Poďakovanie za podporu prezidentskej kandidatúry Vladimíra Pavlíka

• www.kandidat-pavlik.sk
• Petícia na podporu občianskeho kandidáta na prezidenta SR Vladimíra Pavlíka

• Výzva na podporu kandidatúry Vladimíra Pavlíka
• PROGRAMOVÉ BODY PREZIDENTSKEJ KAMPANE

• Informácie petičného výboru
• Posledná výzva
• Úprimné poďakovanie

Úprimné poďakovanie

          S pocitom vďaky a úcty chcem veľmi pekne poďakovať všetkým tým, ktorí vo svojom voľnom čase a za svoje vlastné peniaze si vytlačili petičné hárky a vyzbierali mi 5 431 podpisov a to aj napriek tomu, že väčšina z nich ma nikdy osobne nepoznala a vychádzali len z obsahu mojich článkov a vystúpení, ktoré sú na internete. Srdečná vďaka a vrelé poďakovanie patrí aj tým, ktorí mi dali svoje podpisy. V prvých mesiacoch zbierania nám prepadlo cca 1 200 podpisov, keď na petičných hárkoch chýbal dátum narodenia, na čo nás upozornila Slovenka žijúca v ďalekej Brazílii. Všetky petičné hárky s podpismi a adresami občanov budú spálené.

          Na svojich stránkach som napísal, že do tejto kampane som vstúpil bez jediného centa, bez jediného sponzora a za absolútneho mlčania a ignorovania médií, ktoré trvá už viac rokov a je to súčasťou dohody zločincov z vysokej politiky a majiteľov médií nielen kvôli tomu čo píšem a hovorím, ale aj kvôli tomu, že nie sú schopní protiargumentácie. Je mi na smiech, aké metódy používajú voči človeku, ktorý celý život odpracoval v robotníckej profesii. Ako by som neexistoval. Veď tak sa to robilo za Hitlera, Stalina, Gottwalda... Za tejto situácie môžem povedať, že som absolútne spokojný, lebo fungovali tu aj ďalšie podrazy o ktorých sa len tak okrajovo zmienim. Skôr tu budem písať o tom, že som touto cestou spoznal množstvo obetavých, zanietených a čestných ľudí, ktorých myšlienky adresované mojej osobe ma nesmierne obohatili.

          V prvom rade musím spomenúť bývalého horolezca Vlada Šefčíka z Košíc, ktorý je po úraze už vyše 35 rokov na vozíku a napriek tomu mi zháňal podpisy, hoci ma nikdy osobne nestretol. No nielen to. Veci ktoré sa mu na mne nepáčili dokázal priamo a otvorene napísať. Vďaka mu za všetko, lebo na to sa nedá zabudnúť. Ďalšie prekvapenie v tom dobrom slova zmysle som zaregistroval, keď mi dvaja občania, ktorých mimochodom nemám ani medzi priateľmi na facebooku a ktorí mi vždy prakticky oponovali, samozrejme v rámci slušnosti a argumentov ktoré považovali za vhodné, niekedy to bol dosť obsiahle v rámci súkromnej korešpondencie, tak jeden z nich mi poslal sedem vyplnených hárkov a druhý päť. A pri tých siedmich vyplnených hárkoch bol aj obsiahly text, z ktorého vyberiem zopár myšlienok, ktoré vlastne rozhodli aj o tom, o čom som doteraz nepremýšľal či som si to nedokázal uvedomiť.

          „Skúste sa zamyslieť, pán Pavlík, aký to má pre Vás význam, či to nie je strata času, že Vás tak trápi osud mladej generácie či svojho okolia. Pýtam sa, aký to má pre Vás význam, že Vy sa zaujímate o niečo, o čo túto mladú generáciu pripravili ich vlastní rodičia a starí rodičia? Že je to generácia bez perspektívy a budúcnosti vo vlastnej krajine, vyháňaná do zahraničia, lebo doma, vo vlastnej krajine nemajú šancu ani na lepší život ani na založenie rodiny. A čo tie ďalšie generácie, ktoré tu budú prichádzať na svet? Veď za to nie sú zodpovední len politici, ale aj oni, ich rodičia a starí rodičia, tvoriaci tento národ, lebo všetko toto im umožnili. Väčšina nášho národa sa správa ako plebejci, ktorí ani nechcú poznať pravdu či slobodne žiť. Čo myslíte, existuje v rámci Európskej únie štát, ktorého väčšina národa je na takejto úbohej duchovnej a morálnej úrovni? Veď aj moje dve deti sú už pár rokov v zahraničí a o Slovensku už nechcú ani počuť. Prečo Vy by ste sa mal snažiť o niečo, oberať sa o čas, keď tí, ktorých sa to týka, nemajú o to záujem? Tak som si napríklad zistil, že na facebooku máte skoro 2 000 priateľov. Usudzujem, že cca 40 % Vás požiadala o priateľstvo úplne z iného dôvodu, keďže Vy ste doposiaľ nikoho neodmietol, ako ste to niekoľkokrát takto napísal. Z tých ostatných, keby každý vyzbieral len 10-15 podpisov, tak ste dávno za vodou. Sám som zvedavý, koľko podpisov sa Vám podarí vyzbierať.“

          V jednej z obálok od občana z Martina bol aj takýto text: „pozdravujem Vás s dobrým pocitom, že som pohol aspoň prstom.“  Úprimné poďakovanie patrí aj pánovi Ivanovi Nemčekovi z Bratislavy, ktorý nechal doručiť petičné hárky kuriérom Slovenskej pošty priamo do bytu Ferka Bednára v Poprade. Takto podobných odkazov prišlo niekoľko a človek si v skutočnosti uvedomil, že moja stránka www.necenzurovane.sk, ktorá má pomerne veľkú sledovanosť, je v skutočnosti zásluha čitateľov, ktorí ju posúvajú ďalším, ktorí ju doteraz nepoznali a je to nádherný pocit byť práve takýmto ľuďom zodpovedný. Že človek môjho typu musí rátať nielen s mediálnou blokádou, ale aj s podrazmi kadejakej verbeže hrajúcej sa na bojovníkov za slovenský národ, je bežnou vecou. Rozširovanie dezinformácii že som notorický alkoholik, ktorý bol už pred niekoľkými rokmi pozbavený svojprávnosti, preto sa ani politici nevyjadrujú k mojim článkom je bežnou vecou spodiny a luzy vystupujúcej pod anonymnými značkami. Ich typické „protiargumenty“ sa pretavujú do otázok „a čo sa stalo, aký to má význam, kto už bol na základe tých článkov odsúdený, či trestne stíhaný?“, pričom na internete a na facebooku patria medzi najväčších vyplakávačov, kritikov a samopasovaných bojovníkov za práva slovenského národa.

          Mnoho Slovákov žijúcich v zahraničí vyjadruje údiv, že keby v tých krajinách kde žijú, by bolo odhalené to čo je odhalené na mojich stránkach, tak by padali hlavy. Lenže to sa nevzťahuje na Slovensko zločinecko-zlodejské, štátno-teroristické a mafiánsko-gaunerské. Pred nejakým časom vyšli konkrétne a nezvratné dôkazy o tom, ako nás spoločne okrádajú zločinci z vysokej politiky so zločineckými mafiami cez štátny rozpočet a ďalšie podvody. Konkrétne mená, konkrétne dôkazy. Nezvratné dôkazy. A odozva, mlčanie. Veľké mlčanie, nielen mediálnych prostitútok, ale aj hoviadok, oviec a baranov zo zločineckej organizácie – slovenský parlament – kde ešte tieto zlodejstvá poslanecká verbež odobrila cez zákony. DOKONCA ZLOČINCI Z VYSOKEJ POLITIKY, POLÍCIE, PROKURATÚRY A SÚDOV SA SPOLOČNE PUSTILI DO EKONOMICKEJ LIKVIDÁCIE TEJTO RODINY!!! Úplatné štetky a fľandry z Krajského súdu v Bratislave dokonca neváhajú ekonomicky likvidovať aj dieťa, pod dohľadom dvoch arcizločincov a lotrov Harabina a Boreca. No najzaujímavejším paradoxom bolo, ako sa k tomuto problému postavili tzv. revolucionári a aktivisti pobehujúci po Bratislave ako nekoordinované stádo, hrajúce sa na jediných spasiteľov slovenského národa, ktoré sa dokonca snaží dehonestovať tie osoby, ktoré si dovolili toto odhaliť. Dokonca sa ma snažili presvedčiť, aby som o tom nepísal. Farizejsky to zdôvodňovali tak, že sa mi môže niečo stať, prečo riskujem kvôli nejakým dvom ženám.

             Zrazu vidia najväčšie zlo vo Ficovi a Smere. Mne nerobí žiadny problém napísať, že Fico je jeden odporný zločinec a vlastizradca nenávidiaci a pohŕdajúci slovenským národom, že Smer je najzločineckejšou organizáciou v histórii Slovenska a pred súdom to aj preukázať, ALE NIKDY NENASKOČÍM NA VLNU, ŽE ZA VŠETKO ZLO NA SLOVENSKU JE ZODPOVEDNÝ FICO A SMER!!! Tak ako sa to snažia ľuďom vsugerovať títo pseudorevolucionári a pseudoaktivisti za masívnej podpory mediálnych prostitútok, ktoré dokážu za primerané výhody aj podržať, aj pocumlať, ktorí sú len komparzom dostatočne silnej skupiny, ktorá by chcela vytlačiť Smer od koryta a z istej poslankyne urobili „Johanku“, ktorá to chce všetko spasiť. Problém je len v tom, že táto „Johanka“ sa neopýtala VEREJNE Fica v parlamente, aby vysvetlil kooperáciu politikov Smeru s mafiou, LEBO PRÁVE OD TOHO SA ODVÍJA VŠETKO ZLO, VYKRÁDANIE ŠTÁTNEHO ROZPOČTU, ale ona sa div nie plačlivým hlasom opýtala istého ministra, či má ľudský cit.

          Lebo keby sa bola totiž Fica opýtala na tú spoluprácu s mafiou, tak by sa dočkala aj odpovede, že s tou mafiou kopali aj mnohí terajší opoziční poslanci, ktorí boli vtedy v koalícii, takže by pohorela ako svieca, lebo ako takýto lotri by mali byť súčasťou obrodenia slovenskej politickej scény? Lenže s „Johankou“ poťahuje aj jeden z najväčších lotrov a narcisov v krátkej ponovembrovej histórii slovenského parlamentu – Matovič, a ona v skutočnosti nebojuje za národ, ale za túto skupinu lotrov.  

          Treba si uvedomiť, že Slovensko už bolo naštartované do definitívnej záhuby a likvidácie, keď už za cca 60 rokov budeme menšinou vo vlastnom štáte. Necelých 22 rokov na to stačilo verbeži národnosti slovenskej, ktorá sa ešte cynicky skrývala za národ, za Boha. A pri tomto prvotnom naštartovaní nebol prítomný ani Fico ani Smer, tí to ale ženú do záverečnej fázy bankrotu štátu a ešte na tom zarobiť. Sme v situácii 30 minút po dvanástej, naše tu už v skutočnosti nie je nič – a jediná záchrana, ktorú ja momentálne považujem za nereálnu je nový Február 1948, ale mnohonásobne drsnejší od toho pôvodného, okamžité zavedenie trestu smrti s okamžitou realizáciou utratenia konkrétnych lotrov a vlastizradcov, okamžité zabavovanie rozkradnutých majetkov od novembra 1989. Mať také zákony, aby nové garnitúry politikov mali strach páchať zlo. Vyhovárať sa na Židov, Maďarov či zahraničie, neobstojí. Skutoční vinníci sú jasní: konkrétni ľudia z vysokej politiky so slovenskou národnosťou. Vlastizradu a zapredanectvo na vlastnom národe, s jeho postupnou likvidáciou urobili  vedome a cieľavedome – a neurobili to zadarmo.

          Mne osobne už je pojem „národ“ ukradnutý. Národ, ktorý tvorí minimálne 70 % plebejcov, zbabelých a ponížených, ktorí umožnili zločincom z vysokej politiky aby okradli ich vlastné deti a vnukov o budúcnosť, o vlastnú krajinu, taký národ si nezaslúži byť národom. Paradoxne na to doplatí aj cca tých 30 % jedincov. Aspoň pre takýchto jedincov chcem ďalej písať, písať aj o tom, o čom nemajú odvahu písať naše mediálne prostitútky, či na objednávku vyrobení „investigatívci“, lebo som im zaviazaný za veľa. Práve takýto zviditeľnili moju stránku, moje meno, moje predstavy, moje vízie. Ostatné aktivity sú mi ukradnuté.

Vladimír Pavlík