"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Ukazovali na vinníkov, no v koncentrákoch vraždili nevinných – ženy, deti, starých ľudí, telesne a zdravotne postihnutých, ktorí nikomu neublížili – 1. časť

          Miesto úvodu: Tak ako v koncentračných táboroch počas hitlerovského fašizmu a nacizmu hynuli nevinní ľudia, v drvivej väčšine tí najbezbrannejší, od Novembra 1989 sa to realizuje aj na Slovensku – hoci v omnoho menšom rozsahu. Ale aj tak sa jedná o zločiny proti ľudskosti cez rôzne ekonomické experimenty či tzv. nevyhnutné ekonomické reformy, ktoré likvidujú tých slabších jedincov nielen fyzicky ale aj duševne. Tých duševne povraždených sú státisíce. Následky sú katastrofálne – rozpady rodín, rodinných spoločenstiev – jeden zo základných krokov k postupnej likvidácii vlastného národa. Židolichvári a židoúžerníci s vysokým stupňom sadizmu, psychopatizmu a poľudšťovania fašizmu zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu cez vlastizradných a zapredaných slovenských politikov, nenávidiacich a pohŕdajúcich vlastným národom, akoby ani neboli porodení slovenskými matkami, ale plodmi samotného Antikrista, cynicky o zločinoch proti ľudskosti hovoria ako o nevyhnutných ekonomických reformách. A to všetko len preto, že nenažranosť a zlodejstvo politikov a bankárov nepoznajú hranice.

Svedectvo našej nedávnej minulosti   

          Túto knižočku, ktorá má 48 strán, som získal pred štyrmi rokmi. Niekoľkokrát som ju prečítal, analyzoval, porovnával, kládol si rôzne otázky – a stále som mal pocit, ako sa s tým vyrovnať a zároveň nahlas vysloviť aj isté myšlienky, priam kacírske myšlienky. Prečo museli zomierať nevinní, alebo, prečo vraždili nevinných, prečo ten systém nevraždil skutočných vinníkov, o ktorých sa vcelku otvorene písalo a ukazovalo prstom v dotyčnej knižočke ako na príčinu všetkého zla? Bol skutočným a hlavným vinníkom len hitlerovský fašizmus a nacizmus, alebo tu existovala nejaká dohoda medzi elitou židovských vyvolených, ktorí rozhodovali o tomto svete a elitou hitlerovského fašizmu a nacizmu? Či viacerí židovskí bankári a veľkopriemyselníci nedotovali hitlerovský fašizmus a nacizmus? Či tieto dotácie neslúžili aj na výstavbu koncentračných táborov a plynových komôr?

          A potom je tu ešte jedna mimoriadne závažná otázka, od ktorej sa začalo odvíjať množstvo ďalších vecí, ktoré patrili medzi tie najbolestivejšie tragédie na tejto planéte. Pýtajme sa: keby nebolo Mníchovskej zrady, bol by hitlerovský fašizmus a nacizmus nabral takú silu ako nabral? Koľkí židovskí politici sa na tejto zrade spolupodieľali? Bez československej, v tom čase nadmieru vyspelej československej vojenskej techniky a výzbroje – aká by bola ich reálna šanca? Dovolím si tvrdiť, že veľmi mizivá. Chce mi niekto oponovať, že pokiaľ by v roku 1937 - 1938 boli do Nemecka vpadli vojská Československa, Anglicka, Francúzska, trebárs s americkou pomocou, za účelom likvidácie fašizmu a nacizmu, o koľko miliónov nevinných obetí by mohlo byť menej? Chce mi niekto tvrdiť, že dotyční politici toto nevedeli? Alebo tieto ústupky, vedome vedené ústupky, mali Hitlerovi vydláždiť cestu na útok proti Sovietskemu zväzu? A chce mi niekto tvrdiť, že v tomto všetkom neboli zainteresované aj konkrétne židovské politické a finančné elity?    

          Tá knižočka sa volá ŽIDOVSTVO NA SLOVENSKU od autora Ctibora Pokorného a bola vydaná v roku 1940 v edícii Kompas Turčiansky Sv. Martin. Podotýkam, že v tom období ani zďaleka nebolo toľko ľudských obetí ako ich ostalo po roku 1945. Čo ma ale na tejto knižočke šokovalo, je v predstihu ospravedlňovanie zločinov voči Židom, pričom v realite trpeli nevinní a skutoční vinníci ostali bokom. Práve tu sa realizoval systém kolektívnej viny na nevinných – a čo je zaujímavé, niečo podobné sa začalo realizovať na slovenskom národe po Novembri 1989 pod dohľadom židoúžerníckeho a židolichvárskeho fašizmu zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Žeby odplata za Slovenský štát?

          Úvodnú časť na stranách 3-4 odcitujem v plnom znení: Židovská otázka je dnes na Slovensku v popredí všeobecného záujmu. Je to prirodzené. Ináč to ani nemôže byť. Veď židovská otázka svojim všestranným významom patrí medzi dôležité otázky národa. Či už ide o oblasť politiky alebo kultúry, či o otázky hospodárske alebo rasové, je zložitou a pálčivou otázkou zásadného významu. Od jej riešenia závisí v mnohom rozvoj slovenského národa a ľudu. Národne zmýšľajúci Slováci s istým politickým rozhľadom o tom nepochybujú. Nie je to tak iba dnes. Slovenský národ bol proti Židom už v dávnej minulosti. Je to dokázané, je to neodškriepiteľné. Židia vždy boli proti nám. Židia vždy iba využívali slovenskú pospolitosť z každej stránky. Slovenské dejiny, slovenský život, to je mohutná obžaloba dravej rozpínavosti a pažravosti cudzorasového Židovstva.

A národ si toho bol vedomý. Slovenská pospolitosť cítila na vlastnej koži škodlivé účinky cudzieho židovského živlu. To, čo chápali široké vrstvy slovenského ľudu iba pudovite, to videli jasne vodcovia národa svojim bystrým rozhľadom. Preto hlásali vždy odboj proti Židom. Lenže národ, gniavený cudzou mocou, bol slabý proti židovskému nebezpečenstvu. Až dosiahnutie politickej samostatnosti po slávnom 14. marci 1939 znamenal rozhodný obrat i v tomto ohľade. Nastal šťastný prelom i vo vývine židovskej otázky. Nástup slovenského národného socializmu znamená ďalší hraničný kameň o riešení židovskej otázky na Slovensku. Teraz už riešenie židovskej otázky pokračuje rýchlym a dôkladným tempom, tak, ako to káže záujem osamostatneného a obrodeného národa. Živelný prúd národnej vôle razí si cestu napred nezadržateľne cez všetky prekážky.

          Cieľom našej práce je objasniť v krátkosti minulosť, prítomnosť a budúcnosť židovskej otázky na Slovensku a načrtnúť – čo len niekoľkými hrubými čiarami – dejinnú odpoveď slovenského národného socializmu na túto životnú otázku nášho národa.

Židia – cudzorasoví privandrovalci

          Takýto je nadpis na strane 5 a zdôvodnené po stranu 7. Budem citovať z tej najzvrhlejšej vymývacej mozgovne, cez ktorú sa tu prakticky REALIZOVAL SYSTÉM KOLEKTÍVNEJ VINY na všetkých Židov žijúcich na Slovensku. Ešte predtým ale musím vysloviť niečo závažné, vzhľadom k ponovembrovej slovenskej realite. Je nepopierateľný fakt, že židoúžerníci a židolichvári zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu cez vlastizradných slovenských politikov zrealizovali zločiny proti ľudskosti na slovenskom národe cez ekonomiku – samozrejme, že na tých najslabších a najbezbrannejších – presne tak, ako sa to realizovalo v koncentračných táboroch, kde za zločiny iných, trpeli tí druhí – nevinní. Za posledných dvadsať rokov tu dohnali k sociálnym samovraždám cez ekonomické experimenty minimálne 6 – 8 tisíc nevinných ľudí. Paradoxné pritom ale je, že tieto sociálne samovraždy doteraz verejne NENAPADLA ani jedna politická strana vydávajúca sa za stranu národnú a kresťanskú či stranu sociálnu. Prečo asi? Žeby vodcovia týchto strán, v skutočnosti pseudonárodovci, pseudokresťania a pseudosocialisti, ktorí sa samopasovali za národovcov, kresťanov a sociálnych demokratov, boli v skutočnosti v područí a riadení týmito silami? Nie je preto práve z ich úst najväčšou urážkou a potupou slogan „Za Boha, za národ“ či za sociálnu spravodlivosť?

          Ale vráťme sa ku konkrétnym pasážam: Židia sú národom semitskej rasy, ale ich semitská krv je silne pomiešaná s krvou inou, najmä chamitskou a černošskou. Preto možno hovoriť o Židoch nielen ako o národe, ale aj ako o osobitnej rase. Pravda, nie je to rasa čistá. Židovstvo teda nie je žiadnou „odlomenou haluzou“ nášho národného pňa, ale bujnou príživníckou rastlinou, ktorá stromu slovenského národa berie životnú miazgu a zeleň. Cudzí, parazitný živel vždy iba hatil vývin a rozvoj národa.

          Židia nikdy necítili so slovenským ľudom, ale vždy ho klamali a vykorisťovali. Boli a sú príživníkmi na tele národa. Ťažili z mozoľov a potu slovenského ľudu, bohatli z pracovitosti a statočnosti národa. Za to Židia Slovákom nič dobrého a hodnotného nedali.

Časy raného liberalizmu v Uhorsku priniesli Židom takzvané emancipácie. Žid sa stal rovnoprávnym občanom v krajine. Všetky ochranné obmedzenia zrušili. Pre Židov nadišli zlaté časy. Bolo to práve v dobe počiatočnej industrializácie nášho územia. Židovstvo, už predtým hospodársky silné, zmohutnelo do nebývalých rozmerov. Židia hospodársky ovládli krajinu. Stali sa pánmi obchodu, priemyslu a peňažníctva. Židovská hrabivosť sa nezastavila ani pred pozemkami. S rastúcim hospodárskym vplyvom Židovstva rástol aj ich politický vplyv. Politicky Židia nikdy nedržali so slovenským národom, ale naopak, pracovali proti nemu. Navonok držali s panujúcim národom, lež v skutočnosti robili svoju vlastnú židovskú politiku. Takto bolo v Uhorsku aj v ČSR. Niekdajšia ČSR bola pravým eldorádom pre Židov. Hospodársky, politicky a kultúrne ešte viac znamenali než v starom Uhorsku. Židia boli skutočnými pánmi ČSR.

Slovenský národ sa oddávna staval na odpor proti dravej rozpínavosti cudzopasného Židovstva. Ale národ bez politickej slobody sa nemohol úspešne brániť proti takej moci, ako bolo Židovstvo. Slovenská pospolitosť bola bezbranná proti židovskému vykorisťovaniu až do utvorenia samostatného slovenského štátu. Iba po 14. marci 1939 sa mohol dať slovenský národ do cieľavedomého a veľkého riešenia židovskej otázky. Vláda národnosocialistického Slovenska, predstavujúca živelnú vôľu slovenského národa, je odhodlaná riešiť židovské veci na celej čiare do všetkých dôsledkov. Už teraz máme za sebou veľký kus tejto cesty.

Pokračovanie v ďalšom čísle.

Vladimír Pavlík


    Facebook
Hlavná stránka