Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!
Hlavná stránka

Neskončilo to dávno dobre


„Toto neskončí dobre, varuje PLUS 7 DNÍ kolegov v zahraničí i vysokého komisára OSN“. Prečítal som si tento titulok na internetových stránkach menovaného týždenníka, ktorého redakcia sa obrátila otvoreným listom na desať medzinárodných organizácií s obavami z ďalšej eskalácie napätia a diskreditácie novinárov zo strany politickej a súdnej moci a že môže tento trend vyvrcholiť až vykonštruovaným trestným stíhaním novinárov. Pobavilo ma, že s týmto objavom prišli novinári práve z tohto týždenníka, ktorý má nesporné zásluhy, že k takýmto móresom došlo, a to dávno predtým, než to postihlo aj ich. Zdôvodním moje tvrdenie nasledovne:

Vydával som v rokoch privatizácie, rozkrádania, nárastu nacionalizmu, organizovaného zločinu a politického marazmu začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia v Topoľčanoch malý lokálny občasník, v ktorom som sa snažil tieto dobové fenomény popisovať a aj kritizovať. Dôsledkom bol rozsiahly komplot voči mojej osobe zo strany politickej moci cez políciu, SIS a súdnictvo, za zrejmej spoluúčasti aj médií typu tohto týždenníka. 9. júna 1997 v ňom totiž vyšiel článok pod názvom „Amatéri na pohľadanie“, v ktorom redaktor týždenníka Peter Chrenko sa zúčastnil komplotu tak, že ma v ňom opísal ako falšovateľa cudzích i našich bankoviek, dílera drog, organizátora zločineckej skupiny, hlupáka nad ktorým si občania klepali na čelo, lebo mal svojský názor na výkon demokracie. Úplne nezmyselný a urážlivý článok v ktorom nebola jediná informácia pravdivá, len plný lží, vykonštruovaných tvrdení, ktoré zrejme redaktor dostal od organizátorov komplotu z polície bez toho, že pre objektivitu by sa obrátil aj na iný zdroj a presvedčil sa, že je to všetko len vykonštruovaný podvod. Navyše, prešlo to zrejme bez problémov aj radou redakcie týždenníka PLUS 7 DNÍ.

Bolo to všetko spackané za účelom mojej diskreditácie, pretože som vydával nepohodlné noviny pre miestnych papalášov. Prichytili ma vraj in flagranti aj s mojimi kumpánmi (o ktorých som vtedy nemal tušenia, že existujú) pri tlačení bankoviek, kolkov na alkohol a cigarety a bol som vedúcim skupiny, ktorá distribuuje drogy. Samozrejme, že tlač takýchto výrobkov som nebol schopný s mojím vybavením vykonávať a ani som ich dokázateľne nevykonával. Nikdy som si nedal džointa žiadnej drogy, niežeby som ich predával s členmi takzvanej „mojej“ zločineckej organizácie, o ktorej som nemal šajnu, že existuje, hoci som jej podľa článku šéfoval.
Chcel som na uvedený článok reagovať, lenže v tom čase som bol už v kolúznej vyšetrovacej väzbe a v tomto prostredí to nebolo pochopiteľne možné. Po jej skončení (po troch rokoch) som sa dožadoval osobného kontaktu so šéfredaktorom týždenníka PLUS 7 DNÍ, avšak nepustili ma v novej budove redakcie cez vrátnicu k nemu. Chcel som, aby boli zrevidované údaje uverejnené u nich a hoci nebolo vyšetrovanie ukončené (lebo sa počas vyšetrovacej väzby nekonalo) uviesť aspoň základné informácie o prípade. Nepochodil som, podobne ako aj v iných tlačových médiách, na ktoré som sa potom obrátil osobne i cez email. Nemusím ich tu spomínať, ale je to takzvaný dnešný bezúhonný mainstream. Odpinkali ma jeden po druhom asi preto, že ma považovali za kriminálnika, s ktorým sa nemienia paprať. Vtedy ešte neexistovali alternatívne noviny, ktoré majú tendenciu písať o skutočných problémoch, čo ľudí trápia a nie o celebritách, vládnych politikoch alebo čo im ich majiteľ, sponzori či nejaká embassy nariadi.

Tak som sa rozhodol, že prípad opíšem sám a v dnešnej dobe digitálnych sietí nie je problém prípad zverejniť. Ešte počas väzby som napísal text knihy, v ktorej som opísal celý prípad, ako sa stal a spomenul som v nej aj vtedajšie spoločenské a politické pomery, ktoré u nás vládli. Skúste počas troch rokoch písať a uvidíte koľko toho bude, aj keď to všemožne osekáte o osobné záležitosti a venujete sa len špinavostiam, ktoré sa v našej republike dejú. O knihu s takouto ošemetnou a rozsiahlou tematikou samozrejme žiadne vydavateľstvo neprejaví záujem, tak som ju naformoval do PDF a Epub, na čo nepotrebujete tlačiareň ani vydavateľa. V súčasnosti táto e-kniha existuje aj v českej mutácii, do ktorej ju dostala moja vtedajšia netová priateľka Andulka z Ostravy. Kniha má názov „Nežná kamufláž a Baťo“ a je sa k nej možno dostať zadarmo cez linky, ktoré sú k dispozícii na príslušných miestach.

Keďže žijeme v dobe audiovizuálnej komunikácie, v ktorej sa knihy nečítajú, najmä tie objemnejšie, napísal som so snahou byť stručnejší, vo forme blogov, ešte jednu knihu pod príznačným názvom „Milujem Slovensko“. Kto chce, si prečíta a kto nechce zapne si telku. Tam sa kultúrne vybúri a dostane sa k informáciam, ktoré sú zaručene kóšer. Niekto si predsa len nájde kúsok času a knižku si prezrie a prečíta si tam, jak sa v tejto republike zaobchádza s radovým občanom, ako je klamaný, podvádzaný, okrádaný a prípadne aj trestaný. Presvedčí sa tak, že novinári z PLUS 7 DNÍ majú oprávnené obavy, aj keď na to prišli značne oneskorene.

Knihu vo formáte PDF si môžete zadarmo stiahnuť z uvedeného linku. Poklepaním naň sa dostanete na webovú stránku a podľa návodu si knihu stiahnete do svojho počítača:

S úctou
Dušan Vaňo, Topoľčany

http://www.1000knih.sk/obchod/milujem-slovensko-a-ine-blogy-2

         

   PRINT RSS

Hlavná stránka