V mene koalície pravicovo-fašistických netvorov Mikuláša Dzurindu a jeho komplica Ivana Mikloša – 2. časť

Kvôli objektivite ohľadom týchto dvoch častí treba pripomenúť, že pravicová koalícia nadviazala len na to, že zdokonalila či zosofistikovala len to čo  sa začalo za koalície HZDS, SNS a ZRS. Ako aj to, že na samotný vrchol to dotiahli vlády premiéra Fica. Ale ten úplne prvotný začiatok odštartovala zločinecko-zlodejská a protislovenská Deklarácia o zvrchovanosti Slovenska 17. júla 1992 a vznik údajne zvrchovaného, ale mafiánsko-gaunerského, nesvojprávneho a údajne samostatného tzv. Slovenska 1. januára 1993.

Na kongrese v Trnave bola Dzurindovou Slovenskou demokratickou koalíciou dňa 4. júla 1998 schválená Zmluva s občanmi Slovenska, kde sa v bode číslo 9 hovorí: „Zastaviť ohrozovanie života a zdravia občanov zvýšením finančných prostriedkov na zdravotníctvo.“ Aká bola ale realita?
Po šiestich rokoch vládnutia tejto tzv. reformnej pravice vtedajší jej minister zdravotníctva Rudolf Zajac v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu dňa 23. 4. 2004 priznal, že na Slovensku zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenia chýbajú peniaze. To isté priznali aj v diskusnej relácii TV JOJ Sedmička začiatkom januára 2005 vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko a poslanec za HZDS Tibor Mikuš. Vrcholom tohto cynizmu na účet slovenských občanov bolo, že minister zdravotníctva Rudolf Zajac dostal od židofašistickej lichvy zo Svetovej banky pôžičku 2,7 miliardy korún nie na nákup nových prístrojov a zariadení, ALE NA VYSVETLENIE REFORIEM V ZDRAVOTNÍCTVE... Tak sa pýtam, čo pre tieto zvery a hyeny znamenal život radového slovenského občana? Veď cez vykrádanie zdravotníctva sa stali najzvrhlejšie zločiny proti ľudskosti a väčšina ich aktérov PATRÍ AJ DO KATEGÓRIE MASOVÝCH VRAHOV. Od roku 1993 do roku 2025 sa zo zdravotníctva rozkradlo cca 5 miliárd eur, pričom kvôli tomu predčasne zomrelo okolo 120-tisíc nevinných ľudí. Na rozdiel od svojich starých a prastarých rodičov nepotrebovali ani koncentračné tábory a plynové komory.

Krátko pred parlamentnými voľbami v roku 2002 vtedajšia pravicová koalícia SDKÚ, KDH, SMK a ANO prijala a schválila 22 sociálnych zákonov v prospech najslabších vrstiev obyvateľstva. Keď aj pomocou týchto zákonov získali v parlamentných voľbách nezanedbateľný počet hlasov, ktoré im pomohli opätovne zostaviť vládu, tak okamžite týchto 22 zákonov zrušili. Bolo im tak naponáhlo, že to urobili v skrátenom legislatívnom konaní. Čo tomuto zrušeniu predchádzalo?
V októbri 2002 na poslaneckom grémiu najsprostejší minister financií v histórii Európskej únie Ivan Mikloš, ktorý sa delí o túto debilitu s Petrom Kažimírom, ktorý by mal hrať hlavnú postavu v treťom diele filmu Blbý, blbší a najblbší, predložil do NR SR viac ako 20 návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Zdôvodnil to tým, že treba zabrániť hospodárskym škodám, hoci tieto zákony prijala Tá istá vláda, v ktorej mal tupohlavý Mikloš hlavné slovo.

Informoval vedenie NR SR a predsedov poslaneckých klubov, že v súvislosti s prijímaním štátneho rozpočtu vláda SR predloží do NR SR viac ako 20 návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Zdôvodnil to tým, že treba zabrániť hospodárskym škodám, hoci tieto zákony prijala tá istá vláda, ktorá ich ide teraz rušiť. Cynizmus najvyššieho rangu, keď sa vtedy Mikloš tváril, že nemá nič spoločné s tým Miklošom, ktorý niekoľko mesiacov dozadu tie isté zákony schválil. Ako sa neskôr ukázalo, pravicová koalícia nerátala s tým, že v nasledujúcich voľbách získa toľko hlasov, aby mohla zostaviť vládu, takže tieto sociálne zákony pripravovali ako ekonomické míny pre novú vládu.

Vladimír Pavlík