Kvôli originalite sa presne držím autentických textov, teda, tieto vyznačenia nie sú mojim pohľadom. To isté sa vzťahuje aj na prvú časť a bude sa vzťahovať aj na ďalšie časti.

          Stále viac a viac mám také podozrenie či neblahé tušenie, že za židovským holokaustom stála aj istá skupina Židov, ktorej predkovia sa spomínajú aj v samotnej Biblii a ktorú samotný Boh chcel vyhladiť. Keď si porovnáme drsné metódy na likvidáciu nepohodlných v časoch hitlerovského fašizmu a nacizmu či stalinského boľševizmu a porovnáme to s dnešnými sofistikovanými metódami hlavne cez ekonomiku na likvidáciu starých, bezbranných, telesne a zdravotne postihnutých, nevinných detičiek od narodenia postihnutých bezvládnosťou, ako aj metódami ktoré sa aplikujú na ich rodičoch ako celodenných opatrovateľoch, tak tá podoba tu má mnoho spoločných vlastností. Treba jasne, zreteľne a na rovinu povedať: drsný a vulgárny hitlerovský fašizmus a nacizmus tu vystriedal sofistikovaný židoúžernicky a židolichvársky fašizmus a nacizmus cez ekonomiku v mene konkrétnych osôb zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Týmto jedincom či skupinám sa venuje aj samotná Biblia: „A Hospodin hovoril Mojžišovi: Idi, sídi, lebo sa porušil tvoj ľud, ktorý si vyviedol hore z Egyptskej zeme. Skoro zišli z cesty, ktorú som im prikázal. SPRAVILI SI TEĽA A ZLIATINU A KLAŇAJÚ SA MU A OBETUJÚ MU A VRAVIA: TOTO SÚ TVOJI BOHOVIA IZRAELU, KTORÍ ŤA VYVIEDLI HORE Z EGYPTSKEJ ZEME.“ – 2. Mojžišova 32 :7 – 10. A práve takýto dnes predstavujú ten židovský fašizmus, sadizmus a psychopatizmus. Vôbec ich netrápi, že ich blahobyt je založený na úkor ľudského utrpenia – na zločinoch proti ľudskosti. Viaceré plody Antikrista z politických kruhov na Slovensku farizejsky tvrdia, že sme pod patronátom Sedembolestnej Panny Márie. Vzhľadom na skutočnú realitu je však Slovensko pod patronátom samotného Antikrista. 

          Na strane 8 – 11 knižočky ŽIDOVSTVO NA SLOVENSKU o ktorej som sa podrobnejšie zmienil v prvej časti je pasáž pod nadpisom: Židovský duch. Píše sa tu:

          Mentalita Žida, duch Hebrejcov, to je kapitola pre seba. Práve duševnými vlastnosťami a svetonáhľadom sa Židia najviac odlišujú od Slovákov a ostatných Árijcov. Už stačí vziať do úvahy náboženstvo, a najmä mravouku židovskú, aby sme si o tom utvorili jasný obraz. Židia radi prirovnávajú svoje náboženstvo ku kresťanstvu a zdôrazňujú niektoré zdanlivé podobnosti. No to je celkom falošný náhľad. Evanjelium a Talmud stoja proti sebe v príkrej protive. Medzi tradíciou kresťanskou a židovskou je nepreklenuteľná ideová priepasť. Medzi kresťanstvom a židovstvom je asi taký rozdiel – čo do šírky, hĺbky a čistoty – ako medzi morom a močiarom. Vyviera to z povahy židovského národa. Preto Židia ani neprijali kresťanstvo, hoci mali na to hodne príležitostí, ale zachovali si svoje národné náboženstvo a „morálku“.

          Židovský duch sa najmarkantnejšie prejavuje v Talmude. Toto rozsiahle dielo židovských rabínov je zbierkou náboženských kníh. Dielo vzniklo v 5. a 6. storočí po Kristu ako doplnenie starších židovských náuk a „mravných“ zákonov. Celý Talmud je postavený na základe myšlienky o vyvolenosti židovského národa. Z tejto myšlienky vyvodzuje Talmud dôsledky, príznačné pre rozkladné a výstredné zmýšľanie Židovstva. Okrem iluzórnej rasovej povýšenosti je to hmotárstvo a perverzná zmyselnosť, čo charakterizuje židovskú „morálku“. Podľa Talmudu sú Židia „vyvoleným“ národom. Príslušníci všetkých ostatných národov sú iba menejcenní góji, stvorení pre Židov za otrokov. Voči Nežidom nemajú Židia mravných záväzkov. Zneužitie, ošudenie, sprznenie, ba i zavraždenie gójov Talmud nielen dovoľuje, ale aj odporúča. Pravda, len ak je to prakticky možné. Je to dokumentárne dokázané. A Talmud je pre Židov „posvätnou“ knihou.

          Hľa, niekoľko citátov z Talmudu: „Vyvolený národ je hodný života večného, kým ostatné národy rovné sú oslom.“ Rabín Menachen vraví: „Vy, izraeliti ste ľudia, ale ostatné       „národy nie sú ľudia, lebo ich duše pochádzajú z nečistého ducha, kým duše Židov pochádzajú zo svätého ducha Božieho.“ O majetku Nežidov hovorí Talmud: „Najpoctivejšieho z neveriacich priprav o život.“ Kto gójovi navráti stratenú vec, tomu Boh neodpustí... Zakázané je gójom požičiavať bez úžery, ale na úžeru sa dovoľuje.“ To platí,  prirodzene, len vtedy, ak je to možné. Rabín Majmonides, ktorému Židia udelili čestný názov „Orol synagógy“, hovorí: „Zakázané je zmilovať sa nad modloslužobníkom. Preto, keď ho vidíš hynúť, alebo v rieke sa topiť, alebo že je blízko smrti, nemáš ho zachrániť.“ Modloslužobníkmi nazýva Talmud všetkých Nežidov. Podľa židovského náhľadu „cudzia žena, ktorá nie je dcérou izraelskou, je hovädom.“ Preto Talmud dovoľuje a prikazuje akékoľvek zneužitie nežidovských žien. Židia sa toho aj držali. Je na to nesmierne množstvo príkladov. Židia vždy prznili nežidovské ženy a devy a robia to dosiaľ.

          Ale aj voči židovským ženám vyhovuje Talmud orientálnej zmyselnosti Židov. Tak napríklad jedna „perla“ z Talmudu:  „Všetko, čo muž so svojou ženou robiť chce, smie robiť tak ako s kusom mäsa, ktoré je od mäsiara a ktoré môže sa používať pečené, varené, smažené, alebo tak ako s rybou, ktorá je od rybára.“ Talmud vyslovene hovorí: „Niet horšieho povolania, ako je roľníctvo. Ak dá niekto 100 strieborných do obchodu, môže každý deň požívať mäso a víno. Ak dá 100 strieborných mincí do orby, môže jesť len soľ a zeleninu.“ Táto kniha prastarej židovskej tradície pestuje v nich pevnú nádej, že raz budú nesmierne bohatí, všetky poklady sveta ocitnú sa v ich rukách, všetky národy budú im slúžiť a všetky kráľovstvá budú im poddané. Táto hviezda nádeje im stále svieti. I žalmy Dávidove im sľubujú takúto budúcnosť.

          Toto je len niekoľko citátov z rozsiahleho diela židovského ducha. Mohli by sme ešte dlho citovať, ale je to zbytočné. Už aj z toho jasne vidieť, aké „morálne“ zásady majú Židia. A Židia sa skutočne toho pridŕžajú. Stačí len letmo pozrieť na život Židov v minulosti i prítomnosti, a vidíme, že Talmud bol ozajstným praktickým zákonníkom Židovstva. Je pochopiteľné, že Židia vždy utajovali Talmud pred Nežidmi. Majú na to vážne príčiny. Je však nepopierateľne dokázané, že Talmud je takým, akým to spomenuté citáty ukazujú, a že Židia aj skutočne žili podľa talmudistických zásad. Bez Talmudu by bolo ťažko chápať zmýšľanie Židov a ich postoj k národu, v ktorom žijú. Židia majú svoje vlastné „mravné“ zásady, ktoré sa ostro odlišujú od kresťanskej mravnosti a vôbec od všeobecných mravných zásad árijských národov. Pojem cti, ako je medzi nami známy, u Židov vôbec nejestvuje. Žid vidí v Nežidovi menejcennú bytosť, voči ktorej nemá mravných záväzkov. Židia sa usilujú Nežidov iba oklamať a vykoristiť. Pred týmto faktom neslobodno zažmúriť oči. Duch židovský je celkom iný, ako duch náš. Mentalita Židov je celkom iná ako mentalita naša. Z toho vyplývajú aj iné skutky a iný postoj k životu a ľuďom.  

Pokračovanie v ďalšom čísle.

Vladimír Pavlík        

---

   

---