Polemika s prezidentom Václavom Havlom z roku 1991

Dňa 8. 4. 1975 napísal občan Havel otvorený 40-stránkový list Gustávovi Husákovi, kde ho poučoval a vysvetľoval mu, čo všetko sa tu porušuje a čo všetko je súčasťou diktatúry. Nič proti tomu, veď za ten list ho ani neprenasledovali, ani ho nestíhali za urážku verejného činiteľa. Lenže najväčší problém či paradox bol v tom, že presne to, čo vyčítal jemu, sa od začiatku praktizovalo počas obdobia jeho prezidentovania. Realita za posledných 34 rokov ukázala, že v niektorých negatívach predstihli aj obdobie, ktoré tu bolo do roku 1989.

Citujem:
„...Čo ak si položíme aj také otázky, ako napríklad – čo bolo urobené pre mravnú a duchovnú obrodu spoločnosti, pre rozvoj skutočných ľudských dimenzií života, pre povznesenie človeka k vyššiemu stupňu dôstojnosti...? Môžeme potom považovať našu spoločnosť za skonsolidovanú...? Odvážim sa tvrdiť, že nie. Odvážim sa tvrdiť, že napriek všetkým vonkajším ľúbivým faktorom vnútorne naša spoločnosť vôbec skonsolidovaná nie je, upadá stále do hlbšej krízy...“

„...Ak sa napríklad dnešný človek bojí, že stratí možnosť práce vo svojom odbore, môže byť tento strach rovnako silný a môže ho viesť k tým činom, ako keď v iných historických podmienkach hrozila konfiškácia majetku. Metóda existenčného nátlaku je pritom dokonca v istom zmysle univerzálnejšia. Niet totiž u nás občana, ktorý by nemohol byť existenčne postihnutý. Každý má čo stratiť a každý má totiž dôvod na strach. Škála toho, čo človek môže stratiť, je bohatá – od najrôznejších výsad vládnucej vrstvy a všetkých zvláštnych možností plynúcich z moci, cez možnosť pokojnej práce, postupu a zárobku v zamestnaní, cez možnosť vôbec môcť pracovať vo svojom odbore, cez možnosť štúdia až k možnosti žiť aspoň na tom stupni obmedzenej právnej istoty ako ostatní občania a neocitnúť sa v tej zvláštnej vrstve, pre ktorú neplatia ani tie zákony, ktoré platia pre ostatných...“

Moja reakcia:
Váš pľuvanec, ktorý predstavuje Vaša amnestia /účinnosť novelizácie Trestného zákona/ z 1. 7. 1990 o hospodárskych trestných činoch, vlastne komunistických zlodejov a rozvratníkov zachránila. Vaša amnestia, ktorá umožnila, aby násilníci mohli vraždiť bezbranné deti a slušných občanov, aby sexuálni maniaci mohli páchať násilie, to je ešte strašnejší pľuvanec, ktorého bolesť je o to hroznejšia, že Vám ľudia tak verili. Tvrdíte o sebe, že ste veriaci kresťan. Ale čo to má spoločné s kresťanskou láskou a spolužitím, keď Váš podpis umožnil, ABY AMNESTOVANÝ MANIAK ZAVRAŽDIL 6-ROČNÉ DIEVČATKO V HLOHOVCI. Pýtam sa Vás ako prezidenta, človeka, kresťana, demokrata a novodobého mierotvorcu: rozmýšľali ste niekedy nad tým, ČO PREŽÍVA MATKA, KTORÁ ÚPLNE ZBYTOČNE PRÍDE O SVOJE DIEŤA? Lebo je to v systéme Vašej demokracie tak, ABY SA ŽENSKÁ NEHA A LÁSKA VOČI VLASTNÉMU DIEŤAŤU PREMENILA NA STRACH O PREŽITIE VLASTNÉHO DIEŤAŤA? Čo myslíte, vážený pán prezident, čo je pre otca a matku strašnejšie – STRATA ZAMESTNANIA, ALEBO ZBYTOČNÁ STRATA DIEŤAŤA?


„...Zdá sa, že málokedy v poslednom čase dával spoločenský systém tak otvorene a bez zábran príležitosť uplatniť sa ľuďom ochotným hlásiť sa kedykoľvek k čomukoľvek, pokiaľ im to prináša úžitok. Ľuďom bezzásadovým, bez chrbtovej kosti, ochotným z túžby po moci a osobnom prospechu urobiť čokoľvek. Ľuďom lokajského založenia, ktorým nevadí akékoľvek poníženie a ktorí sú kedykoľvek pripravení obetovať svojich blížnych a vlastnú česť, príležitosť zaľúbiť sa mocným.“

Moja reakcia:
A sme znovu v realite, vážený pán prezident. Ak mám byť úprimný, pojem slova pravda sa snažím definovať už niekoľko rokov. No nielen definovať, ale aj pochopiť a hlavne podľa nej konať. Pravda, vážený pán prezident, TO JE POZNANIE. Poznať pravdu je ale zväčša KRUTÉ POZNANIE. A TOTO KRUTÉ POZNANIE O ZRADE A PRETVÁRKE MA VEDIE K TOMU, ABY SOM NAPÍSAL TO, ČO SOM NAPÍSAL.

Preto mi dovoľte, aby som tento list ukončil Vašimi myšlienkami, ktoré ste v závere Vášho listu z roku 1975 adresovali Gustávovi Husákovi:


„Zodpovednosť vedúceho politika za situáciu v krajine býva rôzna a nikdy nie absolútna. Nikto nevládne sám, istý diel zodpovednosti totiž nesú aj tí, ktorí vedúceho politika obklopujú.

Ako občan tohto štátu žiadam týmto otvorene a verejne Vás a všetkých ostatných predstaviteľov dnešného režimu, aby ste venovali pozornosť súvislostiam, na ktoré som sa Vás snažil upozorniť, aby ste v ich svetle zvážili MIERU SVOJEJ HISTORICKEJ ZODPOVEDNOSTI A KONALI V SÚLADE S ŇOU.“

Môj dodatok, ktorý som dodatočne napísal 8. 10. 2026:
Nevzťahuje sa len na zbabelosť Václava Havla, ale aj celej chartistickej nomenklatúry, ktorá bola od svojho vzniku v roku 1977 pod dohľadom KSČ a ŠtB. Nemali odvahu ani po roku 1989 požadovať, aby boli potrestaní vrahovia profesora Patočku – skutočného duchovného otca Charty 77 – hoci boli vo vysokých politických funkciách.

Preto je medzi nimi a mnou veľký rozdiel:

• necenzurovane.net/22/patocka.html
• necenzurovane.net/11/havlomania.html

Vladimír Pavlík