"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Sudca JUDr. Peter Koman v mene oligarchov existenčne likviduje dôchodcov 3.časť


Samosudca JUDr. Peter Koman od začiatku súdneho sporu porušoval právo odporcov na spravodlivé súdne konanie,  nestrannosť a ich právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom. Prejednával návrh,  ktorý nebol podaný v zmysle § 79 ods. 1,2 OSP. Navrhovateľka bola uvedená ako občan SR  s trvalým pobytom v Bratislave, pričom odporcovia súdu preukázali, že sa jedná o občianku štátu Izrael, ktorá emigrovala v roku 1968 a ako potvrdil register obyvateľstva SR, od júla 1968 nemala nikdy trvalý pobyt na území SR.  
Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná.
http://wwwold.justice.sk/wfn.aspx?pg=h41&uc=l3/l31

http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99
Samosudca ignoroval základné náležitosti podania návrhu a správal sa k  z odporcom ako k nesvojprávnym idiotom.

V protiklade k prístupu k ním bol nadštandardne ústretový k právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. Sidorovi, ktorého nikdy nevyzval k odstráneniu nedostatkov návrhu, hoci o to odporcovia opakovane žiadali písomným návrhom.

To, že pri zastupovaní svojich klientov  na súdnom konaní advokáti môžu klamať, vždy potvrdila aj Slovenská advokátska komora a potvrdzuje to aj odpoveď na sťažnosť odporcov v tejto veci.  Ak však spolu s advokátom klame aj sudca,  tak  to už je právny nihilizmus a slovenská zvrátená justičná realita z ktorej musí byť každému slušnému človeku na zvracanie.

Od podania žaloby  v máji 2009 až do 29. 3. 2011 samosudca zámerne neakceptoval ich  návrh, aby súd preveril akým spôsobom bolo vysporiadané dedičstvo po smrti matky navrhovateľky v roku 1969. Súd tak urobil až po takmer  dvoch rokoch potom, čo bývalý právny zástupca odporcov JUDr. Prochotský,  po neúnosnom vyhrážaní sa právnym zástupcom navrhovateľky,  ukončil právne zastupovanie a  zastupovanie odporcov z dôvodu ich zdravotného stavu prevzal syn Františka Bednára st.
Samosudca  ho zjavne zaznával, pretože nemal právnické vzdelanie a naďalej postupoval jednostranne, keď odporcom priamo vytkol ako  si mohli podať návrh na vydržanie pozemku u notára, keď v tom čase pozemok neužívali, ale užíval ho Pavol Jurčík. Zároveň ich obvinil, že podviedli notára a zatajili mu dôležité skutočnosti týkajúce sa vydržania. Samosudca vychádzal jednostranne len z tvrdení právneho zástupcu navrhovateľky uvedených v žalobe a tvrdení Pavla Jurčíka, pričom  ignoroval všetky úradné dokumenty potvrdzujúce držbu rodičmi odporcov a nikdy nie rodinou Pavla Jurčíka.
Samosudca neakceptoval ani jeden nimi navrhovaný dôkaz, vrátane predvolania pracovníčky notárstva, ktorá spísala zápisnicu o vydržaní pozemku, čím mal v zmysle OSP v rámci dokazovania odstrániť sporné tvrdenia. Na druhej strane nad rámec dokazovania akceptoval navrhované dôkazy právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Sidora a to aj tie, ktoré nesúviseli s vecou.  Dňa 22.10.2010  súd vyzval odporcov, aby  v lehote 7 dní  zaslali súdu správu ohľadom identifikácie osoby Jozef Paluch - autora článku  „Prokuratúra kryje podvodníkov a nadržiava ponovembrovým zbohatlíkom“
http://www.obcania.szm.com/prokuraturapp/pp1.html
 nekonal v zmysle OSP, keď sa odporcovia dožadovali, aby im právny zástupca navrhovateľky oznámil jej skutočnú adresu, aby ju mohli kontaktovať  z dôvodu uzatvorenia súdneho zmieru.  Bez  vyjadrenia navrhovateľky jej právny zástupca mimosúdnu dohodu odmietol a  uvedenie jej adresy v Izraely odmietol z dôvodu ochrany jej osobných údajov, čo v občianskom súdnom konaní nemá právne opodstatnenie. (Adresu neskôr zistili od spolužiaka navrhovateľky žijúceho v zahraničí).

Na konaní dňa 2. 5. 2011, na výslovnú žiadosť zástupcu odporcov, samosudca takmer po dvoch rokoch požiadal  Krajský súd v Bratislave o zistenie či bolo dedičské konanie po smrti matky navrhovateľky Alici Fisherovej rod. Czobelovej v roku 1969.
Krajský súd v Bratislave potvrdil, že dedičské konanie bolo a Okresnému súdu v Poprade zaslal zápisnicu zo spisu D 881/69 po neb. Alici Fisherovej, zomrelej  11. 3. 1969.
Samosudca však tento dôkaz vyhodnotil jednostranne v neprospech odporcov a tvrdil, že dedičstvo prejednané nebolo.  Ako potvrdzuje prepis časti konania uverejnený v predošlej časti, samosudca nepravdivo a účelovo tvrdil, že navrhovateľka bola účastníkom predbežného dedičského konania.  

Zástupca odporcov  na pojednávaní preukázal  potvrdením Registra obyvateľov SR č. p. RE-1-5151/2011, že jej posledný trvalý pobyt bol do 2.7.1968, Bratislava 1, Staré mesto, Obchodná 22, kedy navrhovateľka emigrovala do Izraela. Navrhovateľka preto nemohla byť účastníkom tohto konania. Jej meno len uviedol jej otec v zápisnici z dedičského konania, pričom účelovo oklamal notára uvedením, že je študentka v Bratislave.  

Kvôli týmto a viacerým iným porušeniam procesných práv, porušovaniu práva na súdnu a inú právnu ochranu ako aj práva na spravodlivé súdne konanie, odporcovia podali námietku zaujatosti samosudcu Krajskému súdu v Prešove. Ako ďalší dôvod námietky uviedli aj nedôveru k tomuto samosudcovi, pretože rozhodoval v medializovanej kauze pochybného zisku priznaného Cyperskej firme  vyše 60 mil. eur z peňazí daňových poplatníkov.
2. 8. 2011 Krajský súd námietku zamietol, keďže samosudca sa vyjadril, že sa necíti predpojatý.

V  júni 2011  odporcovia získali archívne dokumenty zo Správy katastra v Poprade a to vyvlastňovacie rozhodnutia č. 2273/67 zo dňa 19.3.1968, č. 2273/67 zo  dňa 10.6.1968 a  vyvlastňovacie rozhodnutie č. 2273/67 zo  dňa 30.5.1968, ktoré jednoznačne dokazujú, že podľa evidenčného listu č. 331 ich nebohý otec Ján Bednár, bol užívateľom parcely „Malé polko“ pôvodné parc. číslo 3592 o celkovej výmere 4493 m2 ešte  pred  vyvlastnením jej časti, čím preukázali, že tvrdenie Pavla Jurčíka, že tento pozemok nikdy neužívali, pretože užívali susedný pozemok, ktoré sa uvádza v žalobe a trvá na ňom aj právny zástupca navrhovateľky je nepravdivé!

Na základe týchto dokumentov podali 8. 9. 2011 podnet o podozrení z trestného činu krivej výpovede podľa  § 346 Tr. Zák., ktorého sa dopustil ako svedok Pavol Jurčík, bytom, Nová 58, 058 01 Poprad,  keď pred policajtom v roku 2006 v trestnom konaní vedenom OR PZ Poprad sp.zn. ČVS: -ORP-3058/OSV-PP-2006, v snahe získať značný majetkový prospech,   uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie tým, že nepravdivo uvádzal, že parcelu zvanú Male polko parc.č. 2836 užívali Bednárovci, po nich pán Švagerko a teraz ju užíva pán Božoň a nikdy neužívali parcelu č. 2837. 

Pavol Jurčík na nepravdivú výpoveď nahovoril aj svojich bratov, Františka a Jozefa Jurčíka, ktorých nahovoril aj na to, aby uviedli, že pozemok im bol darovaný švagrinou ich otca, ktorej ho zase darovala pôvodná vlastníčka zato, že u nej pracovala ako slúžka.

Táto krivá výpoveď sa stala podkladom žaloby a Pavol Jurčík ako svedok na nej zotrváva a ovplyvňuje aj ďalších svedkov, aby vypovedali nepravdivo.


V súvislosti s opakovane súdu predkladanými nepravdivými tvrdeniami Pavla Jurčíka a jeho rodinných príslušníkov odporcovia upozornili Okresný súd, že pred súdom hodnoverne preukážu, že ak svedok Pavol Jurčík bude  na pojednávaní opäť vypovedať nepravdivo, tak ako nepravdivo vypovedal ako  svedok pri vypočutí na OR PZ Poprad vo veci sp. zn. ČVS: ORP-3058/OSV-PP-2006, dopúšťa sa opakovane trestného činu nepravdivej výpovede. Samosudca to však ignoroval a naďalej v rozpore s OSP vychádzal zo žaloby podanej na základe nepravdivej výpovede!

Nie je pravdou, ako sa uvádza v návrhu žaloby, že navrhovateľka sa o svojom nároku dozvedela z priebehu konaní  komisie ROEP a súdneho konania  vo veci odporcami podaného návrhu z rokov 2006 až  2007, ktorý vzali späť vo februári 2008. keďže vydržaním pozemku notárskou zápisnicou odpadol predmet sporu.

Ako dôkaz odporcovia súdu  predložili uznesenie ORPZ ČVS: ORP -812/2-OVK-PP-2011 zo dňa 8.9.2011, ktorým polícia a následne aj Okresná prokuratúra odmietla ich trestné oznámenie na JUDr. J. Sidora pre poškodzovanie cudzích práv, ktorého polícia nepovažovala za potrebné ani vypočuť a vychádzala len z jeho vyjadrenia k sťažnosti podanej odporcami Slovenskej advokátskej komore.
Uvedené uznesenie  dokazuje, že nie je pravdou, že  Pavol Jurčík nemá s navrhovateľkou absolútne nič spoločné a rovnako nemá nič spoločné ani jej právny zástupca s Pavlom Jurčíkom, ako uviedol JUDr. Sidor na konaní z čoho vychádzal súd, keď odporcom bolo na pojednávaní povedané, aby súdu predložili jediný dôkaz, žeby tomu tak bolo, čo potvrdzuje prepis časti pojednávania zo dňa 29. 3. 2011 a 2. 5. 2011 uverejnený v predošlej časti. Právny zástupca navrhovateľky na konaní preukázateľne klamal! Z tohto dôvodu bola podaná sťažnosť Slovenskej advokátskej komore, ktorá bola zamietnutá, keďže ako je všeobecne známe, táto inštitúcia vždy zakrývala všetky svinstvá slovenských advokátov konštatovaním, že advokát môže pri zastupovaní svojho klient klamať. JUDr. Sidor sa však musel k sťažnosti vyjadriť a uvedené vyjadrenie bolo predložené OR PZ v Poprade.

Z vyjadrenia JUDr. J. Sidora, ktoré bolo predložené zrejme JUDr. Sidorom OR PZ jednoznačne vyplýva, že Pavol Jurčík sa s navrhovateľkou z dôvodu podania návrhu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jej nebohej matke, kontaktoval a stretol dňa 27. 4. 2008, ktorý o tom dňa 28. 4. 2008 informoval JUDr. J. Sidora.


Samotný právny zástupca navrhovateľky vo svojom vyjadrení v rozpore s tým, čo uviedol na súde, uviedol, že  na základe dôvery k svojej  klientke nemal dôvod pochybovať o pravdivosti ňou uvedeného miesta bydliska v SR a nemal ani vedomosť o tom, že od roku 1968 po emigrácii žila v zahraničí čo sa zjavne nezakladá na pravde.

Zo súdneho spisu a z tvrdení JUDr. Jaroslava Sidora v priebehu konania je dokázateľné, že vo vyjadrení, ktoré predložil policii a možno ho teda považovať za jeho výpoveď, vedome uvádzal nepravdivé skutočnosti, čím sa z hľadiska práva môže jednať o prečin krivej výpovede!  Samosudca uvedené skutočnosti opäť v rozpore s OSP ignoroval a naďalej  v súdnom konaní vychádzal zo žaloby vypracovanej JUDr. J. Sidorom a nemal záujem o odstránenie sporných a zjavne nepravdivých  tvrdení, čím zjavne porušoval práva odporcov na dokazovanie a spravodlivé konanie.

 Dodávam, že tvrdenie JUDr. J. Sidora o tom, že mal byť o právne zastupovanie navrhovateľky požiadaný známym advokátom navrhovateľky Mgr. Rehákom zo Skalice, ako uvádzal na súde, malo len odpútať pozornosť od skutočnosti, že iniciátorom podania návrhu bol v skutočnosti  Pavol Jurčík, ktorý ju na podanie žaloby za vopred dohodnutých podmienok naviedol.

JUDr Sidor sa do svojich klamstiev spolu s Jurčíkom, jeho synom Petrom Jurčíkom a navrhovateľkou už tak zamotali, že 29. 10. 2013 na pojednávaní tvrdili, že Pavol Jurčík a jeho syn Peter vyhľadali Vieru Belovú cez ŽNO ešte v roku 2007, potom čo dostali doporučene výzvu na vypratanie parcely dňa 15. 3. 2007. Rok 2007 samosudca uviedol aj v rozsudku z 15. 12. 2014, hoci to nie je pravda. Pavol Jurčík, v skutočnosti vyhľadal Vieru Belovú, až potom, čo sa dôchodcovia stali vlastníkmi pozemku vydržaním, ktorého vklad bol povolený v katastri začiatkom februára 2008 kedy sa to Pavol Jurčík dozvedel. Keďže v roku 2007 ešte súd prejednával návrh dôchodcov proti odporcovi Pavlovi Jurčíkovi, ak by bola pravda, že Jurčík v roku 2007 kontaktoval dcéru pôvodnej vlastníčky pozemku, jeho povinnosťou malo byť oznámiť túto skutočnosť súdu, čo jeho právny zástupca neurobil. Peter Jurčík zároveň priznal, že mali kúpnu zmluvu od bratranca jeho otca z roku 1948 z ktorej bolo zrejme, že matka navrhovateľky nezomrela počas vojny ako tvrdil Pavol Jurčík pred komisiou ROEP v roku 2006 a jeho povinnosťou bolo túto skutočnosť oznámiť komisii ROEP a následne aj súdu v konaní vo veci návrhu podanom dôchodcami. Peter Jurčík, podobne ako jeho otec, nepravdivo vypovedal, že pozemok užívali od jeho narodenia v roku 1971 čo vyvracajú všetký úradné záznamy o uživateľoch pozemku.

Skutočnosť, že v roku 2007 Pavol Jurčík vyhľadal Vieru Belovú cez ŽNO v Bratislave, kde bola práve "zázračne" prítomná, ako uviedol vo svedeckej výpovedi dňa 29. 10. 2013 syn Pavla Jurčíka, vyvracia uznesenie OR PZ v Bratislave, v ktorom sa uvádza presne, že Viera Belová v ŽNO pracovala od 15. 4. 2008 do 30. 5. 2009. Viera Belová navedená na nepravdivú výpoveď pred súdom tvrdila, že ju Peter Jurčík a jeho otec kontaktovali v roku 2007, čo sa preukázateľne nezakladá na pravde.



Účelovosť a špekulatívnosť žaloby potvrdzuje aj konanie samotnej navrhovateľky, ktorá  bola nahovorená na podanie žaloby Pavlom Jurčíkom za asistencie JUDr. J. Sidora. V snahe zatajiť pred súdom, že jej majetkové práva prepadli emigráciou v roku 1968,  v návrhu žaloby uviedli miesto bydliska v Bratislave na adrese kde nebola,  ako občan SR žijúci v zahraničí riadne prihlásená. Z rovnakého dôvodu sa ako izraelská dôchodkyňa účelovo zamestnala v ŽNO v Bratislave ako dokazuje  uznesenie OR PZ v Bratislave ČVS.ORP-1034/OEK-B1-2011-Kj zo dňa 23. 8. 2011, v ktorom polícia uvádza, že v ŽNO bola zamestnaná od 15. 4. 2008 do 31. 5. 2009. Teda jej zamestnanie začalo presne v tom čase, kedy sa stretla s Pavlom Jurčíkom a skončilo v čase, kedy bola podaná žaloba na Okresnom súde v Poprade. 

To, že Viere Belovej vôbec nejde o dedičstvo priznala na pojednávani 29. 10. 2013 kedy uviedla, že návrh na dodatočné prejednanie dedičstva nepodala a súhlasila len so spoluprácou, čím myslela spoluprácu s Pavlom Jurčíkom!
Ak by jej skutočne išlo o dedičstvo súhlasila by s mimosúdnou dohodou, ktorú jej navrhli odporcovia, ktorí jej chceli pozemok darovať a dokonca jej ponúkli aj právnika, ktorý by jej podal návrh na uplatnenie nároku na 31 parciel, ktoré zdedila jej matka v roku 1948, čo odmietla.

Dôkazom, že iniciátorom podania žaloby je Pavol Jurčík je aj čestné vyhlásenie Mariána Šulíka zo dňa 29. 7. 2011, ktoré odporcovia  predložili súdu.
           
Dňa 12.12.2011 odporcovia súdu predložili návrh na dokazovanie v ktorom opakovane trvali na tom, aby bol návrh v takejto podobe zamietnutý pretože je podaný v rozpore s ust. § 79 ods. 1,2 OSP a trvali na predvolaní pracovníčky notárstva v Poprade JUDr. Evy Šolcovej, vo veci uzatvorenia notárskej zápisnice.  Samosudca sa k návrhu nevyjadril.

Dňa 17. 1. 2012 odporcovia súdu predložili uznesenie OR PZ Poprad, ČVS: ORP -876/2-OVK-PP-2011, ktorým vyšetrovateľ PZ Kpt. Mgr. Marek Polák odmietol trestné oznámenie na Pavla Jurčíka pre prečin krivej výpovede s odôvodnením, že o veci môže rozhodnúť až po právoplatnom ukončení súdneho sporu.


Súčasne súdu predložili aj uznesenie Okresnej prokuratúry Poprad sp. Zn, 1 Pn 706/11-4 zo dňa 5. 1. 2012, ktorým bola zamietnutá sťažnosť v ktorom prokurátor konštatoval, že Okresný súd pri svojom rozhodovaní doposiaľ nevyhodnotil, či je výpoveď Pavla Jurčíka pravdivá alebo nepravdivá, teda aj súd to musí vziať v úvahu pri otázke patriacej do sféry jeho rozhodovania.

Proti postupu polície a Okresnej prokuratúry v Poprade odporcovia podali sťažnosť Generálnej prokuratúre SR, ktorá bola odstúpená Krajskej prokuratúre v Prešove. Zdôvodnenie odmietnutia sp.zn. 1 Kn 153/11-16 Mgr. Maximiána Kmeča zo dňa 16. 3. 2012 len potvrdzuje, že prokuratúra robí všetko preto, aby boli oligarchovia typu Pavla Jurčíka spoločenský nepostihnuteľní a ak sa v ich prípade aj jedná o krivú výpoveď je to len výpoveď nehodnoverná, ktorá nie je trestným činom preto sa jedná len o formálne nedostatky rozhodnutí Okresnej prokuratúry a polície v Poprade.

Zaujímavé je aj zdôvodnenie, že ak by sa čisto teoreticky jednalo o podvodné konanie rod. Jurčíkovej, tieto osoby by nemohli byť stíhané za trestný čin krivej výpovede, pretože ak sa jedná o páchateľa, tento sa jej nedopúšťa a nesmie byť k pravdivej výpovedi nútený. Týmto tvrdením prokurátor Kmeč pripustil možnosť, že sa zo strany rod. Jurčíkovej jedná o podvodné konanie. Odpoveď tohto prokurátora je aj jasnou vizitkou akí ľudia riadia Generálnu prokuratúru a akú srandu si môžu robiť z obyčajných ľudí.

Na pojednávaní dňa 17.1.2012. odporcovia zistili, že  samosudca v rozpore s OSP neakceptoval nimi navrhovaný návrh na dokazovanie a neuviedol ani žiadny dôvod prečo ho neakceptoval. 

 Z tohto dôvodu zástupca odporcov v priebehu pojednávania vzniesol námietku predpojatosti sudcu a žiadal pojednávanie odročiť do doby vybavenia rozhodnutia o námietke. Sudca pokračoval v pojednávaní  aj po vznesení námietky vypočutím prítomnej odporkyne.
Na záver pojednávania právny zástupca navrhovateľky reagoval na tvrdenie odporcov o nepravdivosti tvrdení Pavla Jurčíka a súdu ako dôkaz predložil Kúpnopredajnú zmluvu z 22. 5. 1948, podľa ktorej matka navrhovateľky predala iný pozemok Žofii Jurčíkovej – švagrinej otca Pavla Jurčíka. V zápisnici o pojednávaní sa neuvádza, reakcia sudcu, ktorý sa právneho zástupcu opýtal-- citujeme...a toto máte odkedy? 
Tento dôkaz v rozpore so zámerom právneho zástupcu navrhovateľky  navrhovaného svedka žaloby Pavla Jurčíka neočisťuje,  ale naopak dokazuje, že v čase konania ROEP v roku 2006 a späťvzatím ukončeného konania sp.zn. 17C 111/2007 vedenom na Okresnom súde v Poprade v roku 2007 vedel, že pôvodná vlastníčka pozemku Alica Fisherová rod. Czobelová nezahynula počas 2: sv. vojny, ako v tom čase tvrdil, ale žije a mohla mať dedičov a bolo preto potrebné túto skutočnosť nezatajovať pred komisiou ROEP a Okresným súdom v Poprade.

Na pojednávaní  17. 1. 2012 sa samosudca neprofesionálne vyjadril k návrhu právneho zástupcu navrhovateľky, aby pojednávanie pokračovalo bez jej predvolania pretože z hľadiska hospodárnosti konania by bolo príliš nákladné ak by súd musel preplácať letenku navrhovateľke, načo sudca  uviedol,  že navrhovateľka si môže náklady cestovné náklady uhradiť zo získaného dedičstva, čím podľa odporcov už vopred prejudikoval, že rozhodne v prospech navrhovateľky!

Z týchto dôvodov dňa 19.1.2012 odporcovia  podali námietku zaujatosti samosudcu a uplatnenie práva na nestranný súd a nestranného sudcu.
V odôvodnení uviedli, že z doterajšieho priebehu konaní  nadobudli presvedčenie, že samosudca JUDr. Peter Koman voči ním postupuje jednostranne a predpojato a celé toto občianske konanie im pripomína trestné konanie proti ním v ktorom sú zo strany právneho zástupcu sústavne obviňovaní z podvodného a nezákonného vydržania a zastrašovaní trovami právneho zastúpenia navrhovateľky.  Ako dôvod námietky tiež uviedli, že od ich zástupcu Františka Bednára ml. sa koncom roku 2011 dozvedeli, že mu telefonoval istý človek, ktorý neuviedol svoje meno a oznámil mu, že má z prostredia sudcov v Poprade pre neho informáciu, že sudca  Peter Koman ho dáva do súvisu s medializáciou kauzy cyperskej firmy, ktorá žalovala  SPF o ušlý zisk. Malo sa jednať o článok autora Vladimíra Pavlíka, uverejnený na webovej stránke Necenzurované stránky Vladimíra Pavlíka  s názvom „Tak už dosť, zbojníci z vysokej politiky a justície!!!“ a článok Ivana Bradu s názvom „Sudca v kauze Slavkov má zmysel pre humor“ http://necenzurovane.sk/10/spf.html,. Tento človek mu tiež povedal, aby si nerobili ilúzie, že v tomto spore  u  JUDr. Komana uspejú, pretože ten dobre vie, že František Bednár ml. pozná Vladimíra Pavlíka a preto to majú už vopred prehraté!

Krajský súd v Prešove uznesením Č.k.10NcC/3/2012 zo dňa 8. marca 2012 rozhodol, že sudca Okresného súdu Poprad JUDr- Peter Koman nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 20C/44/2009 opäť len na základe jeho vyjadrenia, že sa necíti byť zaujatý k prejednávanej veci a že nemá vedomosť o skutočnostiach, pre ktoré by mal byť z prejednávania tejto veci vylúčený.

Krajský súd v Prešove rozhodol o námietke bez toho, aby  preskúmal konkrétne okolnosti námietky.  Vyhol sa zmienke o článku Vladimíra Pavlíka a skutočnostiam uvedených v ňom o osobe sudcu a jeho otca a zjavne ani nepreskúmal existenciu  oprávnených pochybností a neposúdil konkrétne okolnosti prípadu.
Podľa Krajského súdu, ....Vyjadrenie o tom, že pokiaľ ide o zakúpenie letenky, že túto si potom môže vyrovnať z dedičstva, nenasvedčuje tomu, že sudca predčasne prejudikoval vec. Sudca týmto vyjadrením iba poukázal na to, že každý z účastníkov si znáša trovy sám do rozhodnutia vo veci a vzniknutí trov si môže uplatniť v súdnom konaní,...

Podľa názoru odporcov  krajský súd pri rozhodovaní o námietke zaujatosti bol povinný vychádzať na základe objektívne zisteného stavu a zabezpečiť si všetky podklady potrebné k rozhodovaniu, a to navyše za situácie, keď jedným z dvoch podstatných dôvodov námietky zaujatosti  je  aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a porušenie rovnosti strán. Keďže závery Krajského súdu vzhľadom na to, že sa v odôvodnení neuvádzajú podstatné dôvody podanej námietky považovali  preto odporcovia  ako nedostatočné a ústavne neudržateľné, podali sťažnosť pre porušenie ich práva na súdnu a iná právnu ochranu ako aj práva na spravodlivé súdne konanie Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

Ústavný súd SR  vyhovel sťažnosti odporcov a dňa 20. 9. 2012 vydal nález II. ÚS 162/2012-35, ktorým rozhodol, že Krajský súd Prešov, v konaní vedenom pod. sp.zn. 10NcC 3 2012, porušil základné právo odporcov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Paradoxne je to, že  nález  Ústavného súdu SR, odporcom vôbec nepomohol, pretože Krajský súd postupoval opäť rovnako.  Požiadal samosudcu Petra Komana o vyjadrenie a ten opäť uviedol, že sa necíti v predmetnej veci predpojatý na základe čoho Krajský súd námietku opäť tak ako pred tým odmietol, čím porušil nález Ústavného súdu.

Z celkového postupu v tejto veci je evidentné, že  rozsudok v kauze troch dôchodcov bol už vopred objednaný  ako potvrdí  štvrtá časť, kde uverejním  odôvodnenie rozsudku samosudcu Petra Komana, vrátane procesných porušení, ktorých sa pri tom dopustil.

         Vladimír Pavlík    

 


    Facebook
Hlavná stránka