Miesto úvodu: od organizovaných zločincov a zlodejov z vysokej politiky, bez rozdielu na politickú príslušnosť, po každých voľbách počúvame, že vraj chýbajú peniaze v štátnom rozpočte. Tu sú ale ďalšie dôkazy, ako miznú milióny, miliardy cez zločinecko-zlodejské vlády, zločinecko-zlodejské parlamenty, zločinecko-zlodejské štátne orgány. Tieto protislovenské a parazitno-darmožráčske zberby zákonite potrebujú organizovaný zločin a ekonomické mafie na vyššej úrovni. Prečo asi zločincovi, zlodejovi a zakladateľovi ponovembrového štátneho terorizmu na Slovensku Vladimírovi Mečiarovi tak prekážal Alexander Dubček a prečo práve on na jeho smrti najviac zarobil? Lebo KGB Dubček nevyhovoval, vyhovoval im Mečiar, lebo len cez neho sa tu mohol zaviesť ruský a balkánsky systém ekonomických zločinov, prienik mafií do vysokej a regionálnej politiky, systém bielych koní. Dnes úlohu zločineckej a štátno-teroristickej organizácie HZDS prebral Smer–tzv. sociálna demokracia.
Povedzme si na rovinu, a realita to aj dokazuje, že Slovensko je štátom zločineckým, zlodejským, psychopaticko-sadistickým, mafiánsko-gaunerským, kde drvivá väčšina ponovembrových politikov má v sebe gény nielen nacistických zločincov, ale aj masových vrahov z POHG, páchajúcich beztrestne zločiny proti ľudskosti na vlastnom národe, za nečinného prizerania MV SR, GP SR a MS SR. Keďže vedenie týchto troch štátnych orgánov patrí výhradne do kompetencií vládnucej koalície, tak sa nemôžeme čudovať, že v skutočnosti sú ich poníženými prostitútkami a slúžkami. Takže si urobme nasledujúcu schému. Najväčší zločinec doháňajúci každoročne k predčasnej smrti tisíce nevinných ľudí, hlavne cez vykrádanie zdravotníctva sa volá Slovenská republika, majúca niekoľko podskupín: - vláda, parlament, finančné skupiny, oligarchovia, konkurzné mafie, bankárske mafie....
Ako vznikali biele kone, súčasť konkurznej mafie a iných zločineckých skupín
Treba si na rovinu povedať, že politický zločin, ekonomický zločin, konkurzná sudcovská mafia, konkurzné mafie založené sudcom-arcizločincom Zoroslavom Kollárom, biele kone, prepojenia organizovaného zločinu s vysokou politikou, či prepojenia politikov a konkurzných mafií, oligarchovia, finančné skupiny, ako aj im podobné odnože, tu nevznikali zo dňa na deň. Najväčšiu zásluhu na ich vzniku mala vláda, parlament, vedenie MV SR, GP SR a MS SR, počas vlád zločinca, zlodeja, neskoršieho zakladateľa ponovembrového štátneho terorizmu a popredného paranoidného protislovenského škodcu Vladimíra Mečiara. Tu sa položili základy toho, že nielen zo slovenského parlamentu sa stal špičkový zločinecký protislovenský štátny orgán, kde 150 kusov zbabelej protislovenskej čeľade vedome a úmyselne, dokonca realizovalo také zákony, ktoré všetky takéto negatívne javy urobili, akože v súlade so zákonom, teda, bola im vlastne udelená beztrestnosť. A takto to pokračovalo a pokračuje až do dnešnej doby, keď vlastne politické strany, vláda a parlament sú už len eseročkami oligarchov, finančných skupín, konkurzných mafií, ako aj to, že MV SR, GP SR a MS SR sú pevnou súčasťou tohto zločinu.
Medzi najzvrhlejšie ekonomické zločiny, teda miliónové a miliardové rozkrádanie financií patriacim Slovensku a jeho občanom, ktoré vo forme daní odvádzajú štátu, je vykrádanie cez nastrčené osoby, tzv. biele kone, ako aj zločiny proti ľudskosti, používané pri likvidácii takýchto bielych koní. Ako je to možné, že takéto niečo fungovalo a funguje pod dohľadom vlád, parlamentov, MV SR, GP SR a MS SR? Prečo aj Národná banka Slovenska plní úlohu zločineckého štátneho orgánu? Pričom práve takéto arcizločinecké zberby, paradoxne, nám tu predstavujú nielen zákon, ale dokonca určujú, čo je zákonné a čo je protizákonné.
Vy špinavé arcizločinecké zberby, nechcete niečo povedať zúfalej matke päť rokov zmiznutého syna Pavla Mika, ale aj ostatným matkám s podobným osudom? Veď Vy ste v predstihu vedeli, že pokiaľ ho policajti predviedli na výsluch, kde ho mafie v rôznych firmách použili ako bieleho koňa, bude najlepšie ho umlčať. A takto isto máte na svedomí aj Ľubicu Kolesárovú.
Len na takú malú ukážku tu uverejňujem dve firmy, kde Pavel Miko vložil 200 000 Kč a 1 350 000 Sk, pričom polícia a prokuratúra veľmi dobre vedeli, že to nie sú jeho vlastné peniaze a vedome takto napomáhali ekonomickým zločinom práve tými, ktorí za Pavla Mika ako bieleho koňa tieto peniaze skutočne vložili.
Vladimír Pavlík
Biely kôň Pavel Miko
Problémom firiem zapísaných v OR SR je ten fakt, že za menami tam uvedenými stoja bossovia v prísnom utajení. Dokument, ktorý bol z Registra obchodu a živnosti doručený spoločnosti PROPACT s.r.o. Jakubovo námestie 7 811 09 Bratislava 1, čo je sídlo firiem konkurzných mafiánov zo dňa 3.4.2008 v ktorom sú zapísané aj podiely spoločníkov v tejto spoločnosti takto :
Vznik funkcie štatutárneho orgánu – konateľa Pavla Mika 11.3.2008
Obchodné podiely spoločníkov: Alexander Štrba 50 000 Sk, Marek Tesař 50 000 Sk, Štefan Ráž 50 000 Sk, Pavel Miko 1 350 000 Sk !!! To je asi taká Pravda s tým vkladom Pavla Mika, ako že Jaromír Kopera kúpil DONAR
„Keby môjho syna zavreli hneď po prvom výsluchu do basy, aspoň by som vedela, že je o neho postarané,“ smúti matka
Pavel Miko, biely kôň firiem spájaných so Salmanovovcami a so zavraždenou právničkou Ľubicou Kolesárovou, je nezvestný od marca minulého roku. Jeho mama má uplynutý čas spočítaný presne na deň a už je unavená z toho, ako číslo každé ráno narastá. „Presne viem, kde mám pochovaného psa - a vlastného syna nie? Mňa vrahovia nezaujímajú, pátranie po nich vkladám do rúk spravodlivosti. Ja potrebujem vedieť len jedno - kde leží telo môjho syna.“
Potajme
Štyridsaťpäťročný Pavel Miko žil sám v neveľkom byte v Poltári. Peňazí nikdy nemal nazvyš, väčšinou žil na dlh, občas si prilepšil výhrou v pokeri. Posledné štyri roky sa vozil po pansky v čiernej audine, ale auto nepatrilo jemu. „Požičal mu ho kamarát,“ hovorí Mikova mama. Meno kamaráta, ktorý bol taký štedrý, sa pani Miková zdráha vysloviť, ale v Poltári je všeobecne známe, že ide o Rada Pachotu. Muža, ktorého rodinný dom v blízkom Kalinove pripomína obrannú pevnosť a ktorý sa celé roky obával odpočúvania až tak veľmi, že Miko mu nikdy nesmel telefonovať.
Pred každým stretnutím s Pachotom si Miko telefón vopred vypol. „Ani bin Ládin sa takto neskrýval. Smiala som sa - čo len zlé robíte, keď o vás nikto nesmie vedieť. Že naozaj v niečom lietajú, som nepredpokladala. My sme vždy poctivo zarábali. Kedysi som aj podnikala, ale netušila som, že sa s tým dajú robiť kadejaké... tieto... Až keď synovi začali chodiť predvolania na daňový úrad, na políciu a on odmietal poštu preberať, zisťovala dcéra na internete, v ktorých firmách je zapísaný. Tých firiem bolo veľa. Som v nich len na chvíľu - upokojoval nás. A odvody ti platia? Pýtala som sa. Vravel - veď ja sa dôchodku nedožijem. Kto mohol vtedy pomyslieť, že to bude pravda?“ Dnes už Mária Miková vie, že jej syn figuroval v mnohých firmách ako biely kôň. Teda nasadená bezvýznamná osoba, ktorá s chodom firmy nemá vôbec nič spoločné, slúži len ako krytie jej skutočných majiteľov.
Kamarátovi nechýba
V sieti firiem, v ktorých bol oficiálne zapísaný aj Miko, chystali daniari až sedemdesiat daňových kontrol, podozreniami z podvodov s DPH sa už zaoberala polícia. Vyhýbať sa vyšetrovaniu, nepreberať predvolania sa Mikovi nedarilo donekonečna. Zhruba týždeň pred jeho zmiznutím si ho policajti vystriehli a na výsluch ho zobrali rovno z ulice. Po výpovedi mieril Miko z policajnej budovy hneď za Radom Pachotom. „Išiel mu oznámiť, čo sa deje. Asi aby bol kamarát v obraze,“ konštatuje pani Miková.
„Myslím si, že syn policajtom nič nepovedal. On bol veľmi lojálny, na neho sa mohli spoľahnúť. Ale niekto sa asi predsa len bál, že ho nahovoria na spoluprácu... Syna som naposledy videla štrnásteho marca 2013. Bol sa u mňa naobedovať a povedal, že domov príde len večer, lebo ide do Kalinova za kamarátom. Vypol si telefón, ako to robil vždy, keď sa mali spolu stretnúť, a odvtedy sme o ňom nepočuli. Keďže sme sa s ním nedokázali spojiť, šli sme sa pozrieť k nemu domov. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa chystal na dlhší čas odísť. Bol diabetik, inzulín by si určite vzal so sebou. Hneď sme poslali známeho, nech sa na syna popýta jeho kamaráta v Kalinove. Ten poprel, že by sa v osudný deň stretli, a tvrdil, že o ňom nič nevie. No... dobre... možno sa v ten deň nestretli. Ja som ich spolu nevidela, takže dotyčného nemôžem obviniť, ukázať na neho prstom. Ale ako je možné, že mu môj syn zrazu nechýbal? Prečo ho nehľadal, nepýtal sa na neho?! Desať rokov sa intenzívne stretávali a práve od jeho zmiznutia sa o neho prestal zaujímať! Prečo? Prečo asi?“
Hodnovernejšia verzia o skrývaní
Presne mesiac po Mikovom zmiznutí zaútočil neznámy muž na právničku Ľubicu Kolesárovú. Nôž jej surovo vrazil rovno do oka, dvadsiatimi štyrmi ohavnými ranami jej rozsekal tvár. Žena útok neprežila. Len niekoľko hodín po vražde zadržala polícia podnikateľov Salmanovovcov a obvinila ich z korupcie daňových úradníkov. Po zverejnení týchto informácií už pani Miková tušila, že zmiznutie jej syna sa happy endom asi neskončí. Pavel Miko sa poznal so Salmanovovcami aj s Kolesárovou.
Právnička Kolesárová pochádzala rovnako ako Miko z Poltára a je možné, že práve ona odporučila viacerých ľudí z okolia svojho rodiska ako biele kone do klbka firiem. Kolesárová kedysi pracovala na Colnom riaditeľstve. Tam sa dostala k prípadu čierneho alkoholu zhabaného vo firme NASK patriacej Salmanovovcom. Išlo o sedemstotisíc fliaš. Salmanovovci vyšli z tejto šlamastiky napokon bez väčšej ujmy a Ľubica Kolesárová sa po odchode od colníkov stala ich spolupracovníčkou.
Neskôr sa Kolesárová dostala do centra sporu medzi Salmanovovcami a ich niekdajším partnerom Ľubomírom Somorovským o obchodný podiel v hodnote 2,8 milióna eur. Ten sa riešil všetkými možnými i nemožnými spôsobmi vrátane streľby pred hotelom Kempinski v Bratislave. O Mikových kontaktoch so Salmanovovcami vie jeho mama málo. „Podľa toho, čo mi syn hovoril, sa s nimi stretol tak štyri-päťkrát, viac nie. On bol pre nich bezvýznamný. Spojkou bol jeho kamarát.
Ten sa s nimi stretával určite častejšie a môj syn ho zatiaľ čakával niekde na benzínovej pumpe. Čo medzi sebou mali, čo nemali, to ja neviem. Azda si niekto myslí, že takéto veci hovorieva syn matke? Aj policajtom som povedala, že by som im pri vyšetrovaní veľmi rada pomohla, ale nič bližšie neviem. Prečo len môjho syna nezavreli hneď po prvom výsluchu, ak sa zaplietol do nejakých neprávostí?! Aspoň by som vedela, kde je a že je o neho postarané. V base by dostal aj jedlo, aj lieky a skôr či neskôr by ho pustili domov.
Ale mne nikto neveril, keď som bola nahlásiť jeho zmiznutie. Polícia pracovala len s verziou, že syn sa skrýva. Vôbec ho nehľadala. Ani po tom, ako sa pred motorestom Halier našlo auto, na ktorom jazdil, so všetkými jeho osobnými vecami. Telefón, doklady, kľúče, inzulín ležali na podlahe. A čo sa dialo? Nič. Žiadna pátracia akcia, žiadne zaisťovanie stôp! Dva týždne nechali auto bez povšimnutia, až potom ho odviezli na kriminálku do Banskej Bystrice.“
Čítajte viac:
Podplácal Salmanov vplyvných ľudí? Na výplatnej listine mali byť sudcovia aj politici
Srdce prestalo veriť
Vo verejne dostupnej databáze nezvestných osôb polícia Pavla Mika stále neuvádza, aj preto sa jeho mama obrátila na našu redakciu. Dúfa, že pri pohľade na Mikovu fotografiu si niekto spomenie na čosi, čo by ho pomohlo nájsť. „Moje srdce už neverí, že syn žije. Vedel, aký veľký bol môj strach matky, nenechal by ma trápiť sa taký dlhý čas. Poslal by mi aspoň pohľadnicu a ten jeho škrabopis by som spoznala, aj keby sa podpísal iným menom. Nie, nie. On nežije a ja už chcem len jedno - uzavrieť túto hroznú vec, pochovať ho. Myšlienky na to, ako zomrel, sa snažím odháňať. Nemyslieť na to, či si uvedomoval, že ho idú zavraždiť.
Či sa mu vrahovia pozerali do očí, alebo ho strelili od chrbta... Nemôžem spávať. Môj život sa stal strašným. Strašným. Zo zúfalstva som sa už obrátila aj na jasnovidca, aj na veštkyňu. Nikdy som takýmto veciam neverila, ale sú chvíle, keď človek skúša úplne všetko, hocičo. Zvláštne je, že aj jasnovidec, aj veštkyňa povedali, že syn je mŕtvy, a obaja spomínali falošného kamaráta. Určili aj približné miesto, kde by sa malo nachádzať jeho telo. Národná kriminálna agentúra sa ho v udanej lokalite pokúšala nájsť, ale zatiaľ sa im to nepodarilo. Policajti mi vravia, že pátranie po nezvestných trvá aj dvadsaťpäť rokov. Toľko času ja nemám.“
BeneCom CZ s.r.o.
Sídlo Praha 3, nám. Winstona Churchila 1800/2, PSČ 130 00
IČO 27098087
DIČ |
CZ27098087 |
Identifikátor datové schránky: |
mx4q9p5 |
Právní forma |
Společnost s ručením omezeným |
Spisová značka |
96072 C, Městský soud v Praze |
Předmět podnikání |
- výroba, obchod a služby neuvedené v přílohách 1 až 3 živnostenského zákona |
Kapitál |
Základní kapitál 200 000 Kč |
Statutární orgán |
Každý jednatel společnosti je oprávněn jednat a podepisovat za společnost samostatně. Podepisování za společnost se děje tak, že k napsané nebo vytištěné obchodní firmě společnosti připojí vlastnoruční podpis jednatel. |
Společníci s vkladem |
Pavel Miko
Poltár, Podhorská, PSČ 987 01, Slovenská republika
Vklad: 200 000 Kč, splaceno 100 %. |
Pokračovanie v ďalšej časti.
PRINT RSS