Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Hlavná stránka

Tiso, Beneš, Gottwald, Husák... 7. časť


Predseda vlády Kl. Gottwald si myslí, že je v záujme republiky, aby sa vláda i vtedy, keby názor ministra dr. Pietora bol správny, opierala o túto elitu, ktorá hrdinsky bojovala za oslobodenie republiky a ktorá je pre pevný a jednotný štát.
Minister dr. I. Pietor poukazuje na to, že je tu iná elita, ktorá je zas iného názoru. Sám je síce katolíkom, ale vie, že významní predstavitelia evanjelickej cirkvi na Slovensku poslali námestníkovi Ursínymu vrelé doporučenie, aby sa v záujme kľudného vývoja na Slovensku a bezpečnosti Československej republiky milosť udelila. Považujú to za nutné aj ľudia, ktorí za tisovského režimu taktiež veľmi trpeli, potom je to hlas, ktorý sa má rešpektovať. Minister nezdieľa názor, že by bolo dobré, keby sme už v procese za prvej republiky boli Tuku popravili. Naopak, boli by sme z neho urobili mučeníka, keďže teraz bolo možné dokázať slovenskej verejnosti odsúdeniahodnosť jeho skutkov a vykonať spravodlivý trest. U dr. Tisa sa bohužiaľ táto príležitosť zmeškala a na tom nesie každý z nás časť viny. Keby bol Tiso odsúdený v mysliach ľudu, potom by vôbec nebolo zaujímavé, či bude obesený či nie, lebo potom by nikdy nemohla vzniknúť situácia, že by ho niekto považoval za mučeníka a že by pochyboval o jeho vine. Prestal by byť proste zaujímavým. Ide však o to, že sa nám nepodarilo dokázať slovenskému národu, že Tiso nie je len mužom 14. marca 1939, ale že je to tiež človek, ktorý sa pred tým hlásil za Maďara, ktorý bol dôsledným nepriateľom Československej republiky, ktorý v spolupráci s Nemcami sústavne pripravoval jej rozpadnutie a ktorý len pokračoval v tomto svojom počínaniu. Tým bol vytvorený stav, že by dnes pri referende na Slovensku mnohé vdovy a siroty po partizánoch iste hlasovali tiež pre milosť. Minister sa zmieňuje o tom, že Demokratická strana urobila počas trvania procesu všetko, čo bolo v jej moci, aby prebiehal kľudne a nerušene, že najmä pôsobila na katolícke kňazstvo, a preto tiež nikde neprišlo k nejakým vážnejším demonštráciám. Možno očakávať, že v dohľadnej dobe nepríde k takýmto demonštráciám ani vtedy, pokiaľ rozsudok smrti bude vykonaný, ale minister je presvedčený, že by bolo treba, aby vláda návrhom na udelenie milosti urobila gesto, ktorého by sa potom mohlo veľmi dobre využiť k získaniu sŕdc na Slovensku a k utvrdeniu zblíženia oboch národov. Heslom vlády by malo byť, „milosť Tisovi, ale ostro proti tisovcom“. Je isté, že zisk z takéhoto gesta by bol väčší, než môže byť zisk z výkonu trestu. Je pravda, že slovenský súd rozhodol jednomyseľne pre vinu a trest smrti, ale súd nie je politickým činiteľom a za politické rozhodnutie zodpovedá vláda. Minister končí tým, že opakuje návrh, aby vláda doporučila prezidentovi republiky udelenie milosti, napriek tomu, že súd milosť nedoporučil, keďže pre milosť hovoria politické úvahy. Vláda nech sa riadi heslom „milosť Tisovi, ale ostro proti tisovcom“.

Minister dr. H. Ripka sa opäť hlási o slovo, len aby sa obrátil menom svojej strany s veľmi úprimným apelom na členov vlády, ktorí reprezentujú Demokratickú stranu. Je presvedčený, že všetci sú oddanými československými vlastencami a je možno predpokladať, že by si pri svojich návrhoch a prejavoch v tejto veci mali na mysli niečo iného než starosť o republiku a o to, aký bude jej osud a vývoj v najbližších rokoch. A práve to, čo tu dnes predniesol minister dr. I. Pietor, vedie rečníka k tomu, aby si uvedomil, že ešte nie sme v období skutočného mieru. Národne socialistická strana dobre vie, že následky ľudáctva na Slovensku ešte nevymizli a že mnohé z toho, čo dnes uviedli námestník Ursíny a minister dr. Pietor, je správne. To bolo však práve dôvodom, prečo sa ministri národne socialistickej strany rozhodli tak, ako to bolo oznámené, to jest, aby sa milosť neudelila. Pritom majú na mysli nielen celú tu zradu, ktorú Tiso páchal nielen od roku 1938, ale už dlho pred tým, nielen skutočnosť, že je rovnako zlý, ak nie horší ako Tuka, ale majú tiež na mysli sily, ktoré pracujú v rôznych častiach sveta pre rozvrat na Slovensku a tým pre rozvrat v celej republike. Minister sa tu odvoláva na to, čo povedal už minister prof. dr. Stránský, že sa výkonom popravy nemôže odstrániť nepriateľská ideológia v štáte, ale rovnako tak ju nemožno odstrániť tým, že sa poprava nevykoná. Je jasné, že boj bude pokračovať, tomu predsa nasvedčuje Ďurčanského počínanie a napriek tomu, že podľa rečníkovho presvedčenia je Československá republika najkonsolidovanejším štátom v strednej Európe, budú tieto sily hľadať vždy najslabšie body, aby sa mohli pokúsiť o spôsobenie rozvratu. Za tohto stavu minister úpenlivo prosí členov Demokratickej strany vo vláde, aby sa – pokiaľ sa nemôžu pripojiť k návrhu, aby žiadosť o milosť bola zamietnutá – aspoň zdržali hlasovania. Túto prosbu vznáša minister menom svojej strany napriek tomu, že táto strana bola koalíciou komunistov a demokratov na Slovensku vylúčená z akéhokoľvek priameho vplyvu na slovenské veci. Pokiaľ sa uváži, čo už zdôraznil prof. dr. Stránský, že členovia Demokratickej strany vo vláde na rozdiel od predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktoré sa k návrhu na udelenie milosti vôbec nevyjadrilo, mali odvahu vo vláde úplne otvorene povedať dôvody, pre ktoré myslia, že nemôžu hlasovať proti udeleniu milosti, potom minister nevidí dôvod, prečo by sa ako členovia československej vlády, na ktorú bola zodpovednosť takýmto spôsobom prenesená, sa nemohli zdržať aspoň hlasovania, čo by malo už veľký význam pre celú československú a medzinárodnú verejnosť. Každý by potom rozumel – aj keby nebol tak dobre informovaný o podrobnostiach – že všetci členovia vlády boli vedení pri jej rozhodnutí úvahami o Tisovej činnosti v minulosti a hlavne tiež úvahami o prítomnosti a budúcnosti republiky. Podobný apel robí rečník na ministrov ľudovej strany. Chápe, že je to ťažké najmä pre ministra konsist. radu P. Fr. Hálu, aby ako kňaz nehlasoval pre milosť, ale napriek tomu si myslí, že by tu bolo východisko a že by minister a najmä ministri dr. Procházka a ing. Kopecký, aj keď sa nemôžu vysloviť proti udeleniu milosti, mohli sa taktiež zdržať hlasovania.

          Minister prof. dr. A. Procházka si pripomína, ako bol ubytovaný v roku 1940, keď opúšťal za okupácie republiku, na Slovensku u evanjelickej rodiny, a ako ho vtedy táto rodina informovala, aký zlý je pomer medzi katolíkmi a evanjelikmi na Slovensku a ako neveští  nič dobrého pre budúcnosť. Preto si minister nesmierne váži, a chce to povedať naplno, že Demokratickej strane sa podarilo získať veľkú časť katolíckeho Slovenska pre štátotvornú politiku a preto by bol veľmi šťastný, keby sa na tejto ceste mohlo pokračovať a keby sa ešte viac mohol upevniť štátny zväzok, ktorý spája Čechov a Slovákov. Ministrov názor na pomer Čechov a Slovákov je všeobecne známy, a je to najmä štátny tajomník dr. Clementis, ktorý by o tom mohol rozprávať. Slováci sú ministrovi veľmi blízki a praje si, aby sa neurobil žiadny krok, ktorý by mohol znamenať, že by sa Čechom akokoľvek vzdialili. Rečník preto s najväčším záujmom čítal správu o prejavoch ministra dr. Drtinu na Slovensku, aj keď bol v týchto dňoch sám na Slovensku, neskrýval pred Slovákmi, aj keď sa budú na neho hnevať, nijako, že sa cíti s nimi zajedno. Rozdiel medzi oboma názormi, ktoré sa teraz prejavujú vo vláde, nie sú v cieli, k nemu sa má dopracovať, ale len v tom, že jedni sa domnievajú, že výkon trestu smrti v Tisovom prípade bude znamenať upevnenie štátnej jednoty, keďže druhí sú toho názoru, že výkon trestu zanechá jazvu, KTORÁ SA PO ČASE ZAS OTVORÍ A BUDE MAŤ NEBLAHÉ NÁSLEDKY. Kto má pravdu, je otázkou, ktorú nikto nemôže na sto percent zodpovedať, lebo nikto nevidí do budúcnosti. Podľa názoru ministra dr. Pietora sa jazva zas otvorí. Dr. Pietor išiel vo svojej úvahe tak ďaleko, že na podkladoch svojich znalostí slovenských pomerov tvrdil, že väčšina slovenských obyvateľov STOJÍ ZA TISOM. Námestník J. Ursíny sa zmienil o tom, že vedúci predstavitelia evanjelickej cirkvi DOPORUČUJÚ UDELENIE MILOSTI. Vláda sa díva na problém a nemôže dopredu vedieť, ktoré riešenie je správne. Minister je presvedčený, že tisovská a hlinkovská ideológia sa musí poraziť, a bola to práve ľudová strana, ktorá po celú dobu trvania prvej republiky ostro bojovala s touto ideológiou. Minister zvýšeným hlasom dodáva, že ľudová strana tu má veľmi dobrú minulosť a že jej nikto nemôže vyčítať, že by nebola štátotvornou, ale naopak je veľmi štátotvorná, ale zastáva stanovisko, že je lepšie, pokiaľ je režim tak pevný, že sa nemusí báť ideologických odporcov.

Minister A. Zmrhal poznamenáva, že predsa nejde o ideologického odporcu, ale o velezradcu a zločinca.
Minister prof. dr. A. Procházka poznamenáva, že ľudová strana si praje zvíťaziť duchom, a preto sa plne pripojuje k prejavu ministra pôšt a stotožňuje sa s ním.

Minister ing. J. Kopecký chce povedať len niekoľko stručných slov na apel ministra dr. Ripku. Bolo už opätovne konštatované, že o merite veci niet názorových rozdielov v samotnej vláde. Ide len o metódy, o to, čo prospeje viac republike a ká cesta sa má voliť. To ale nemožno nijako experimentálne dokázať a to teraz ukazuje vývoj v budúcnosti. Ľudová strana si myslí, že vhodnejšou cestou je milosť, no nie milosť, ktorá by znamenala oslobodenie, ale milosť, ktorá znamená doživotné väzenie. Rečník veľmi pozorne sledoval názory a argumenty námestníka Ursínyho a ministra dr. Pietora. Za závažný fakt považuje to, čo povedal dr. Pietor, totiž že podľa jeho názoru väčšina Slovákov STOJÍ DOPOSIAĽ ZA TISOM. Treba si uvedomiť, že oslobodená republika je štátom dvoch národov, čo sa teraz plne uznáva.

Minister V. Kopecký sa rečníka pýta, či verí v myšlienku jednotného československého štátu.
Minister ing. J. Kopecký odpovedá, že prirodzene v ňu verí, ale že ju treba privodiť a upevniť. Zo všetkých týchto dôvodov je pre miernejší postup a znovu vyslovuje presvedčenie, že pre budúcnosť republiky bude prospešnejšie, keď sa vláda rozhodne pre doporučenie milosti.

Minister prof. dr. Zd. Nejedlý upozorňuje, že podľa jasného prehlásenia príslušníkov jednotlivých politických strán nejde už o to, aké bude rozhodnutie vlády, ale o to, či rozhodnutie bude jednomyseľné či nie.
Minister dr. I. Pietor dodáva, že okolnosť, že podľa jeho názoru je väčšina Slovákov pre milosť, prirodzene neznamená, že stojí za Tisom politicky. Medzi tými, ktorí sú pre milosť, je mnoho ľudí, ktorí sú zároveň pre republiku.
Predseda vlády Kl. Gottwald si myslí, že prevedenou rozpravou je celá problematika dôkladne vyčerpaná a že by sa teraz malo prikročiť k hlasovaniu. Počas jednania prišlo k dohode o novej, stručnejšej formulácii návrhu, najmä vynechaním pasáže, vzťahujúcej sa na otázku odkladu výkonu trestu.

          Po prečítaní minister dr. P. Drtina upozorňuje, že sa slová „zhora citovaného ustanovenia protokolu“ majú nahradiť slovami „zákonných ustanovení“ a táto korektúra sa realizuje.

Potom dáva predseda vlády hlasovať a zisťuje, že z prítomných 23 členov 17 sa vyslovuje pre jeho návrh. Pýta sa, či má dať taktiež hlasovať o tom, kto je proti návrhu, a keď niektorí členovia prejavujú prianie, aby sa tak stalo, dochádza k tomuto hlasovaniu. Zisťuje sa, že sa 6 členov vyjadrilo proti návrhu. Keď predseda vlády Kl. Gottwald vyslovuje domnienku, že by sa menovite malo zachytiť v zápise, kto hlasoval pre návrh a kto proti nemu, poukazuje minister prof. dr. J. Stránský na to, že je jasné, že hlasovali strany a že proti návrhu boli traja prítomní členovia Demokratickej strany a traja prítomní členovia strany ľudovej, naopak pre návrh boli všetci prítomní členovia strán komunistických, národne socialistickej a sociálne demokratickej. Námestník V. Široký ešte zdôrazňuje, že proti návrhu predsedu vlády hlasoval tiež štátny tajomník ministerstva národnej obrany. Predseda vlády Kl. Gottwald upozorňuje, že teraz ihneď upovedomí prezidenta republiky o uznesení vlády a dá mu k dispozícii potrebné podklady. 
     
           Vláda robí toto uznesenie: Vláda, zabývajúca sa žiadosťou obhajcov dr. Tisa o udelenie milosti, spojenú s návrhom na prijatie odkladného účinku, ktorú Kancelária prezidenta republiky postúpila vláde listom zo dňa 16. apríla 1947, č.j. T 770/47 k prejednaniu podľa čl. 1, písm. b) protokolu zo dňa 11. apríla 1946 a prihliadnuc k listom predsedu Slovenskej národnej rady a predsedu zboru povereníkov v tejto veci zo dňa 16. apríla 1947 sa uznáša takto:

          Vzhľadom k tomu, že – 1. Národný súd v Bratislave sa po vyhlásení rozsudku, vyslovujúcim trest smrti, uzniesol, že v zmysle príslušných zákonných ustanovení NEDOPORUČUJE UDELENIE MILOSTI.
          Vzhľadom k tomu, že – 2. Ani predsedníctvo Slovenskej národnej rady, predkladajúc vláde osobný návrh povereníka spravodlivosti, aby trest smrti dr. Tisovi bol zmenený na trest doživotného väzenia, sa nevyslovilo pre to, aby sa milosť udelila. Vláda predkladajúc žiadosť o milosť podľa príslušných zákonných ustanovení prezidentovi republiky, NEDOPORUČUJE UDELENIE MILOSTI. Zabezpečí Kl. Gottwald. Predseda vlády Kl. Gottwald potom ukončuje schôdzu o 20.50 hodine.

Príloha č. 39, Prameň: SÚA-AÚV KSČ, fond 83, a.i. 302

Vladimír Pavlík                                                                                                         

 

Hlavná stránka