Fiktívna žaloba na organizované zneužitie moci

Žalobca:   Radový občan
Žalovaní:  1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
2. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Čl. 1
Obraciam sa zdvorilo na všetky dostupné Lampárne na železniciach so žalobou na hore uvedené ministerstvá. Činím tak po neúspešných pokusoch na všemožných inštitúciách, ktoré by mali mať výkon spravodlivosti vo svojich kompetenciách, ako sú súdy vyšších a najvyšších stupňov, až po tie európske. Za bývalého režimu bola železničná lampáreň obľúbená ustanovizeň pre nespravodlivo odsúdených, pretože výkon spravodlivosti nebol ani vtedy na úrovni a občania sa v bezradnosti obracali aspoň fiktívne na ajznboňákov v lampárňach. V prípade, že by už všetky lampárne zrušili, posielam túto žalobu aj na iné inštitúcie, ktoré by sa napriek zaužívaným móresom mohli na to mrknúť a utvrdiť si názor na to, čo sa v tejto republike považuje za výkon spravodlivosti. Za týmto účelom adresujem moju žalobu aj niektorým médiám, prípadne i iným osobám, aby si snáď nenamýšľali, že tu šafári spravodlivosť Ani náhodou!!!
Bol som donútený, milí ajznboňáci, obrátiť sa na Vás, lebo obrátiť sa na súdy a inštitúcie, ktoré by mali dodržiavanie práv občanov garantovať, je nereálne. Mám s tým svoje skúsenosti, keď som sa spoliehal na to, že spravodlivosti sa možno dovolať zákonnými postupmi cestou súdov. Bol som totiž obvinený a odsúdený za skutok, ktorý som nespáchal, ani som ho nemohol spáchať, a to bez dôkazov, len na pofiderné  udanie Manika-svedka, ktorý bol k tomuto činu prinútený policajtmi, konajúci zrejme podľa pokynov politikov, vyznačujúcimi sa zločinnými praktikami, čo sa tu v tejto republike usadili. A to všetko preto, lebo som vydával nenáročný občasník, v ktorom som tie praktiky popisoval.
Nebudem to tu podrobne rozoberať, lebo som to opísal už knižne a v mnohých dokumentoch. Podstata celej story je v tom, že policajti donútili Manika, ktorého mali v hrsti za to, že sa dopustil predtým nerozvážneho činu, za čo mu hrozil trest, aby uplietol na mňa komplot. Nahovoril skupinku, mladých ľudí, čo mali k tomu prostriedky, aby pre jeho reklamnú agentúru vyhotovili falzifikáty zahraničnej meny a potom to hodil na mňa, že ja som ten jedinečný vyhotoviteľ. Ja som to spočiatku bol donútený prijať, aby som chránil vyhotoviteľov pred aranžovaným postihom od polície s vedomím ,že pri vyšetrovaní sa príde na to, aký je to svinský podvod. Cielene sa na to neprišlo, vyšetrovanie sa nekonalo, hoci Maník svoje udanie neskôr niekoľkokrát poprel, ale vyšetrovatelia ani sudcovia mu to nerešpektovali. Urobili z neho administratívne mŕtvolu a dali mu novú identitu. Popis prípadu je len veľmi stručný, náznakový, ale popísal som to podrobne v iných písomnostiach, ktoré sú k dispozícii. Je to neuveriteľné, asi krútite hlavami milí ajznboňáci, ale je to tak, lebo v našej republike je to tak.

Čl. 2
Pri styku s vyšetrovateľom, ktorý odchádzal v tom čase do civilu, vyjadril predo mnou údiv nad tým, aký tlak bol vyvinutý zhora, aby ma riadne pri vyšetrovaní zmangľovali. Keď som sa neskôr cez Wikipédiu dopátral, kto v tom čase šéfoval na vyšetrovacom odbore v Nitre, tak mi tam vyskočili dvaja policajti. Jeden z nich sa neskôr stal prezidentom policajtov a dnes kandiduje za jednu stranu do parlamentu. Je to náhoda?
Po odsúdení som podal v zákonnej dobe žiadosť o dovolanie a predseda najvyššieho súdu žiadosť zamietol so zdôvodnením, že nižšie súdy nepotrebujú dokazovanie, na to majú právo. Pán predseda najvyššieho súdu asi blicoval na fakulte pri prednáškach, keď sa preberala zásada z rímskeho práva „in dubio pro reo“, ktorú prevzala aj naša ústava v článku o prezumpcii neviny. Pána expredsedu najvyššieho súdu táto nevedomosť zrejme inšpirovala k tomu, aby kandidoval na prezidenta republiky. Zrejme preto, aby sme sa mohli tešiť, že sa zaradí medzi prezidentov republiky s porovnateľnou mentálnou výbavou, jak to u nás chodí.
Predseda poroty na odvolacom súde ignoroval písomné odvolanie Maníka, ktorý tam veľmi jednoznačne uviedol, že k jeho pôvodnej výpovedi proti mne bol donútený policajtmi, že ja som s mojím hardvérovým a softvérovým vybavením nemohol robiť inkriminované falzifikáty. Porota ignorovala, aj moje písomné odvolanie, kde som fundovane na štrnástich stránkach faktov s podporou polygrafického odborníka vyvrátil všetky podozrenia proti mne. Maník sa odvolacieho konania nezúčastnil, aby mohol potvrdiť svoju písomnú výpoveď, lebo tesne pred pojednávaním beznádejne umrel až tak, že nevedela o tom ani jeho vlastná mama. Pán vedúci odvolacej poroty zrejme tiež blicoval pri prednáškach na právnickej fakulte, lebo sa stal potom fundovaným podšéfom na generálnej prokuratúre, lebo u nás je to tak.
Dnešnému šéfovi na špeciálnej prokuratúre som poslal vtedy ako ministrovi pravosudia na jeho úrad, kde sa špecializoval na vydávanie protiústavných zákonov (napr. § 437. ods. 2, ktorý aj mňa postihol), trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, za zinscenovanie administratívnej smrti svedka, ktorý mohol dosvedčiť, že som nevinný a jeho pôvodná a jediná výpoveď proti mne bola len konšpirácia organizovaná políciou. Pán vtedajší minister to vyriešil tak, že moje trestné oznámenie dal vyšetriť vidieckym policajtom, ktorí ho stornovali úmrtným listom. Papier je len papier, ale dôležitá je v takomto prípade mŕtvola a tá nebola. Lebo u nás je to tak.
Podnikol som potom posledný pokus na revíziu rozsudku a podal som žiadosť na obnovu konania. Ako dôvod som uviedol, že bol zneužitý svedok, ktorý krivo svedčil proti mne a nemohol zmenu výpovede, o ktorú sa potom viackrát snažil, vyriecť na odvolacom konaní, pretože z neho policajti urobili administratívnu mŕtvolu a dali mu novú identitu. Porota, ktorá o mojej žiadosti rozhodovala, ma odpinkala jak tenisovú loptičku, lebo nemám dôkaz o takejto policajnej transakcii a nemôžem potvrdiť, že svedok naozaj neumrel. Zamietavé uznesenie bolo asi poplatné aj tomu, že v porote figurovala aj sudkyňa, ktorá ma bez dôkazov odsúdila, hoci mala informácie od vyšetrovateľa, že je to len podvod. Lebo u nás je to tak.
Ja som sa potom roky snažil zistiť, ako to vlastne s tým svedkom je. Bombardoval som žiadosťami o informáciu úrady, ktoré o utajených svedkoch rozhodujú, ale bezvýsledne. Buď mi vôbec neodpovedali alebo použili metódu tenisovej loptičky s nejakou právnou floskulou za účelom, aby som neotravoval (keď je to u nás tak). Na takúto skutočnosť som si pomaly za tie roky začal zvykať, hoci som napísal aj slečne Justínke do panteónu rímskych bohov i samotnému pánu Bohu do Nebies. Tie fiktívne listy ma utvrdili v tom, že aj bohovia sú proti ľudskej hlúposti bezmocní a tak teraz ani neviem, či je to zásah božej prozreteľnosti alebo vec náhody, že pri náhodnom pozeraní do televízora som tam svojho zatajovaného svedka uvidel. Celkom živého ale s iným menom. Zistil som si jeho súčasné zamestnanie, bydlisko, (cez internet to nie je dneska problém) a chcel som sa s ním skontaktovať osobne. Išiel som za ním do mesta, kde je zamestnaný, ale momentálne sa hodil na služobnú cestu. Ja sa tomu ani nečudujem, je mu to zrejme trápne, hoci ja proti nemu v súčasnosti necítim žiadne jedy. Chcel som sa s ním len dohodnúť, čo s tým urobíme. Za tým účelom som sa chcel skontaktovať aj s jeho bývalým blízkymi priateľom, kolegom v bývalom zamestnaní, ktorý bol, predpokladám, s celým  prípadom oboznámený od samého začiatku, ale na dohovorenú schôdzku neprišiel. A tak takto samostatne bez predbežného dohovoru sa obraciam po dlhom zvažovaní na Vás, milí ajznboňáci v lampárňach a aj všelikde inde so svojou žalobou, keďže som nepochodil u tých inštitucionálnych aparátnikov, čo rozhodujú v mene politikov s programami, aby sme sa mali dobre, i keď by nám mali pritom aj krky povykrúcať.
Tí politici, čo prípad v deväťdesiatych rokoch minulého storočia iniciovali, sú dnes zalezení vo svojich ukradnutých penziónoch, v luxusných haciendách a sprivatizovaných fabrikách. Zo starého antického Grécka zobrali namiesto proklamovanej demokracie systém plutokracie a oliganarchie. Z bývalých internacionálnych boľševikov sa stali oligarchovia, kapitalisti a nacionálni vlastenci. Zmenili svetovú orientáciu a sú dnes za vodou. Tí dnešní politici a aj novinári reagujú len na dotácie od ambasád, fondov mecenášov, neoconov a podobnú chasu, čo má úmysel zmeniť tento svet podľa ich zvráteného vkusu a na moje apelácie vôbec nemali chuť reagovať. A tak mi zostávate jedine Vy, ajznboňáci z lampárni, ľudí z verštatí a iných pracovísk, kde sa živíte poctivou prácou.

Čl. 3
Toho utajeného a domnele mŕtveho svedka som sa rozhodol nezverejňovať. Nechcem mu kaziť život, lebo je obeťou policajnej zvole tak ako aj ja, čo mi ten život už pokazili. Vládne úrady si hravo moje tvrdenie môžu overiť cez úradné databázy a s mojím stanoviskom sa zrejme stotožnia. Vám ostatným stačí zdravý rozum, ktorý Vás dovedie k presvedčeniu, pokiaľ sa tak už dávno nestalo, že to tu hapruje vo vymknutých kĺboch, cakomprask.
Mohol by som k mojej žalobe pripojiť množstvo dokumentov adresovaných na rôzne právnické inštitúcie, kde podrobne opisujem ten brajgel v justícii a čo na mne napáchali inštitucionálni aparátnici, ale Vám bude zrejme stačiť, milí ajznboňáci a iní pracanti, len vedomie, že štátni aparátnici použili podvod cez zneužitého svedka, čo samo osebe by sa nemalo v slušnom štáte udiať. Pre niektorých adresátov, ktorých sa to profesne týka, priložím k tejto žalobe skutočnú žalobu bez beletristických nuáns, ktorú som v roku 2016 poslal do Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (podľa zvyku tiež odpinknutú, ako všetky ostatné). Možno len tak na osvieženie pamäte. V nej je to o niečo fundovanejšie, adresnejšie, s poukázaním na prílohy, ktoré dokonale dokladujú, že tu ide o podvod zo strany štátnych orgánov činných v trestnom konaní (OČTK). Tie doklady mám uložené v súboroch PDF a sú k dispozícii,
Pre úplnosť prikladám ešte link, a keď naň kliknete, môžete sa dostať zadarmo ku knižke, kde je toho o tom našom brajgli viac.

Radový občan D. Vaňo

https://www.1000knih.sk/obchod/nezaradene/musena-kniha