Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Začiatky slovenského rozkrádania cez personálne a kapitálové prepojenie medzi investičnými privatizačnými fondami a investičnými spoločnosťami v rokoch 1990-1991 – 2. časť

        V tejto časti sa pozrieme bližšie na jedno meno: Ing. Radovan Ujházy, ktorý je v dotyčnom zozname na str. 14.

Neexistovali žiadne náhody

          Nech sa robia niektoré veci aj v tom najprísnejšom utajení, ich realizátori nikdy nemajú záruky, že o tomto sa raz verejnosť nedozvie. To sa vzťahuje aj na samotnú prípravu a realizáciu novembrových a ponovembrových udalostí v bývalom Československu. Dnes už môžeme povedať, že o zmenu režimu sa usilovali dve vplyvné skupiny KSČ a ŠtB. Tá prvá chcela chod udalostí realizovať dosiahnutím odstúpenia skostnatenej komunistickej nomenklatúry jakešovského typu. Táto skupina si bola veľmi dobre vedomá, že vývoj doby sa už nedá zastaviť v mene nejakých dogiem, preto bola odhodlaná realizovať viaceré zmeny, či už politické, ekonomické, ako aj zmeny týkajúce sa ľudských práv, či slobody vyznania, alebo sa dokonca podeliť aj o moc. Mal to byť tzv. obrodený socialistický systém, ktorý mal neskôr splynúť do tzv. sociálno-demokratickej platformy. Aj keď mnohí tvrdia, hlavne predstavitelia pravicového českého a slovenského ranokapitalistického zlodejského systému, že takéto niečo sa nedá reformovať, ponovembrová realita nám ukázala, že tento systém by bol, hlavne po ekonomickej línii, omnoho menej zločineckejší a zlodejskejší, ako ten pravicový, ranokapitalistický, ktorý tu paradoxne vytvorili pretransformovaní prednovembroví zločinci z KSČ a ŠtB, samozrejme, s požehnaním disidentských havlomodlárskych kolaborantov, ako aj v spolupráci s pravicovou chamraďou riadenou istým treťotriednym ekonómom Václavom Klausom.

          Druhá, omnoho silnejšia a vplyvnejšia skupina mala taktiež svoj plán, ktorý sa začal realizovať už niekedy v roku 1995. Tu sa nepočítalo s demokratizáciou socializmu, ale s tvrdým ranokapitalistickým ekonomickým systémom, kde na vrchole ekonomickej pyramídy moci budú stáť ľudia, cynickí ekonomickí zločinci, pre ktorých radový český a slovenský občan bude mať asi takú hodnotu, ako černoch pre otrokára 200-300 rokov dozadu. Samozrejme, že drsnosť tejto novej garnitúry tu bude obrusovaná či poľudšťovaná cez médiá, ako aj rôzne tzv. občianske skupiny a mimovládne organizácie, ktoré tu boli vytvorené za pochybný finančný kapitál. Už v roku 1987 sa začali do zahraničia vysielať skupiny mladých vytypovaných ľudí, ktorých ŠtB a KGB pripravovali do neskorších silných ekonomických pozícií, ale ešte predtým tam aj presúvať stámilióny korún, čo malo v skutočnosti vybraným predstaviteľom týchto dvoch zložiek zabezpečiť neskoršie dominantné postavenie. Takýmto spôsobom začínali aj niektorí dnešní zakladatelia Penty Jaroslav Haščák a Marek Dospiva. Obaja menovaní pochádzali z ortodoxného boľševicko-eštebáckeho prostredia, o čom svedčí aj dokument z 29. 5. 1948, kde figuruje strážmajster Miloš Dospiva,

(dokument je súčasťou článku) ktorý to postupne dotiahol, teda, v roku 1980 na referenta 31. odboru I. Správy FMV v Prahe, krycím menom Kotva, a spolu s JUDr. Antonom Obrancom, referentom Oblastného odboru I. Správy FMV v Bratislave dohnali k smrti, či sa na nej osobne prezentovali obzvlášť trýznivým spôsobom na tajne vysvätenom kňazovi Ing. Přemyslovi Coufalovi, CSc., v noci z 23. na 24. februára 1981 v byte č. 21/8 na ulici Ľuda Zúbka v Bratislave. Mimochodom, na tento zločin bývalý generálny prokurátor, ctihodný don Dobroslav Trnka, z titulu svojej funkcie, uvalil 50-ročné embargo.

          Ako som už v horeuvedenom podnadpise pripomenul, ŠtB nenechávala nič na náhodu. Za týmto účelom dokonca ešte v rokoch 1988-89 pripravovala nádejných adeptov do kategórie TS-agent ŠtB. Názorne si to zdokumentujeme na prípade Romana Filisteina, nar. 2. 6. 1967 a Radovana Ujházyho, nar. 12. 6. 1967. Obaja sa stali TS – agentmi ŠtB v pomerne mladom veku, 22 rokov, tesne pred novembrom 1989. Po ekonomickej línii ŠtB pracovala totiž veľmi precízne, čo si zdokumentujeme práve na týchto mladíkoch.

          Radovan Ujházy, TS – agent ŠtB, reg. č. 40321, krycie meno RADO, ako aj Roman Filistein, reg. č. 30833, krycie meno BIOLÓG, sa nám po novembri 1989 z ekonomickej a politickej sféry nestratili. Že napr. Roman Filistein sa stal dokonca agentom centrály II. správy ŠtB svedčí o tom, že riadiace orgány si ho museli nielen vysoko ceniť, ale mať s ním aj ďalekosiahle plány. Preto aj ľudí rozumejúcich problematike neprekvapilo, keď v auguste 2003 sa prevalil škandál okolo bratislavského letiska, ktoré sa pokúšala ovládnuť istá vplyvná skupina poslancov SDKÚ v Bratislavskom samosprávnom kraji okolo Romana Filisteina.

          V denníku SME z 5. 5. 2003 na str. 19 bol rozhovor pod nadpisom – Ujházy: Spoveď agenta, ktorý riadil revolúciu. V úvode rozhovoru ho redaktorka predstavila nasledujúcimi vetami: Bývalí agenti alebo spolupracovníci ŠtB sú dodnes vo vysokých funkciách. My sme sa zamerali na podnikateľov. Ponúkame vám príbeh človeka, ktorý podpísal spoluprácu s ŠtB, a neskôr viedol ako študent na ekonomickej univerzite revolúciu. Expredseda predstavenstva VSŽ nominovaný cez finančnú skupinu Istrokapitál hovorí, že je to dnes trauma, s ktorou musí žiť. V Cibulkových zoznamoch je vedený ako agent, tajný spolupracovník a dôverník s krycím menom Rado.

          Už z úvodu, ako to napísala redaktorka ktorá s ním robila rozhovor, sa môžeme dozvedieť, že byť agentom ŠtB je veľmi výnosný džob. Veď si len porovnajme všetky tie jeho funkcie v období rokov 1990 – 1992, ako je to uvedené vo vyše uvedenej správe, ktorá je súčasťou prvej časti.

          Na otázku – Postupne ste sa dostali do vysokých ekonomických kruhov. Kedy ste sa prvýkrát stretli s tým, že vám váš podpis niekto pripomenul? „Naopak, ja som to pripomenul mojim šéfom. Bol som na škole členom prvého senátu, z ktorého som odstúpil, lebo sme sa mali lustrovať. Zároveň som bol poradcom investičnej skupiny a dostal som ponuku, venovať sa tomu úplne. Vtedy som pozval na obed rozhodujúcich akcionárov a povedal som im, že mám problém. Vysvetlil som im to a myslím si, že som ich prekvapil. Porozprávali mi príbehy iných svojich známych, novinárov, najmä športových redaktorov.“

Na otázku – Neskôr ste sa dostali do vedenia VSŽ, tam za vami nikto nebol? „Vo VSŽ som o tom informoval človeka, čo mal na starosti PR. Nikdy som sa nestretol s tým, že by ma niekto vydieral.“

          A na záver jedna taká perlička, ktorú stojí za pozornosť pripomenúť. Ešte máme v živej pamäti predvolebnú bicyklovú kampaň Mikuláša Dzurindu v roku 1998. V PELOTÓNE, KTORÝ HO SPREVÁDZAL, BOLI AJ RADOVAN UJHÁZY A ROMAN FILISTEIN.

Vladimír Pavlík

   PRINT RSS

             
Hlavná stránka