Nikdy nezabudnúť, nikdy sa nezmieriť a nikdy neodpustiť!!!

• Svedectvo o moci
• Zločiny, protesty, zrady a revolúcia
• List V. Pavlikovi

• Žalujem
• Nemecký úspech a slovenská bieda
• Cervanová
• Občiansky prezident

• Konečne sú vymenované fabriky, čo rozkradli...
• Pápež vyzýva k revolučným zmenám

• Sex, moc, prokurátor a prezident
• Nikdy nezabudnúť, nikdy sa nezmieriť a nikdy neodpustiť!!!

• Hodnoty, spravodlivosť a prezident

Ak budú občania uvažovať nad nespravodlivosťou, ťažkým životom, zadlženosťou a stratou perspektívy tohto štátu, všetko úzko súvisí. Nespravodlivosť je primárny problém, ťažký život, zadlženosť a strata perspektívy štátu sú následky. Bez rešpektovaných zákonov a spravodlivosti nefunguje žiadna spoločnosť. Biedu spoločnosti nespôsobili radoví občania. Biedu spoločnosti spôsobili štátni úradníci, sudcovia, prokurátori a politici. Sú to tí, ktorí majú zákony rešpektovať, na ich dodržiavanie dbať, spoločnosť spravodlivo organizovať a chrániť. Problém spoločnosti nie je v nerešpektovaní zákonov občanmi, ale v zneužívaní zákonov mocou. Zlyhali všetky piliere moci. Keď sú ruskí oligarchovia vytesňovaní mimo vplyv a politiku, oligarchické skupiny na Slovensku štát priamo riadia. Politici na kritiku nereagujú. Slovensko je dnes ťažko chorým bezdomovcom s obrovským batohom neriešených problémov.

Oligarchické skupiny sú práčkou, bankou a tichým spoločníkom štátnych úradníkov a politikov. Oligarchovia sú iba ich predstavitelia. Pre spoločnosť sú jedni aj druhí najnebezpečnejší ľudia. Zámerom oligarchických skupín  nie je tvoriť. Zámerom oligarchických skupín je ovládať, parazitovať a vykrádať najlukratívnejšie štátne zdroje. Živnostenské listy a podnikanie je iba kamufláž. Oligarchická skupina spolupracuje a disponuje diskrétnou bankou a sieťou schránkových firiem. Pravým zmyslom je zneprehľadniť totožnosť prijímateľa finančných zdrojov cez schránkové firmy až po konečného prijímateľa. Konečný prijímateľ je tá istá oligarchická skupina. Časť prostriedkov sa presúva na ich súkromné účty v zahraničných bankách a časť zostáva na účte skupiny. S prostriedkami špekulujú v oblasti financií, investícií a nehnuteľností vo svete. Za celé obdobie existencie Slovenska sa oligarchickými skupinami rozkradli lukratívne financie štátu vo výške niekoľkých štátnych rozpočtov.

Keď rozoberieme krátku históriu Slovenska od vzniku Slovenského štátu, nespravodlivosť moc páchala vždy voči vlastným občanom. Holokaust, päťdesiate roky, normalizácia, mečiarizmus. Dnešnú etapu môžeme nazvať "Zmierte sa a zabudnite!". Bolo krátko po II. svetovej vojne. O koncentračných táboroch a vyvraždených šesť miliónoch Židoch sa hovorilo a písalo málo. Gardisti, arizátori a podporovatelia holokaustu boli tolerovaní a prerástli do života a štátnej správy. Viac informácii o slovenskej spoluúčasti na likvidácii Židov sa verejnosť dozvedala až po revolúcii. Slováci rozkradli a zarizovali majetok a do koncentrákov vytransportovali viac ako 80 tisíc Židov. Vie verejnosť, že z hľadiska počtov najväčšími obeťami Slovenska v II. svetovej vojne neboli vojenské obete so zbraňou v ruke na frontoch? Najväčšími obeťami Slovenska v II. svetovej vojne bolo slovenskými politikmi, gardistami a s podporou väčšinového obyvateľstva vyvraždené bezbranné domáce židovské obyvateľstvo. Ktorý politik dnes o tom hovorí?

Februárové víťazstvo Komunistickej strany v roku 1948 vytvorilo podmienky pre zoštátnenie majetku, odňatie a združstevnenie pôdy a potlačenie iného názoru. V justičných procesoch bolo popravených niekoľko stoviek a uväznených niekoľko desiatok tisíc ľudí. Dôvodom boli aj pochybnosti o vedení a smerovaní štátu. Tie sa považovali za nepriateľský akt proti ľudovodemokratickému režimu. Pre takých ľudí tu boli Jáchymov, uránové doly a pracovné tábory. Po odpykaní fyzického trestu v životu nebezpečnom prostredí, čakalo trestanca na slobode pomalé zomieranie. Väčšina z nich sa nedožila dôchodku. Boli to vyhladzovacie pracovné tábory. Boli ich desiatky. O týchto obetiach a tejto histórii sa dnes veľa nehovorí, títo ľudia poodchádzali z tohto sveta ešte za komunizmu a dnes táto história mladú generáciu nezaujíma.

Jarou 1968 prišla do spoločnosti nádej. Starší si pamätajú budovateľský entuziazmus, štátny poklad, dobrovoľné smeny, dubčekovské rožky, Alweg. Občania chceli zmeniť spoločnosť. Československo malo v tom čase vyspelejší priemysel ako Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Grécko a porovnateľný s niektorými dnes vyspelými západnými štátmi. V diskusiách na rok 1968 čítame nezmysli. Snaha o pozitívne zmeny nie je kontrarevolúcia. Tlak na zmeny bol volaním zdola, zmeniť život mali chuť všetci a ľudia si začali organizovať zmeny sami. Ak by bola kontrarevolúcia organizovaná zo Západu, neboli by sme po 21. auguste zostali sami osudu. Normalizácia následne otvorila dvere kde komu a vznikli obrovské morálne škody. Spoločnosť viedli, rozkrádali a demoralizovali dvadsať jeden rokov nositelia falošného režimu. Tí, ktorí sa mu vzopreli, za pravdu pykali. Nositelia režimu morálne zrádzali, opúšťali jeho pozície už dávno pred pádom a ten sa nakoniec rozpadol.  

V roku 1989 sme za vyspelým Západom zaostávali, no československý priemysel bol najvyspelejším v rámci RVHP. Bol to výsledok práce pätnásť miliónov občanov. Komunisti veľmi lacno vykúpili prácu ľudí. Občania dreli a strádali na úkor štátu. Vyrábali sme mopedy, Jawy, ČZT-y, osobné a nákladné Škody, Tatry a Liaz-y, mostové žeriavy, autožeriavy, lokomotívy, vagóny, lode, lietadlá, strojárenské, energetické a iné technológie, stavali sme elektrárne, diaľnice, mosty. Mali sme učňovské, stredné, vysoké školy, vývoj a výskumné ústavy. Vo fabrikách sa ľudia učili pracovať, prácu organizovať, fabriku riadiť a podnikať. Manažéra a zamestnávateľa nevychová škola, na to je fabrika. Československo bolo dobre pripravené na spoluprácu s vyspelými štátmi. Všetko sme zničili. Zmyslom privatizácie bola konkurencieschopnosť a odpredaj fabrík za trhovú cenu. K fabrikám sa dostávali ľudia, ktorí dovtedy poznali fabriky z autobusu. Moc zničila priemyselné základy štátu. Toto obdobie zaradilo Slovensko a jeho občanov medzi ofsajderov Európy a morálne rozvrátilo spoločnosť natrvalo.

Vyjadrenia politikov o nezamestnanosti, ekonomike, kríze a ich riešení sú odvádzaním od podstaty. Politici tento stav spôsobili. Zmeniť ho môžu iba občania. Občan je politikmi stavaný do polohy zavadzajúceho diváka. Najdôležitejšími v spoločnosti nie sú politici, ale občania. Nie ako zdroj zdaňovania. Ako tvorcovia hodnôt. Táto oblasť vnímania života je pre slovenských politikov neznámou krajinou. Podvody na DPH sú najvyššie na hlavu v EÚ a sú iba doprovodom rozvráteného štátu. Problém nie je v ich neplatení, ale v podvodnom vyberaní. Kde si plnia povinnosti politici, štátni úradníci, policajti a prokurátori, tam sú podvody minimálne. Tie najväčšie podvody sú s ich spoluúčasťou a krytím. Ako chceme podvodom zabrániť, keď tie vyšetrujú a kryjú tí, ktorí ich organizujú?

HZDS vytvorilo Slovensko predovšetkým pre seba. Róbert Fico vyzýva občanov k národnému sebavedomiu. Vraj nemusíme mať obavu urobiť si národného hrdinu z Matúša Čáka. Občan môže byť hrdý na odvedenú prácu a dobrý výkon. Manažér môže byť hrdý na výrobok, úspech vo férovej súťaži, organizáciu práce, fungujúcu firmu, spokojných zákazníkov a zamestnancov. Politici majú o úspechu falošné predstavy. Úspechom politika je fungujúci štát a spokojní občania. Politici sa nemajú čím chváliť a je ich psou povinnosťou sa hanbiť. Vyzývať občanov k národnej hrdosti môže ten, čo s nimi nežije. Slovenský buditeľ Augustín Marián Húska v čase mečiarizmu povedal: "Čo na tom, že ja som bohatý a Ty si chudobný, hlavná vec, že sme obaja Slováci". Húska považoval občanov zrejme za kusy.

Za dvadsaťtri rokov sa rozkradol priemysel v hodnote 50 až 100 miliárd eur. Štátny dlh je vo výške 40 miliárd eur. Úroky dlhu splácame dlhom. Dlh ročne narastá o cca 5 miliárd eur. Každá mladá štvorčlenná rodina vrátane budúcich batoliat je okradnutá, zadlžená sumou vo výške až 70 tisíc eur. Premrhali sa banky, plyn, atómky, vodné elektrárne. Štátna správa je prezamestnaná o 30 až 40%. Štátne zákazke sú predražené o 20 až 30%. Korupcia stojí občanov ročne 2 až 4 miliardy eur. Zamestnanosť na Slovensku je závislá od úspechu okolitých štátov. Slovensko sa stalo vazalom, lacnou pracovnou silou a odbytišťom ostatných štátov. Najnižšie mzdy a dôchodky v EÚ poberajú občania Slovenska. Rozkradlo sa státisíce hektárov pôdy a lesov spravovaných SPF. Po zrušení nebankových subjektov zmizlo v útrobách justície a likvidátorov cca 25 miliárd korún. 700 tisíc občanov žije na hranici chudoby, 400 tisíc pracuje v zahraničí odlúčených od rodín, 400 tisíc je nezamestnaných, na Západ emigrovalo, natrvalo zostáva a žije obrovské množstvo remeselníkov, technikov, inžinierov, inteligencie, zdravotníckeho personálu a lekárov. O strechy nad hlavou prišlo a bolo exekuovaných niekoľko desiatok tisíc rodín v prevažnej miere obetí hospodárskeho rozvratu a nestability štátu.

Keď sa Cigán narodí, spáchal prvý trestný čin. S týmto biľagom žije celý život. Už ako dieťa si uvedomí, že je nežiaduci. Medzi bielych vstupuje s obavou. Cigáni neboli nikdy prijatí väčšinou. Preto kočovali a bývali vždy za vodou. Róbert Fico sa vyjadril, že Cigáni nám kazia štatistiku. Za starého režimu robili všetci. Kŕmičov, dojičov, šponárov, smetiarov, závozníkov, murárov a pomocných robotníkov. Sú medzi nimi aj vzdelaní a prospešní ľudia. Cigánom sme zničili ich pracovné príležitosti. Dnes nerobia ani bieli. Nezamestnanosť nevznikla preto, že sa ľuďom nechce. Zničili sme priemyselné základy štátu. Rozkradnutiu priemyslu a vysokej nezamestnanosti boli ušetrené dnes všetky vyspelé štáty. Podsúvať, že Cigáni sú vinníkmi vysokej nezamestnanosti je neznalosť a zámer odpútavať pozornosť spoločnosti od podstaty. Poteší, keď vám priatelia povedia, že sa podobáte na úspešného človeka, alebo herečku. Zarazí, keď vám priatelia povedia, že sa podobáte na Gejza Stojku. Predstavte si, že sa ráno idete holiť a v zrkadle zbadáte cigánsku tvár. Cigán je pre väčšiu časť spoločnosti odporná rasa. Najväčšie škody na tejto spoločnosti nespáchajú nezamestnaní, ani Cigáni, oni sú iba obete. Tie najväčšie škody páchajú politici.

Zbedačenie obyvateľstva a následky na zdravotný stav, život a vek občanov môžeme prirovnať k arizácii a vyvraždeniu 80 000 Židov. Moc znížila 5 400 000 tisíc občanom životnú úroveň o 10%, niektorým až o 50%. To má za následok zhoršený zdravotný stav a znížený vek občanov. Keď moc ubrala každému občanovi iba jeden rok života, potom je to spolu 5 400 000 utratených rokov. Samovraždu spáchalo 15 000 ľudí v strednom veku. To je pri priemernom veku 75 rokov strata 555 000 rokov. Moc vzala občanom spolu 5 955 000 rokov života. Pri priemernom veku 75 rokov je to 79 400 životov. Je to porovnateľný počet, ako bolo zavraždených Židov. Dotýka sa to všetkých, mladých, ľudí  v produktívnom veku a dôchodcov. Sú to obrovské a nenahraditeľné morálne škody. Politici sa z týchto pohľadov na stav nepozerajú, túto matematiku nepoznajú a zodpovednosť za následky odmietajú. Popísaný stav je účtom politiky moci za posledných dvadsaťtri rokov. Na obranu politikov môžeme povedať iba to, že nie sú priami vrahovia, sú iba vinníci. Za tieto zločiny musia byť politici súdení ako vojnoví zločinci.

Svetové ekonomické fórum vydalo rebríček konkurencieschopnosti 148 krajín. Rebríček je zrkadlom hospodárskej politiky štátu. V hodnotení sa Slovensko prepadá a dnes je na 78 mieste. Z krajín EÚ je od nás horšie Grécko. Rebríček vedie Švajčiarsko, nasleduje Singapur, Fínsko, Nemecko, USA a Švédsko. Hodnotí sa perspektíva krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte, kvalita verejných inštitúcií, vládnej politiky a iné faktory. Slovensko je v prerozdeľovaní verejných zdrojov na 138 mieste, dôvera politikov je na 139 mieste, nezávislosť súdov je na 133. mieste, zvýhodňovanie v rozhodnutiach vládnych úradníkov je na 144. mieste, mrhanie vládnymi výdavkami je na 137. mieste, vymožiteľnosť práva v riešení sporov  je na 143. mieste, organizovaný zločin  je na 102. mieste, spoľahlivosť polície je na 108. mieste a etické správanie firiem je na 125. mieste. Výsledky prieskumu sú za obdobie od januára do apríla 2013. Slovenským problémom sú najmä verejné inštitúcie, vymožiteľnosť práva, klientelizmus, byrokracia, transparentnosť, daňový systém, efektívnosť verejných výdavkov, rastúca zadlženosť štátu, pracovný kódex a kvalita vzdelávacieho systému. Sú to varujúce čísla.

Justícia je formálne štátna zločinecká organizácia. Životopisom justície sú všetky zločiny, ktoré napáchala za šesťdesiatpäť rokov. Za spáchané zločiny sa justícia nikdy nikomu neospravedlnila a nezodpovedala. Justícia zničila desaťtisíce ľudských životov a negatívne poznačila osudy niekoľkých generácií. Z prenasledovaných a nespravodlivo odsúdených sa stali ľudia na pokraji spoločnosti a trosky. Justícia obrala o strechy nad hlavou desiatky tisíc rodín. Za záhadne získaným majetkom bývajú rozhodnutia zločineckých súdov. Justícia je  na rozdiel od podsvetia iba nekrvavým spôsobom vyrovnávania si účtov. Ak by robili doktori medicíny chyby ako doktori práva, Slovensko je mesačná krajina. Právnické fakulty máme v každej dedine. Väčšinu ich absolventov zaujíma kariéra, peniaze a titul doktora práva. O spravodlivosti potom rozhodujú takíto ľudia. Ak začne vagabund uvažovať o titule, je to zaručene titul právnika. Aký on môže byť nositeľ spravodlivosti, keď prvou podmienkou prijatia na štúdium práva je spáchať zločin.

Kritika justície ma svoje oprávnenie. Spoločnosť traumatizujú nie vnútorné pomery justície, ale justíciou páchané zločiny. Justícia nie je o nič horšia od zákonodarnej a výkonnej moci. To neznižuje jej najväčší podiel na úpadku spoločnosti. Justícia zodpovedá za nedotknuteľnosť zákona aj politikmi. Kto zločin prehliada, kryje a organizuje, stáva sa zločincom bez rozdielu, či sa jedna o politika, sudcu, prokurátora, alebo prezidenta. Na verejnosť sa dostala informácia, že policajti, colníci, sudcovia a prokurátori pracovali v prospech mafie s falošným alkoholom. Hlavná svedkyňa Kolesárová bola zavraždená zrejme touto skupinou. Najvyšší súd rozhodol o prisúdení nehnuteľnosti neoprávnenej osobe v hodnote cca 500 miliónov korún. Verejnosť sa z nahrávok dozvedela, že predseda KP v Nitre JUDr. Mamrák si chodil preberať peniaze na Ranč v Bojnej. Peniaze prokurátorovi posielal Viliam Mišenka, obviňovaný z niekoľkých vrážd a odovzdával Ján Krajčík, podozrivý z niekoľkých vrážd. Mimo peňazí prevzal prokurátor od Krajčíka neidentifikovateľný telefón a inštrukcie pre konšpiratívny rozhovor medzi prokurátorom, Mišenkom a Krajčíkom. Snáď najzábavnejším momentom nahrávky je, keď Krajčík vyháňa krajského prokurátora, aby už konečne vypadol a ten sa mu ponížene ospravedlňuje a s peniazmi odchádza. Toto je pravá tvár justície.

Podľa článku č. 32 Ústavy Slovenskej republiky "Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené".

Ak je pravdou, že moc je vôľou občanov, potom platí, že občan ju musí kontrolovať a usmerňovať. Víťazná strana, alebo koalícia volí predsedu parlamentu a premiéra, premiér zostaví a prezident vymenuje vládu. Polícia a justícia musia byť mimo priamy vplyv a dosah politikov a členov vlády. Najvyšším orgánom justície je prokuratúra. Predsedu Najvyššieho súdu a Generálneho prokurátora musia voliť občania. Občania musia mať právo v referende odvolať prezidenta, predsedu Najvyššieho súdu, Generálneho prokurátora a ktoréhokoľvek sudcu a prokurátora. Toto by mala byť páka na chyby a zločiny justície a prezidenta. Prezident musí byť apolitický. Zasahovať do politiky parlamentu, vlády a justície a navrhovať zmeny tretinovou účasťou v referende musia mať právo občania. Občanov by zastupoval Snem občanov, ktorý by zasadal jeden týždeň kvartálne. Úlohou Snemu by bola kontrola moci a dvojtretinovou väčšinou personálne zmeny v parlamente, vláde a justícii. Snem by bol zložením volených autorít z radov občanov, jedna hlava na cca 10 000 obyvateľov.

Vziať moci moc dokáže iba revolúcia. Revolúciu musí organizovať Revolučná rada. Musia to byť hodnoverní a schopní ľudia. Osloviť občanov je možné zmysluplným programom, čo ihneď, ako a čo ďalej. Zmysluplný program podporia občania. Revolučná rada musí byť ako politická sila organizovaná celoslovensky. Osloviť občanov nie je v sile internetových diskusií a občasných bratislavských mítingov. Kto túži po pravde a spravodlivosti, musí vystúpiť z anonymity a priznať svoje meno. Kto prelomí túto bariéru a vystúpi na barikádu, stáva sa slobodným občanom. Zmyslom revolúcie je spravodlivé a efektívne spravovanie štátu. Stojíme pred nesplatiteľným dlhom a ťažkým životom. Vyčistiť Augiášov chliev nemá kto. Urobí to iba občianska revolúcia. Jej zmyslom je zastaviť rozklad, zachrániť čo sa dá a začať znova. Proti občanom stoja zločinci. Majú moc a miliardy. Nie je problém pre nich organizovať a financovať vraždy. Preto je dôležité, kto je generálny prokurátor a kto prezident. 

Nastáva čas, aby sa občianska spoločnosť zjednotila, aký má byť budúci prezident. Kto sám začne uvažovať o kandidatúre, musí sa najskôr pozrieť do zrkadla. Päť miliónov štyristotisíc obyvateľov sužuje zločin, nespravodlivosť, chudoba a neistá budúcnosť. Odstrániť príčiny, znamená zastaviť zločin, potrestať nespravodlivých a presadiť spravodlivosť. Slovensko rozkradli a zničili ľudia, ktorí hodnoty nikdy nevytvárali. Spravodlivosť nie je iba to, čo bude, ale aj to, čo bolo. Spravodlivosť je podmienka, aby do spoločnosti vstúpila ochota obete a nový tvorivý duch. Prezident musí byť priama osobnosť. Prezidenta formoval jeho doterajší život. Musí problém poznať a musí ho pomenovať. Od prezidenta sa vyžaduje, aby sa zločinu postavil na odpor. Slovensko nepotrebuje prezidenta, ktorý chce spájať vodu a oheň. Prvý krokom prezidenta je urobiť poriadok v mocou. V tejto ťažkej úlohe mu budú nápomocní všetci občania.  

Budú prezidentské voľby. Poznáme niekoľko kandidátov. Väčšina kandidátov je priemer spoločnosti a nestojí slovo. Politiku a manipuláciu s občanmi robia prieskumné agentúry a médiá. Prezident nie je džob. Je to poslanie. Charakter prezidenta formoval jeho celý život. 15000 podpisov sa dá kúpiť za cenu osobného voza. Slovensko má za sebou dvadsaťtri rokov nepotrestaného zločinu. Vedia kandidáti, že generálnou úlohou prezidenta je odstrániť nespravodlivosť, presadiť spravodlivosť, odstrániť krivdy a nápravy? Vedia kandidáti, že až po potrestaní nespravodlivosti a zavedení spravodlivosti je možné spoločnosť zmeniť? Spoločnosť nepotrebuje celebritu a reprezentanta, ktorého doteraz stav spoločnosti nezaujímal a nikdy proti nemu neprotestoval. Nespravodlivá spoločnosť nemá perspektívu a zmysel. Slovensko stojí pred spoločenským rozpadom. Či chcú a ako chcú tieto zásadné problémy kandidáti riešiť?

Keď súhlasíte s týmto názorom, rozmnožujte a rozširujte ho do každej dediny a do každej rodiny!!!

Štefan Martoš v exile