Nepoviem žiadnu horibilnú novinu ak budem konštatovať, že Slovensko je v reálnej situácii desať – dvadsať minút po dvanástej. A záchrany k lepšiemu už niet. Ani z pozície politickej, ani z ekonomickej, ani z morálnej, dokonca ani z vlasteneckej či národoveckej, keď za vedúce osobnosti vlastenectva či národovectva sa samopasovali v skutočnosti pseudovlastenci či pseudonárodovci a to hneď od Novembra 1989. Toto budem neskôr podrobne rozoberať v článku pod názvom: PSEUDONÁRODOVCI.

Štát po Novembri 1989 začali riadiť dve špičkové zločinecké organizácie

          Základom fungovania každého štátu či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle sú dve inštitúcie: vlády a parlamenty. Žiaľ, slovenské ponovembrové vlády a parlamenty ktorých členovia, keďže vedia čítať aj písať, podpisovali istý text, ktorý sa volal sľub člena vlády a parlamentu. Základom tohto sľubu je, že budú zveľaďovať túto republiku a slúžiť občanom. Takže si položme otázku, aká je realita, skutočná realita po vyše dvadsiatich rokoch. Odpovedám: Slovenská republika zločinecká, Slovenská republika zlodejská, Slovenská republika štátno-teroristická, Slovenská republika zapredaná a vytunelovaná, kde zločiny proti ľudskosti cez ekonomiku, vrátane sociálnych samovrážd a utrpenia tých najbezbrannejších, napríklad tých detičiek ktoré sú od narodenia ťažko zdravotne postihnuté či bezvládne, sa tu považuje za nevyhnutné ekonomické reformy. Že súčasťou týchto reforiem je nielen  poľudšťovanie fašizmu, extrémizmu, sadizmu či psychopatizmu jednoznačne dokazuje, že mnohí aktéri tohto politického či ekonomického „myslenia“ by excelovali aj v čiernych esesáckych uniformách v koncentračných táboroch počas hrôzovlády či krutovlády hitlerovského fašizmu a nacizmu. Presne takýchto slovenských politikov potrebujú Svetová banka, Medzinárodný menový fond a im podobné zločinecké organizácie na neustále experimentovanie na slovenskom národe cez ekonomiku, kde už nie sú potrebné ani koncentračné tábory ani plynové komory.

          Tu nech mi je dovolené použiť myšlienky sociologičky Zuzany Kusej, ako ich prezentovala v denníku SME z 12. 6. 2006 pod nadpisom: Exkomunikujeme reformy? Z tých najdôležitejších myšlienok vyberám: Zahraniční politici a výskumníci sa dívajú na slovenské reformy so záujmom a uznaním. Čudovala by som sa, keby tak nebolo. Kolega z českého ministerstva nedávno jasal, ako im náš „sklon rýchlo uskutočňovať myšlienky“ prišiel vhod. Podobné zákony vraj majú roky v paragrafovom znení, ale odkladali ich pre ťažko predvídateľné efekty. Teraz nás môžu POZOROVAŤ a keď čas ukáže, ako čo funguje, začnú reformy aj oni.

Je pochopiteľné, že našich reformátorov chvália a povzbudzujú. Zodpovední politici potrebujú vychádzať z overených možností. A okrem toho, experiment je vedecká metóda par excellence a každý vytrvalý experimentátor si zaslúži úctu... V spoločenských vedách je však experiment zákernou vecou. Experimentovanie na ľuďoch má prísne pravidlá. Experiment im NESMIE spôsobiť ujmu a ZRANIŤ ich dôstojnosť. Bezpodmienečne sa vyžaduje zásada informovaného súhlasu: je vylúčené vystaviť ľudí experimentovaniu bez toho, aby sme ich informovali o podmienkach, priebehu a dôsledkoch experimentu. Ak by sme tak nerobili, stihlo by nás oprávnene opovrhnutie a vyobcovanie z vedeckej komunity. JE ČUDNÉ, ŽE TO, ČO JE PRI POZNÁVANÍ SPOLOČENSKÉHO ŽIVOTA ZAKÁZANÉ, V JEHO POLITICKOM SPRAVOVANÍ „USTOJÍME“... Svetová banka má veľkú starosť o pochopenie reforiem. Keďže 37 % občanov má ešte pocit, že nevie o dôchodkovej reforme dosť, POŽIČIAVA NÁM PROSTRIEDKY NA ĎALŠIU VYSVETĽUJÚCU KAMPAŇ. Nemýľme si však kampaň s uplatňovaním princípu informovaného súhlasu. Ak by oň išlo, banka by ešte musela pred prijatím dôchodkovej reformy podporiť verejnú debatu o viacerých spôsoboch ako vylepšiť dôchodkové zabezpečenie vrátane nestranného vysvetlenia výhod a nevýhod systému, ktorý sme tu mali. Informovanie verejnosti o viacerých reformných alternatívach VŠAK ZJAVNE NEBOLO V PLÁNE. Je čas pochopiť, že aj tento kolektívny experiment je potrebné podriadiť etickým pravidlám. Aj experiment kolektívneho života by mal spôsobovať čo najmenej ujmy a mal by dodržiavať zásadu informovaného súhlasu... Politici, ktorí chcú vládnuť „expertne“ a mienia verejnosť vyobcovať z kalkulácie spoločenského optima na ďalšie štyri roky a „odkomunikovávať“ jej len hotové riešenia, si zaslúžia z politického života exkomunikovať.     

          Aby takéto experimenty na slovenskom národe sa mohli realizovať, museli byť splnené hlavne tieto podmienky: slovenské vlády a parlamenty sa v skutočnosti museli dostať do pozície špičkových zločineckých organizácii na vrchole pyramídy, ktoré nenávidia a pohŕdajú vlastným národom a následnú snahu podriadiť sa cudzej štátnej moci na páchaní a realizácii zločinov proti ľudskosti práve cez tieto ekonomické experimenty, ktoré by si politici v demokratických štátoch nikdy nemohli dovoliť. A práve tieto dve zločinecké organizácie tu vygenerovali nadnárodnú zločineckú organizáciu – finančných oligarchov – ktorým priamo, cez zákony, umožnili získať desiatky a stovky miliárd korún patriacich slovenskému národu – a dnes sú politické strany ich eseročkami.  

Cez politické a ekonomické zločiny k postupnej likvidácii slovenského národa

          V celej Európskej únii niet vlastizradnejších a zapredaneckejších politikov ako na Slovensku. Pri sofistikovaní fašizmu, boľševizmu a zločinov proti ľudskosti na vlastnom národe, nemožno si nepoložiť nasledovnú otázku: boli to vôbec slovenské ženy – matky, ktoré priviedli na svet tieto ponovembrové garnitúry zločincov, zlodejov, sadistov a psychopatov? Ako ich to vlastne vychovali? Väčšinu z nich si viem predstaviť v esesáckych uniformách či kostýmoch práve v tých časoch, keď sa vo fašistických a nacistických koncentračných táborov či ruských gulagoch likvidovali milióny nevinných ľudí. Veď pokiaľ dnes dokážu sociálne samovraždy zaradiť do rubrík nevyhnutných ekonomických reforiem, či zvyšovať si svoj osobný blahobyt na úkor ľudského utrpenia cez ekonomické zločiny, tak to v žiadnom prípade nemôžu byť ľudské tvory – ale ľudský odpad stvorený samotným Antikristom.

          Dnes sme sa prakticky dostali do skutočného začiatku finále, keď sa začnú drastickým spôsobom prejavovať či realizovať na slovenských občanoch dôsledky či následky vládnutia členov ponovembrových vlád a parlamentov. Treba opätovne začať „ozdravovať“ verejné financie, samozrejme na úkor slovenských občanov, lebo tieto verejné financie tu už vyše dvadsať rokov „ozdravujú“ zločinecko – zlodejské a parazitno – darmožráčske kreatúry z ponovembrových vlád, parlamentov, ich detí a mladších súrodencov z organizovaného kriminálneho zločinu a mafií, cudziny, ku ktorým sa neskôr pridali finančné skupiny práve za týmto účelom vytvorené – samozrejme, pre svoj vlastný prospech. Práve tieto ponovembrové fašistické, sadistické a psychopatické kreatúry tu zrealizovali systém kolektívnej viny na nevinných občanoch, keď následky za vlastné ekonomické zločiny preniesli na ich plecia. Aj takto vyzerá slovenský ponovembrový fašizmus, profesionálni plačkovia z centrálnej Židovskej náboženskej obce na Slovensku. Lenže tento fašizmus Vám neprekáža, lebo sa robí pod dohľadom žido – úžerníkov a žido – lichvárov zo Svetovej banky a MMF. Z histórie poznáme aj také prípady z éry hitlerovského fašizmu a nacizmu, že keď si nejaký esesák, len tak, z rozmaru, zastrieľal do živých väzenských terčov, potom si sadol ku klavíru a prehrával si skladby najznámejších svetových velikánov. Na Slovensku tiež máme istého poslanca za SDKÚ-DS Beblavého, ktorý bol Svetovou bankou špeciálne vyškolený na zločiny proti ľudskosti cez ekonomiku vo forme zavádzania tzv. nevyhnutných ekonomických reforiem. Práve tento Beblavý, s tváričkou nevinného dieťaťa, spolu s antisociálnym netvorom Kaníkom a spol., reformovali takým spôsobom, že všetky ekonomické zločiny spáchané za Mečiarovej éry preniesli systémom kolektívnej viny na tých najslabších a najbezbrannejších – telesne a zdravotne postihnutých, ich opatrovateľov, dôchodcov, nezamestnaných, sociálne odkázaných... Nezanedbateľný počet takto postihnutých tieto tzv. nevyhnutné ekonomické reformy dohnali až k sociálnej samovražde. A netvor Beblavý relaxoval či odreagoval sa takým spôsobom, že písal poviedky. Možno podľa štýlu, čím viac obetí jeho reforiem, tým viac poviedok dokázal napísať.

          Na zločinoch proti ľudskosti voči vlastnému národu popri politikoch veľkú časť viny majú aj naše ekonomické elity, Národná banka Slovenska, Ústavný súd SR, či Generálna prokuratúra SR. Všetci veľmi dobre vedia, že napríklad tie rozkradnuté milióny či miliardy ktoré rozkradli konkrétne osoby, majú prakticky tú istú hodnotu ako pôžičky zo Svetovej banky, MMF... Nikto mi nemôže oponovať pokiaľ napíšem, že za tie rozkradnuté milióny a miliardy sme MOHLI MAŤ presne to, čo za tie milióny či miliardy požičané, keď takto sme postupne stratili ekonomickú a štátotvárnu suverenitu. A mimoriadne dôležitý je tu aj ďalší faktor, keď si napríklad položíme otázku, koľkí z tých milionárov či miliardárov získali tieto peniaze poctivou prácou, alebo, VYPRODUKOVALI PRE SPOLOČNOSŤ TAKÉ HODNOTY, KTORÉ ZODPOVEDAJÚ VÝŠKE ICH MAJETKU? Odpoveď je vcelku jednoduchá. 95 percent to získalo zlodejinou alebo inými nekalými spôsobmi. Lenže títo arcizločinci a arcizlodeji takto rozkradnuté milióny a miliardy vrážali v mene svojho blahobytu do činností, podložených silou práce a ekonomiky. Napríklad: stavanie obrovských a megalomanských nemovitostí, nákupy luxusných vecí, investovanie takto rozkradnutých miliónov a miliárd do nehnuteľností – ziskových nehnuteľností... – a chce mi niekto oponovať, že tieto rozkradnuté milióny a miliardy NECHÝBAJÚ v štátnom rozpočte? Nechýbajú nám všetkým? Veď to boli milióny a miliardy UKRADNUTÉ zo štátneho rozpočtu? Ako je to možné, že toto sa tu deje už vyše 20 rokov? Riadia túto republiku popri zločincoch a zlodejoch aj plnohodnotné hovädá a kravy? Alebo: sú aj Národná banka Slovenska, Generálna prokuratúra SR, Ústavný súd SR..., členmi zločineckého konzorcia pod názvom Slovenská republika? Dovolím si tvrdiť, že zločinecké konzorcium pod názvom Slovenská republika ako aj satelity tu prisaté VEDOME A CIEĽAVEDOME TU VYTVÁRAJÚ ŠEDÚ EKONOMIKU!!!

Je rozkradnuté – peňazí niet na nič

          Politici čoraz častejšie začínajú hovoriť, že chýbajú peniaze na dôchodky. Nemá kto na ne robiť. Slovensko by potrebovalo približne o 400 tisíc ľudí viac, ktorí by platili dane. V kolapse je zdravotníctvo aj školstvo. Otázka je, či tí, ktorí to tu postupne rozkrádali, tunelovali a devastovali, dokonca sa obohacovali aj z toho, čo malo ísť zo štátneho rozpočtu do zdravotníctva, je namieste sa verejne pýtať: boli si vedomí a vedeli to všetci tí, ktorí toto realizovali, aký raz bude konečný účet? Vedeli, dobre to vedeli. Paradoxné na tom bolo, že keď sa rozkrádalo a drancovalo, ponížené slúžky na Ústavnom súde SR a Generálnej prokuratúre SR, zbabelo mlčali. Kde bola ich profesijná a občianska česť? No keď sa mal preukazovať pôvod majetku, tak spoločne bučali a ručali, že to nie je v súlade so zákonom. Bodaj by nebučali a neručali, keď práve o ich funkčnom zaradení rozhodujú dve špičkové zločinecké organizácie – ponovembrové vlády a parlamenty.

          V poľudšťovaní fašizmu, sadizmu a psychopatizmu išli dokonca tak ďaleko, že uzákonili aj chránené rastliny a zvieratá, ktoré povýšili nad človeka – vlastného občana Slovenskej republiky. Za odtrhnutie takejto rastliny či zabitie takého zvieraťa hrozí aj basa. Pričom, paradoxne, masoví vrahovia z vysokej politiky, ktorí priamo cez zákony, vedome a cieľavedome doháňajú nevinných ľudí k sociálnym samovraždám, ostávajú beztrestní. Dokonca aj genocídu na vlastnom národe považujú za súčasť nevyhnutných ekonomických reforiem, keď slovenským ženám vedome a cieľavedome bránia rodeniu detí ÚMYSELNÝM NEVYTVÁRANÍM EKONOMICKÝCH PODMIENOK, čím sa spolupodieľajú na postupnej likvidácii vlastného národa. Aj toto je vizitka ich zlodejstva.

Vladimír Pavlík          

---

   

---