a inú právnu ochranu ako aj práva na spravodlivé súdne konanie, odporcovia podali námietku zaujatosti samosudcu Krajskému súdu v Prešove. Ako ďalší dôvod námietky uviedli aj nedôveru k tomuto samosudcovi, pretože rozhodoval v medializovanej kauze pochybného zisku priznaného Cyperskej firme vyše 60 mil. eur z peňazí daňových poplatníkov. V júni 2011 odporcovia získali archívne dokumenty zo Správy katastra v Poprade a to vyvlastňovacie rozhodnutia č. 2273/67 zo dňa 19.3.1968, č. 2273/67 zo dňa 10.6.1968 a vyvlastňovacie rozhodnutie č. 2273/67 zo dňa 30.5.1968, ktoré jednoznačne dokazujú, že podľa evidenčného listu č. 331 ich nebohý otec Ján Bednár, bol užívateľom parcely „Malé polko“ pôvodné parc. číslo 3592 o celkovej výmere 4493 m2 ešte pred vyvlastnením jej časti, čím preukázali, že tvrdenie Pavla Jurčíka, že tento pozemok nikdy neužívali, pretože užívali susedný pozemok, ktoré sa uvádza v žalobe a trvá na ňom aj právny zástupca navrhovateľky je nepravdivé! Pavol Jurčík na nepravdivú výpoveď nahovoril aj svojich bratov, Františka a Jozefa Jurčíka, ktorých nahovoril aj na to, aby uviedli, že pozemok im bol darovaný švagrinou ich otca, ktorej ho zase darovala pôvodná vlastníčka zato, že u nej pracovala ako slúžka. Táto krivá výpoveď sa stala podkladom žaloby a Pavol Jurčík ako svedok na nej zotrváva a ovplyvňuje aj ďalších svedkov, aby vypovedali nepravdivo. V súvislosti s opakovane súdu predkladanými nepravdivými tvrdeniami Pavla Jurčíka a jeho rodinných príslušníkov odporcovia upozornili Okresný súd, že pred súdom hodnoverne preukážu, že ak svedok Pavol Jurčík bude na pojednávaní opäť vypovedať nepravdivo, tak ako nepravdivo vypovedal ako svedok pri vypočutí na OR PZ Poprad vo veci sp. zn. ČVS: ORP-3058/OSV-PP-2006, dopúšťa sa opakovane trestného činu nepravdivej výpovede. Samosudca to však ignoroval a naďalej v rozpore s OSP vychádzal zo žaloby podanej na základe nepravdivej výpovede! Nie je pravdou, ako sa uvádza v návrhu žaloby, že navrhovateľka sa o svojom nároku dozvedela z priebehu konaní komisie ROEP a súdneho konania vo veci odporcami podaného návrhu z rokov 2006 až 2007, ktorý vzali späť vo februári 2008. keďže vydržaním pozemku notárskou zápisnicou odpadol predmet sporu. Ako dôkaz odporcovia súdu predložili uznesenie ORPZ ČVS: ORP -812/2-OVK-PP-2011 zo dňa 8.9.2011, ktorým polícia a následne aj Okresná prokuratúra odmietla ich trestné oznámenie na JUDr. J. Sidora pre poškodzovanie cudzích práv, ktorého polícia nepovažovala za potrebné ani vypočuť a vychádzala len z jeho vyjadrenia k sťažnosti podanej odporcami Slovenskej advokátskej komore. Z vyjadrenia JUDr. J. Sidora, ktoré bolo predložené zrejme JUDr. Sidorom OR PZ jednoznačne vyplýva, že Pavol Jurčík sa s navrhovateľkou z dôvodu podania návrhu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jej nebohej matke, kontaktoval a stretol dňa 27. 4. 2008, ktorý o tom dňa 28. 4. 2008 informoval JUDr. J. Sidora. Samotný právny zástupca navrhovateľky vo svojom vyjadrení v rozpore s tým, čo uviedol na súde, uviedol, že na základe dôvery k svojej klientke nemal dôvod pochybovať o pravdivosti ňou uvedeného miesta bydliska v SR a nemal ani vedomosť o tom, že od roku 1968 po emigrácii žila v zahraničí čo sa zjavne nezakladá na pravde. Zo súdneho spisu a z tvrdení JUDr. Jaroslava Sidora v priebehu konania je dokázateľné, že vo vyjadrení, ktoré predložil policii a možno ho teda považovať za jeho výpoveď, vedome uvádzal nepravdivé skutočnosti, čím sa z hľadiska práva môže jednať o prečin krivej výpovede! Samosudca uvedené skutočnosti opäť v rozpore s OSP ignoroval a naďalej v súdnom konaní vychádzal zo žaloby vypracovanej JUDr. J. Sidorom a nemal záujem o odstránenie sporných a zjavne nepravdivých tvrdení, čím zjavne porušoval práva odporcov na dokazovanie a spravodlivé konanie. Dodávam, že tvrdenie JUDr. J. Sidora o tom, že mal byť o právne zastupovanie navrhovateľky požiadaný známym advokátom navrhovateľky Mgr. Rehákom zo Skalice, ako uvádzal na súde, malo len odpútať pozornosť od skutočnosti, že iniciátorom podania návrhu bol v skutočnosti Pavol Jurčík, ktorý ju na podanie žaloby za vopred dohodnutých podmienok naviedol. JUDr Sidor sa do svojich klamstiev spolu s Jurčíkom, jeho synom Petrom Jurčíkom a navrhovateľkou už tak zamotali, že 29. 10. 2013 na pojednávaní tvrdili, že Pavol Jurčík a jeho syn Peter vyhľadali Vieru Belovú cez ŽNO ešte v roku 2007, potom čo dostali doporučene výzvu na vypratanie parcely dňa 15. 3. 2007. Rok 2007 samosudca uviedol aj v rozsudku z 15. 12. 2014, hoci to nie je pravda. Pavol Jurčík, v skutočnosti vyhľadal Vieru Belovú, až potom, čo sa dôchodcovia stali vlastníkmi pozemku vydržaním, ktorého vklad bol povolený v katastri začiatkom februára 2008 kedy sa to Pavol Jurčík dozvedel. Keďže v roku 2007 ešte súd prejednával návrh dôchodcov proti odporcovi Pavlovi Jurčíkovi, ak by bola pravda, že Jurčík v roku 2007 kontaktoval dcéru pôvodnej vlastníčky pozemku, jeho povinnosťou malo byť oznámiť túto skutočnosť súdu, čo jeho právny zástupca neurobil. Peter Jurčík zároveň priznal, že mali kúpnu zmluvu od bratranca jeho otca z roku 1948 z ktorej bolo zrejme, že matka navrhovateľky nezomrela počas vojny ako tvrdil Pavol Jurčík pred komisiou ROEP v roku 2006 a jeho povinnosťou bolo túto skutočnosť oznámiť komisii ROEP a následne aj súdu v konaní vo veci návrhu podanom dôchodcami. Peter Jurčík, podobne ako jeho otec, nepravdivo vypovedal, že pozemok užívali od jeho narodenia v roku 1971 čo vyvracajú všetký úradné záznamy o uživateľoch pozemku. Skutočnosť, že v roku 2007 Pavol Jurčík vyhľadal Vieru Belovú cez ŽNO v Bratislave, kde bola práve "zázračne" prítomná, ako uviedol vo svedeckej výpovedi dňa 29. 10. 2013 syn Pavla Jurčíka, vyvracia uznesenie OR PZ v Bratislave, v ktorom sa uvádza presne, že Viera Belová v ŽNO pracovala od 15. 4. 2008 do 30. 5. 2009. Viera Belová navedená na nepravdivú výpoveď pred súdom tvrdila, že ju Peter Jurčík a jeho otec kontaktovali v roku 2007, čo sa preukázateľne nezakladá na pravde.
Účelovosť a špekulatívnosť žaloby potvrdzuje aj konanie samotnej navrhovateľky, ktorá bola nahovorená na podanie žaloby Pavlom Jurčíkom za asistencie JUDr. J. Sidora. V snahe zatajiť pred súdom, že jej majetkové práva prepadli emigráciou v roku 1968, v návrhu žaloby uviedli miesto bydliska v Bratislave na adrese kde nebola, ako občan SR žijúci v zahraničí riadne prihlásená. Z rovnakého dôvodu sa ako izraelská dôchodkyňa účelovo zamestnala v ŽNO v Bratislave ako dokazuje uznesenie OR PZ v Bratislave ČVS.ORP-1034/OEK-B1-2011-Kj zo dňa 23. 8. 2011, v ktorom polícia uvádza, že v ŽNO bola zamestnaná od 15. 4. 2008 do 31. 5. 2009. Teda jej zamestnanie začalo presne v tom čase, kedy sa stretla s Pavlom Jurčíkom a skončilo v čase, kedy bola podaná žaloba na Okresnom súde v Poprade. To, že Viere Belovej vôbec nejde o dedičstvo priznala na pojednávani 29. 10. 2013 kedy uviedla, že návrh na dodatočné prejednanie dedičstva nepodala a súhlasila len so spoluprácou, čím myslela spoluprácu s Pavlom Jurčíkom!
Dôkazom, že iniciátorom podania žaloby je Pavol Jurčík je aj čestné vyhlásenie Mariána Šulíka zo dňa 29. 7. 2011, ktoré odporcovia predložili súdu. Dňa 17. 1. 2012 odporcovia súdu predložili uznesenie OR PZ Poprad, ČVS: ORP -876/2-OVK-PP-2011, ktorým vyšetrovateľ PZ Kpt. Mgr. Marek Polák odmietol trestné oznámenie na Pavla Jurčíka pre prečin krivej výpovede s odôvodnením, že o veci môže rozhodnúť až po právoplatnom ukončení súdneho sporu. Súčasne súdu predložili aj uznesenie Okresnej prokuratúry Poprad sp. Zn, 1 Pn 706/11-4 zo dňa 5. 1. 2012, ktorým bola zamietnutá sťažnosť v ktorom prokurátor konštatoval, že Okresný súd pri svojom rozhodovaní doposiaľ nevyhodnotil, či je výpoveď Pavla Jurčíka pravdivá alebo nepravdivá, teda aj súd to musí vziať v úvahu pri otázke patriacej do sféry jeho rozhodovania. Proti postupu polície a Okresnej prokuratúry v Poprade odporcovia podali sťažnosť Generálnej prokuratúre SR, ktorá bola odstúpená Krajskej prokuratúre v Prešove. Zdôvodnenie odmietnutia sp.zn. 1 Kn 153/11-16 Mgr. Maximiána Kmeča zo dňa 16. 3. 2012 len potvrdzuje, že prokuratúra robí všetko preto, aby boli oligarchovia typu Pavla Jurčíka spoločenský nepostihnuteľní a ak sa v ich prípade aj jedná o krivú výpoveď je to len výpoveď nehodnoverná, ktorá nie je trestným činom preto sa jedná len o formálne nedostatky rozhodnutí Okresnej prokuratúry a polície v Poprade. Na pojednávaní dňa 17.1.2012. odporcovia zistili, že samosudca v rozpore s OSP neakceptoval nimi navrhovaný návrh na dokazovanie a neuviedol ani žiadny dôvod prečo ho neakceptoval. Z tohto dôvodu zástupca odporcov v priebehu pojednávania vzniesol námietku predpojatosti sudcu a žiadal pojednávanie odročiť do doby vybavenia rozhodnutia o námietke. Sudca pokračoval v pojednávaní aj po vznesení námietky vypočutím prítomnej odporkyne. Z týchto dôvodov dňa 19.1.2012 odporcovia podali námietku zaujatosti samosudcu a uplatnenie práva na nestranný súd a nestranného sudcu. Krajský súd v Prešove uznesením Č.k.10NcC/3/2012 zo dňa 8. marca 2012 rozhodol, že sudca Okresného súdu Poprad JUDr- Peter Koman nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 20C/44/2009 opäť len na základe jeho vyjadrenia, že sa necíti byť zaujatý k prejednávanej veci a že nemá vedomosť o skutočnostiach, pre ktoré by mal byť z prejednávania tejto veci vylúčený. Krajský súd v Prešove rozhodol o námietke bez toho, aby preskúmal konkrétne okolnosti námietky. Vyhol sa zmienke o článku Vladimíra Pavlíka a skutočnostiam uvedených v ňom o osobe sudcu a jeho otca a zjavne ani nepreskúmal existenciu oprávnených pochybností a neposúdil konkrétne okolnosti prípadu. Podľa názoru odporcov krajský súd pri rozhodovaní o námietke zaujatosti bol povinný vychádzať na základe objektívne zisteného stavu a zabezpečiť si všetky podklady potrebné k rozhodovaniu, a to navyše za situácie, keď jedným z dvoch podstatných dôvodov námietky zaujatosti je aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a porušenie rovnosti strán. Keďže závery Krajského súdu vzhľadom na to, že sa v odôvodnení neuvádzajú podstatné dôvody podanej námietky považovali preto odporcovia ako nedostatočné a ústavne neudržateľné, podali sťažnosť pre porušenie ich práva na súdnu a iná právnu ochranu ako aj práva na spravodlivé súdne konanie Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd SR vyhovel sťažnosti odporcov a dňa 20. 9. 2012 vydal nález II. ÚS 162/2012-35, ktorým rozhodol, že Krajský súd Prešov, v konaní vedenom pod. sp.zn. 10NcC 3 2012, porušil základné právo odporcov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Paradoxne je to, že nález Ústavného súdu SR, odporcom vôbec nepomohol, pretože Krajský súd postupoval opäť rovnako. Požiadal samosudcu Petra Komana o vyjadrenie a ten opäť uviedol, že sa necíti v predmetnej veci predpojatý na základe čoho Krajský súd námietku opäť tak ako pred tým odmietol, čím porušil nález Ústavného súdu. Z celkového postupu v tejto veci je evidentné, že rozsudok v kauze troch dôchodcov bol už vopred objednaný ako potvrdí štvrtá časť, kde uverejním odôvodnenie rozsudku samosudcu Petra Komana, vrátane procesných porušení, ktorých sa pri tom dopustil.
|
Zdieľať na Twitter |