|
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
|
Kto stojí za „omšovým vínom“a I. Matovičom?K uvedenému elaborátu s názvom „Nalejme si omšového vína“, je potrebné uviesť, že sa jedná s veľkou pravdepodobnosťou o spravodajskú hru, ľudí blízkych spravodajským službám, či už bývalej ŠtB, alebo súčasnej SIS. Okrem spôsobu doručenia z viacerých neznámych e-mailových adries, z ktorých nikdy neprišla spätná odpoveď, manipuláciu potvrdzuje aj skutočnosť, že pod elaborátom sú uvedení ako autori: Zhodou náhodných okolností istý iniciatívny a uvedomelý občan, blízky ŽNO vo Zvolene, prišiel k záveru, že tento príspevok je antisemitistický a podal trestné oznámenie na V. Pavlíka pre údajné hanobenie rasy a národa. Mylne sa totiž domnieval, že V. Pavlík je autorom, vychádzajúc z faktu, že nejaký dobrodinec skopíroval príspevok z Necenzurovaných stránok a vložil ho do diskusie na webovej stránke Hospodárskych novín, chybne s uvedeným V. Pavlíka ako autora. Je všeobecne známe, že V. Pavlík sa vždy, ako jeden z mála na Slovensku, otvorene hlási k svojím príspevkom a nemá preto sebemenší dôvod vydávať sa za autora, aj keď s jeho podstatným obsahom súhlasí. SPRÁVA O ORGANIZOVANOM OKRÁDANÍ ŠTÁTU A OBYVATEĽSTVA PO NOVEMBRI 1989"NALEJME SI OMŠOVÉHO VÍNA"Treba reagovať na príspevok známeho autora v ktorom sa píše, že: Je konkrétne známe, že naša vládna koalícia avizovala už v roku 2005 zrušenie Fondu národného majetku, prenesením agendy na MF SR, kde by prílušný útvar dokončil vysporiadávanie k jednotlivým privatizovaným subjektom, aby nedochádzalo k ďalšiemu rozdávaniu štátnych prostriedkov (na rok 2007 už touto vládou určených viac ako 2 miliardy Sk) – na utajené odpustky platieb, premlčaných platieb od privatizérov. Pre odstúpenie KDH z vládnej koalície boli vypísané predčasné voľby a k zrušeniu FNM a Slovenskej konsolidačnej, a.s. už nedošlo. Začiatkom roku 2006 vyhlásil premiér Dzurinda zastavenie privatizácie en bloc. Napriek fatálnym dôsledkom neuchopenia manažérskej kontroly štátu v Transpetrole, SPP, strate Slovnaftu, došlo k násilnej privatizácii 66 % + 1 akcií Slovenských elektrární štátnym talianskym monopolom Enel. Opodstatnená nevôľa Ficovej vlády bola pojatá do Programového vyhlásenia vlády, ako neprivatizovať ďalšie strategické štátne podniky. Autor príspevku uviedol, že práve pri privatizácii distribučných spoločností boli fatálne oslabené možnosti štátu riadiť a usmerňovať strategické podniky, umožnil sa presun kapitálu do rúk nadnárodných koncernov E.ON, EdF a RWE. Už v roku 2005 minister spravodlivosti Daniel Lipšic presadil zákon o zákaze utajovania zmlúv, podmienok v dohodách a zmluvách medzi štátom a zahraničným nadobúdateľom – privatizérom. Protiústavne riadené, štátom manipulované a utajované boli procesy už v malej privatizácii, ktorej priebeh sa zvrhol na holandské dražby, systémovým vytvorením mafií na celom území štátu. Podobne dopadla kupónová aj veľká privatizácia, keď len úzka skupina fyzických a právnických osôb mohla skupovať akcie štátnych podnikov fondami pri neexistencii akciového trhu, čím boli diskriminovaní všetci slušní a poctiví občania. Vlády a parlamenty po roku 1990 vedome umožnili nadobudnúť rozhodujúcu časť národného majetku len úzkej špekulatívne vybranej skupine vyprofilovanej najmä z nomenklatúry KSČ a ŠtB. Porušená bola ústavná rovnosť práva vlastniť majetok ostatnými občanmi. Zo strany WJC a Židovskej náboženskej obce išlo o dobre pripravenú rearizáciu, resp. kontraarizáciu majetku z obdobia I. Slovenskej republiky aj nad rámec reštitúcií. Namiesto vyslyšania ulice a odsúdenia aspoň 15 – tich najextrémnejších komunistov a eštebákov už v decembri 1989, došlo k majetkovému prevratu, dohode a Prvej hrubej čiare za minulosťou, odpustenie a Verejnosťou proti násiliu dohodnuté zastúpenie komunistov, eštebákov a židov v Slovenskej národnej rade a všetkých vládach. Po znárodnení v roku 1948, Husákom presadzovanej autonómie Slovenska a roku 1968 prijatej federácii, bol v rámci vyrovnávania sa s Čechmi dosiahnutý obrovský priemyselný a hospodársky rozmach Slovenska a objem vytvoreného národného majetku sa zdvadsaťnásobil. Odovzdaním manažérskej kontroly v strategických podnikoch – distribučných spoločností minoritným akcionárom, ich štát posunul na úroveň Transpetrolu a Slovenského plynárenského priemyslu, kde už do zásadných rozhodnutí nemá štát ako väčšinový akcionár nárok zasahovať. Štát je v postavení prizerajúceho sa, ako sa s jeho bývalými strategickými podnikmi zahraničné koncerny pohrávajú a odsávajú tu vyprodukovaný zisk mimo republiku. Dočasný populizmus nebránil Robertovi Ficovi osobne sa ponižovať a angažovať v nátlakoch na SPP, k cenám dodávok plynu pre domácnosti, úľav pre dôchodcov, pričom, keď bol v opozícii a vtedajšou vládnou koalíciou vybraný do privatizačnej komisie a mal nielen teoretickú možnosť ovplyvniť formu privatizácie, alebo nepripustiť privatizáciu SPP, (alebo aspoň rúry plynovodu, z ktorých plynul 100% zisk štátu) a zamedziť odovzdaniu manažérskej kontroly menšinovému akcionárovi, Mečiar nepripustil referendum ani pri delení federácie, vedome s KDH zabránil aplikácii platného lustračného zákona, umožnil neústavnú privatizáciu národného majetku (Ivan Šimko HN z 29.2.2008). Fico sa zatiaľ nepoučil, aby našiel alternatívu k tak významnému úradu, akým ÚRSO je, aby bola zaručená jeho nestrannosť, kvalifikovanosť, objektivita pri stanovovaní cien v dodávkach všetkých druhov energií (bez vplyvu lobovania), tepla a vody a aby nekonal v zhode s výrobcami a dodávateľmi energií a ich korupčnými záujmami. Najvýsostnejšou spoločenskou požiadavkou, ktorú žiadne vlády od roku 1990 doposiaľ nezabezpečili, je ochrana občanov a zabezpečenie ich dôstojného plnohodnotného života. V predošlých obdobiach Fico iba argumentoval, že doterajšie vládne koalície boli protiľudové, pričom v nich mali zásadne väčšinové zastúpenie bývalí najvyšší nomenklatúrni komunisti (Plevzovi amicenkovia) Schuster, Migaš, Ftáčnik, Kanis, Weiss, zlodeji, trestanci a podvodníci zo SNS, HZDS, ZRS, SOP a ANO. Ďalších opätovne, vedome poveruje štátnymi funkciami, zastúpením v orgánoch spoločností s účasťou štátu, v štátnej a verejnej správe a na ambasádach – J. Migaš (brat privatizoval OZKN Prešov), P. Weiss s Kanisom vyrobili Majského. Do zoznamu treba zaradiť aj ďalších, akými sú: P. Hamžík, vykrádač európskych fondov s Rolandom Tóthom, Muňko /ŠtB ukradol Satur/, Rezeš jr., Schuster jr., Bednár, Zsoldos, Volf, Melocík, Pecka, Čečot, Izidor Počiatek, Murgaš ... Ak je to tak, ako autor uvádza, že spoločnostiam umožňuje za dobré výsledky hospodárenia v roku 2006 vyplatiť odmeny a rozdeliť až 10 % z dosiahnutého čistého zisku pomerom jednej šestiny tabuľkovým zamestnancom, päť šestín vrcholovým manažérom a členom orgánov spoločností, tak ide o vedome organizované okrádanie obyvateľstva. O týchto skutočnostiach majú povinnosť informovať verejnosť zástupcovia štátu, ktorí boli Ficom dosadení do orgánov týchto spoločností. Natíska sa dojem, že to čo neovládol Hitler vojenskou agresiou, zabratím území, majetkov aj s obyvateľstvom, dosiahlo Nemecko, Rakúsko, USA a ďalšie tzv. vyspelé štáty západného sveta ekonomicky, nanútením neoliberálnej globalizácie a privatizácie. Nastala reštaurácia kapitalizmu z 19. storočia s typickými črtami vykorisťovania pracovnej sily. Je reálne a takmer isté, že honorovanie manažérov vo všetkých spoločnostiach E.ON-u je iste porovnateľné a v rámci uplatňovania vnútrokoncernovej kultúry identické bez ohľadu na štát a teritórium, kde ktorý manažér pôsobí. Bol prijatý Schengen, ktorý odstránil posledné prekážky prieniku kapitálu. Robert Fico by mal pozornosť občanov presmerovať z uverejnených astronomických príjmov manažérov DSS na príjmy manažérov distribučných spoločností, o rozčlenení ktorých vláda SR rozhodla k 1.7.2007 a zavŕšila privatizačný proces odovzdaním manažérskej kontroly v ďalších strategických podnikoch štátu v prospech minoritných akcionárov zahraničných koncernov. Totálnym idiotizmom sa prezentuje súčasná vláda aj vo vzťahu k Bruselu, čo dokumentuje článok „Boj o monopoly Fico nevzdal“ (HN 26.2.2008), v ktorom premiér avizuje prípravu nového zákona, ktorým chce zakázať riadenie firiem ich minoritnými akcionármi. Týmto zákonom chce získať manažérsku kontrolu štátu späť od SPP a aj troch distribučných spoločností, v ktorých menšinoví akcionári dostali (vybrané osoby vlády a NR SR sa zabezpečili na niekoľko desiatok generácií ?) manažérsku kontrolu k 1.7.2007. A tak vláda SR hlúpo odovzdala nenažraným kapitalistom manažérsku kontrolu i napriek tomu, že mnohé organizácie a osoby písomne upozorňovali viacerých členov vlády, začínajúc Ficom, Čaplovičom, Jahnátkom, poslancov NR SR – Pašku, Číža, Mečiara, Slotu, už koncom roka 2006 a začiatkom roku 2007, o tom, aké dôsledky to bude mať pre štát a občanov, keď sa nepoučia z prípadov Transpetrolu, SPP, Slovnaftu, ako aj Slovenských elektrární a ak si vláda SR neuplatní manažérsku kontrolu v týchto unbundlovaných spoločnostiach (fotokópie listov sa nám opozícii zrejme nedopatrením dostali do rúk a údajne sú aj v redakciách denníkov). Toto je neklamným dôkazom doteraz najväčšej korupcie slovenských vlád od roku 1990. Pre megaspoločnosť E.ON investovať 100 - 200 miliónov Eur na skorumpovanie bábkovej slovenskej vlády je takmer triviálna maličkosť. Preto zverejnenie zmlúv, transakčných dokumentov s privatizérmi je nevyhnutné aj z dôvodu prešetrenia finančných kompenzácií privatizérom a poskytnutých provízií, príslušnými orgánmi EÚ-OLAF, Interpol, Europol, ECB. V roku 2003 rozhodla vláda SR o privatizácii ZSE, š. p., v ktorom pracovalo viac ako 3500 zamestnancov, bola z neho vyčlenená Bratislavská tepláreň s cca 1000 zamestnancami. V sprivatizovanej ZSE, a. s. zostalo vyše 2500 kmeňových zamestnancov. Do času rozčlenenia (unbundlingu) ZSE, a. s. k zákonnému termínu 1.7.2007 sa podarilo manažmentu znížiť počet zamestnancov na 1400, prirodzeným odchodom časti do dôchodku, prepustením a ostatných vyhodením na dlažbu a takto náklady preniesť na štát. Takýto model bol uplatnený vo všetkých privatizačných odpredajoch národného majetku vybraným a vopred určeným zahraničným záujemcom. Na tvorbe zisku ZSE, a. s. v roku 2006 mala najväčší vplyv úspora mzdových nákladov na prácu. Pri priemernom náklade 70 000,- Sk mesačne na jedného pracovníka – mzdy, odvody, sociálne zabezpečenie, technické a administratívne vybavenie, réžia pre 1100 pracovníkov, o ktorých V Nemecku bolo dokázané úplatkárstvo koncernu Siemens AG pri tendroch, no pri tendroch Siemensu na osvetlení Bratislavy a Štátnej pokladne, príslušné štátne orgány SR korupciu utajili. Preto je súčasná vládna koalícia v zjavnom podozrení, že viacerí vládni činitelia mohli byť zo strany E.ON-u, RWE a EdF skorumpovaní za odovzdanie trvalej manažérskej kontroly práve minoritným akcionárom v distribučných spoločnostiach. Tak ako bola korupcia dokázaná Siemensu, mala by byť dokázaná aj uvedeným energetickým koncernom, európskymi orgánmi ako OLAF, Interpol, Europol, prípadne ECB, alebo inými orgánmi EÚ. To si však musí Slovenská republika povinne, spoločne s opozičnými politikmi, ale aj s tretím sektorom v NR SR a Bruseli oficiálne vynútiť. Poctiví a čestní občania si to určite želajú, ale mocipáni vyprofilovaní z tzv., slobodných a naivných volieb, či formálni krikľúni závislí na peniazoch týchto hrabošov si to neželajú a pokiaľ budú smradiť v NR SR, vláde, justícii, prokuratúre a polícii, to nepripustia. Vláda Roberta Fica dosadením straníckych nominantov do orgánov spoločností ZSE, a.s., SSE, a.s. a VSE, a.s. vedome vyrobila zo dňa na deň ďalších multimilionárov a zväčšila priepasť medzi malou skupinou majetných zbohatlíkov a väčšinou chudobných občanov doháňaných do poroby ako v časoch feudalizmu, k sociálnym samovraždám a neznesiteľným životným podmienkam. Vieme, za akú cenu, ale nevieme dokedy to bude takto fungovať. Keďže mesačné príjmy nominantov manažérskych postov a v orgánoch spoločností štátu sú aj viac miliónové (najviac v SPP), desať a viacnásobne vyššie ako u poslanca NR SR, bol prijatý napríklad v SDKÚ úzus hotovostného odvodu 40 % z ročného príjmu nominanta do manažérskej funkcie a orgánov spoločností s účasťou štátu, pre stranu na chod administratívneho zabezpečenia. Či boli takéto vnútrostranícke pravidlá uplatnené aj v ďalších stranách ako sú SMK, KDH, ANO nie je všeobecne známe. Zatiaľ nie je preukázané, či podobný model uplatňujú súčasné vládne strany, keď dosadzujú známe, všetkého schopné indivíduá do štátnych orgánov a orgánov spoločností , akými sú Schuster jr., Rezeš jr., Bednár, Muňko... Najväčšie príjmy zo všetkých nominantov strán do orgánov spoločností s účasťou štátu od roku 1998 mal zrejme Štefan Czucz, bývalý normovač na poľnohospodárskom družstve v Šamoríne, zdá sa, doživotne dosadený Jukosom do manažmentu Transpetrolu, viac rokov aj v orgánoch SPP a iných spoločností s účasťou štátu. Je jediným miliardárom na Slovensku, ktorý zbohatol z oficiálnych funkčných príjmov nad 100 miliónov Sk ročne a druhým by mohol byť Ernest Valko, právnik, ktorý mal vo všetkých vládach privilégium zastupovať štát vo FNM a zároveň protistranu – privatizérov, ktorým pomáhal pri legalizovaní ich neústavne nadobudnutých národných majetkov - teraz obhajuje aj L. Reháka, ktorý záhadne získal významnú časť akcií mobilného operátora Orange. Zmocňovanie sa národného a verejného majetku má svoje pokračovanie meniacimi sa formami, v čom má aj SMK zabehanú prax, keď šamorínsko-dunajsko-stredská klika, Béla Bugár, Štefan Czucz, Oszkár Világyi, Tibor Šipoš, rodiny Hideghéty a Ďurdíkových mali skúpiť takmer všetky stavebné parcely v intravilánoch a 80 % poľnohospodárskej pôdy v okolí Šamorína, Dunajskej Stredy, Galanty, Komárna až po Štúrovo, okrem neidentifikovanej pôdy, o ktorú tak usilovali. Je pozoruhodné, že do orgánov spoločností ZSE, a. s. boli SMER-om dosadení aj bývalí štátni tajomníci MF SR doc. Peter Staněk a Ing. Jozef Troják, pôsobiaci, prvý, v Mečiarovej vláde a druhý, v prvej vláde M. Dzurindu, nominant SDĽ, ktorí nečinne hľadeli na divokú privatizáciu, katastrofálne nevýhodnú deblokáciu ruského dlhu, tunelovanie a rozkradnutie bánk. Mafiánskymi praktikami je poznačená najmä oblasť verejného života, moc mafiánskych zoskupení prekročila národné hranice a o hopodárskom a spoločenskom živote rozhodujú finančné skupiny a nie vlády. A je zrejmé, že prezident spoločnosti KIA vyšetrovaný a istý čas väzobne zadržiavaný, mohol uplatiť týchto dvoch tzv. politikov (z dokázaných 100 miliónov Euro, čiastky ním použitej na provízie pri akvizíciách v Európe). V súvislosti s tým, poradca predsedu vlády, prognostik doc. Peter Staněk v článku Mečiara usmerníte ľahšie (SME 22.9.2007) predpovedá, že v budúcnosti budú hitom dve otázky: energetika a fenomén sivej a čiernej ekonomiky, ktorá nadobúda vo svete obludné rozmery. Sklamaný konštatuje, že jeho rady brali viac v zahraničí ako na Slovensku, konkrétne vo Svetovej banke alebo v Medzinárodnom menovom fonde a je veľmi smutné, keď nakoniec vašu radu realizuje firma E.ON alebo Siemens, ale neurobí ju štruktúra na Slovensku. Nebol počas napĺňania neoliberálnych koncepcií aj doc. Peter Staněk nominovaný vládou SR do dozornej rady ZSE energia, a. s. v júni 2007 ? Alebo za rady poskytované E.ON-u, si ho koncern vybral do svojich orgánov ? Prognostika, vizionára a futurológa doc. Peter Staněka v súčasnosti zamestnáva postupný prechod od feudalizmu k ranému kapitalizmu a imperializmu, čo potvrdzujú jeho myšlienkové pochody vyjadrené v pesimistickom článku „Politici chcú svoj úspech za každú cenu“ (HN zo 17.3.2008). Vyjadruje sklamanie: „Pripomínam, že zhruba 90 percent zisku podnikovej sféry na Slovensku vytvára 124 zahraničných spoločností“. To je ten skutočný zdroj hospodárskeho zázraku Slovenska. Bez toho, aby to ďalej rozpitvával, týmto konštatovaním dokázal, že najmenej dve generácie vedeckých, riadiacich kapacít a inteligencie boli degradované, podcenené a nivelizované súčasnými konjunkturalistami na úroveň Poukazuje na riziká, že Slovensko je zraniteľnou ekonomikou, ktorá má len dva piliere: národný automobilový a elektrotechnický priemysel. Zrejme má tým na mysli národný kórejský automobilový a elektrotechnický priemysel - vyššieho stupňa manufaktúry, automatizácie práce s klasickým vykorisťovaním kvalifikovanej pracovnej sily. Ďalej konštatuje, že ak by došlo k výraznejšiemu rastu mzdových nákladov, je pravdepodobné, že automobilky a ďalšie podniky, v ktorých sa výrobky iba finalizujú, zo Slovenska odídu do Bulharska alebo Rumunska. To značí, že podľa analýz doc. Staněka poskytnutých „extra plus“ v roku 2005, v ktorých uvádza, že cena práce u nás je desatinová v porovnaní s rovnakou prácou v krajinách EÚ, nepríde k jej vyrovnaniu vo všetkých štátoch EÚ aj napriek harmonizácii práva, daní, cenových vyrovnaní potravín, energií, služieb. Pritom všetci občania SR vedia, že Ivan Mikloš dohodol v rámci rokovaní o dodržiavaní maastrichtských kritérií a ERM II o vstupe do menovej únie s ECB a príslušnými komisiami EP na základe približujúcej sa produktivity práce SR k úrovni 15-ky, nevyhnutnosť implementácie ceny práce na 80 % priemeru krajín pôvodnej 15-ky členských krajín EÚ do celého hospodárskeho potenciálu Slovenskej republiky, aby zavedením Eura po 1.1.2009 nedošlo k nákupnej turistike v obchodnej sieti SR a k tragickým, neudržateľným disproporciám v životnej úrovni. Prijatie takto navrhovaných podmienok by Ivan Mikloš a vláda Mikuláša Dzurindu presadila, ak by pokračovala v treťom funkčnom období. Aj keď Namiesto zmysluplného pokračovania v reformách, znižovaní zahraničného dlhu pokračuje vláda v mečiarovskej privatizácii (predajom Hydrogeologického ústavu DŠ a Poštovej banky vopred určenému záujemcovi), okrádaniu občanov o pozemky zo Slovenského pozemkového fondu a výrobe ďalších miliardárov zo štátnych a verejných zdrojov, poskytovaním štátnych zákazok svojim mecenášom. Fico dokonca dohadzuje čašníkovi Poórovi kšefty v Srbsku. Hospodárske noviny z 26.3.2008 uvádzajú, že Slovensko sa v zahraničí stále zadlžuje, čím sa stáva stále závislejším na židmi ovládaných bankách, keď hrubý zahraničný dlh sa v roku 2007 zvýšil na 44,31 miliardy dolárov (napriek jeho znehodnocovaniu), keď rok predtým bol dlh nižší o takmer 12 miliárd dolárov, čo na jedného obyvateľa krajiny (nie štátu ?) predstavuje až 8 237 dolárov (viac ako 188 tisíc korún) vrátane kojencov, cigánov, detí, študentov, väzňov, nezamestnaných, neproduktívnych zamestnancov štátnej a verejnej správy, prostitútiek, invalidov a dôchodcov. Dlh Nemecka v roku 2007 bol 10,5 miliardy eur, viď SME 22.11.2008. 10. apríla 2008 uviedlo SME, že vláda rozhodla, že Slovensko už nebude čerpať finančnú pomoc od Svetovej banky. Banka by nás mala presunúť z kategórie rozvojových krajín medzi štáty s vyspelou ekonomikou. Slovnaft je ďalším prípadom zrady zakladateľa štátu na občanoch, keď, krátko po Zlatej Idke na dve etapy daroval 47 % akcií strategického podniku manažérom Slovintegry a ostatok dal do kupónovej privatizácie. Nakoľko Hatina, už bývalý majiteľ pochádza z Komárna, bol vysoký predpoklad, že väčšinový podiel netransparentne, bez súťaže odpredá investorovi z Maďarska. Napriek tomu, že Slovnaft, š. p. nebol nikdy stratový od založenia, mesiáš Hatina v SME z 11. augusta 2007 cituje: V roku 2000 vstúpil do Slovnaftu maďarský plynárenský a rafinérsko- Podobne je to napríklad pri niektorých akvizíciách medzi Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Španielskom a Anglickom. Z toho, čo sa udialo na Slovensku je zrejmé, že EÚ podmieňuje prizvanie nových členov privatizáciou strategických podnikov, najmä energetiky, nie domácimi, novými národnými vlastníkmi, ale takmer výhradne pôvodnou 15-kou členov EÚ a USA. Slovensko servilne prijalo pravidlá oddelenia distribúcie od výroby elektrickej energie a určite nie zadarmo odovzdalo manažérsku kontrolu menšinovým vlastníkom akcií, no najväčší hráči na európskom trhu Nemci a Francúzi sa tomu bránia a ešte k tomu švindľujú s cenami za dodávky elektrickej energie. Obdobne používa EÚ nerovnaký, diskriminačný prístup aj v obchodných vzťahoch s Gazpromom, pričom na exploatácii prírodných zdrojov Ruska K Slovnaftu je nutné dopovedať niekoľko drobností. Zinkasoval štát viac ako miliardovú pokutu, ktorú Slovnaftu vyrúbil ešte Ivan Mikloš, alebo preto bol pojatý Marian Jusko do manažmentu aby tomu zabránil? Ako bývalý guvernér NBS má veľké až obrovské skúsenosti s transparentným tunelovaním bánk, nezabezpečením bankového dozoru a potom ich úspešným odpredajom do rúk korupčným poločnostiam. Minister Jahnátek by si už mal uvedomiť, že nemá kompetencie zabezpečovať dodávky ropy pre Slovnaft, ktorý je dnes rýdzo maďarským podnikom na našom dočasnom území, alebo sa už súkromne dohodol s manažmentom MOL-u, že im bude robiť OUTSOURCING popri funkcii ministra vo vláde SR ? Obvykle sa správal Fico, keď pozval údajne najväčšieho mafiána SMK Oszkára Világyiho na obchodné rokovania do Lýbijskej maharídžie a pomätene sa vyjadroval na verejnosti o našom Slovnafte. Na obchodné rokovania do Vietnamu vzal zástupcov J&T. Zrejme nie je náhoda, že do orgánov ZSE, a.s.-E.ON bol dosadený aj Ing. Jozef Troják, CSc., poradca bývalého prezidenta, lebo vykonáva nezastupiteľnú vysvetľovaciu kampaň pre Odborníci z NBS a ich servilní analytici a kamuflátori dnes vykazujú, no zamlčujú, že odovzdaním sektorov bankového, poisťovacieho a strategických podnikov zahraničným záujemcom je odsávaných zo Slovenska, až 360 miliárd Sk ročne, takmer 1 miliarda denne. Koncom 80-tych rokov 20. storočia sa komunistická garnitúra v ČSFR (pri Reaganovom stupňovaní zbrojenia), pripravovala na zmenu režimu a reštauráciu kapitalizmu u nás. Nomenklatúrne kádre KSČ nemali obmedzenie cestovať po celom svete, nadväzovať kontakty s vtedy odsudzovanými kapitalistami a reálnou buržoáziou tak, ako ju opísal Karol Marx.. K. Marx dokázal na základe svojej analýzy buržoáznej spoločnosti, už pred 150-timi rokmi predvídať začiatok 21. storočia. Neprirodzene, inštitucionalizovaným násilím sa po roku 1992, pri permanentnom porušovaní ústavných práv občanov vytvorila popri už jestvujúcej štátnej buržoázii z bývalého režimu, vrstva novozbohatlíkov, ktorá nesie znaky raného kapitalizmu, nadvlády človeka nad človekom. Prejavom novej slovenskej buržoázie sú prebudené malomeštiacke spôsoby, exhibicionizmus, hedonizmus, gýčové erby a rodinné sídla, často obmurované, izolované od „plebsu“. Jedným z kvalitných médií súčasnej vládnej koalície je možno LITERÁRNY TÝŽDENNÍK, ktorý prináša veľmi hodnotné články o historickej podstate Slovenska, jeho ohrození a reálnom postavení v globalizovanom svete. Je na škodu veci, že nekriticky preceňuje všetky kroky súčasnej vlády, napriek nevyriešeným excesom SNS a HZDS po roku 1990 až doteraz. Nikto zo Spolku slovenských spisovateľov nenašiel odvahu objektívne popísať okradnutie, zmrzačenie obyvateľstva, uvrhnutia ho do neslobody. Na druhej strane je to pochopiteľné, lebo viacerí slovenskí spisovatelia aktívne slúžili v politickej polícii ŠtB do roku 1989, viacerí nenašli uplatnenie v parlamente, exekutíve, alebo aspoň v štátnej správe počas Mečiarových vlád a ani v súčasnej vládnej koalícii. A možno nemôžu byť niektorí otvorení, objektívni a kritickí, lebo v samotnej redakčnej rade hrajú prím bývalí eštebáci Drahoš Machala a Marián Tkáč, ktorí si osobujú zastrešovať Kongres slovenskej inteligencie ako jeho hovorcovia. Preto nemôže LT plnohodnotne konkurovať zahraničím financovaným médiám SME, „·týždeň“, DELET , HN... Úplný prerod uskutočnila PRAVDA, z komunistických novín na fašistické, domácich tlačiarov prepustila a presunula print do maďarského fašistického Györ-u. Duch "štát v štáte" prežíva aj v súčasnosti, čo je možné pozorovať v zrušení jednotnej cirkevnej provincie na Slovensku po roku 1995. Tu sa prejavili, je to smutné, lokálne egoistické záujmy Alojza Tkáča, košického arcibiskupa a kardinála Jozefa Tomka vytvorením ďalšieho metropolitného arcibiskupstva po trnavsko - bratislavskom. Pri reálnej hodnote slovenskej koruny všetci tzv. ekonomickí analytici zotrvávajú na tom, že na Slovensku bol od rozdelenia federácie sprivatizovaný národný majetok za 500 až 700 miliárd Sk. Pritom všetci vedia, že ani jeden hospodársky výnosný podnik nebol predaný nad 10% jeho skutočnej hodnoty, z čoho vyplýva, že od roku 1992 bol netransparentne rozpredaný a rozkradnutý národný majetok v objeme najmenej 5 biliónov Sk. Stačí len, elementárne sčítanie majetku, ktorým disponujú najväčší hraboši J&T (priznáva majetok nad 120 miliárd Sk), Penta, Slavia Capital, rodiny Lexovcov, Babišovcov, Rosinovcov, Osobitnú pozornosť si zasluhuje zmocnenie sa viacerých národných podnikov skupinou Petra Vajdu a Viliama Maroša, privlastnením si akcií podnikov, ktoré im dali občania do správy fondu PSIS, keď majetok presunuli do vytvoreného Majetkového holdingu. TRANSPETROL - za podivuhodných okolností predal žid Harach 49% akcií za 74 mil. $ židovi Chodorkovskému, ktorý akcie presunul do dcéry amerického Jukosu v Holandsku. Dnes je situácia tak vypätá, že americkí manažéri pripúšťajú odpredaj akcií späť “rozvojovej krajine“ Slovensko za trhovú cenu 240 mil. $. Nie je podstatné, že Slovensko prerobí 166 mil. $, ale dôležité je, že do manažérskych funkcií boli dosadení Rezeš jr., Široký jr. a Jahnátkov budúci zať. Zrealizoval niekto zo služobníkov ľudu po roku 1990 na Slovensku obchod, ktorý by znamenal prínos pre štát a jeho obyvateľov? Všeličo by sa dalo doložiť, ale tragédia Slovenska má pôvod ešte v rokoch I. ČSR a najmä v I. Slovenskom štáte. Tomuto treba urobiť rázny koniec, aby štvanie neprerástlo do ešte silnejšieho oživenia nenávisti k židom a novej Sodomy - Gomory. Aj na odsúdení Jozefa Tisa sa podieľali v plnej miere Benešovi oddaní slovenskí kolaboranti, luteráni, židia a komunisti. Najväčší podiel na vyhrotení súžitia Slovákov a Maďarov má Vladimír Mečiar, ktorý svojou eštebáckou teatrálnosťou v roku 1995 podpísal Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci s Gyulom Hornom (maďarským premiérom) na území tretieho štátu v Paríži. Primitívi z HZDS, SNS ale aj ďalších parlamentných strán nedokážu vecne a kvalifikovane vysvetliť, že cez jazyk a vlastivedu v maďarskom jazyku ide o pomaďarčenie celého Slovenska. Maďari využívajú salámovú metódu postupných krokov, keď sa dožadujú mapy územia s maďarským pomenovaním. Oná maďarčina neodráža skutočnosť, ktorá tu dnes platí. Nikde na svete nemá etnická skupina svojich zástupcov v parlamente štátu a dokonca v Európskom parlamente, v ktorých vedome broja proti ústavnému zriadeniu a destabilizujú štát. Poslanci SMK v NR SR nepodporili Ústavu a ani vznik Slovenskej republiky. Pravdu má aj Norbert Molnár, šéfredaktor Új Szó, keď konštatuje (SME 29.10.2008). Najhoršie na celom je, že nikto nehovorí o tom, ako skvalitniť výučbu slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Keby sa maďarské deti náhodou naučili poriadne po slovensky, už by sa z témy nedal vytĺkať politický kapitál. Na porovnanie extrémistom z SNS slúži školský systém vo Švajčiarsku, kde je povinná výučba troch jazykov, nemeckého, talianskeho a francúzskeho, popri ktorých je samozrejmosťou aj nepovinná výučba angličtiny. Stálicou v krátkej histórii od začiatku 20. storočia sa stala rodina Čarnogurských, pôvodní židovskí privandrovalci z Poľska, ktorí pred usídlením v Malej Frankovej konvertovali na rímsko-katolícku vieru. Ich vývoj až do dnešných dní to jasne deklaruje. Krátko po zamatovej revolúcii 17.11.1989, de facto majetkovom prevrate, predala rodina Čarnogurských jeden z bývalých židovských domov na Palisádach č. 56, Minerfinu, s.r.o., privatizérom J. Móderovi, T.Chrenekovi, Blaškovi, ktorí v čase Klausovej šokovej terapie skorumpovali viacerých členov českej vlády (tak ako Andrej Babiš), vrátane bývalého českého premiéra Stanislava Grossa, prostredníctvom ktorého sa zmocnili Třineckých železiarní a nedávno mu za to darovali druhú časť obchodného kontraktu privatizácie (províziu, akcie za 100 mil. Kč). Pavol Čarnogurský bol ako poslanec Slovenského snemu tak vyťažovaný deponovaním cenností a židovských majetkov, že ich rodinný priateľ Gustáv Husák (Čechmi vyhlásený za buržoázneho nacionalistu a väznený za presadzovanie autonómie Slovenska) ho v neprítomnosti zastúpil v manželských povinnostiach a k synom Ivanovi a Pavlovi mu splodil ich brata Jána. Bolo iba elementárnou slušnosťou, že sa s nebohým otcom Ján Čarnogurský rozlúčil na jeho poslednej ceste, veď toľko pre celú rodinu Čarnogurských po normalizácii toho vykonal. Zabezpečil, aby brat Jána a Ivana, Pavol mohol vycestovať do Kanady, kde už zostal a za ktorým boli vyvezené všetky cennosti po židoch, ktorí sa po vojne už nevrátili na Slovensko, a ktoré boli pred deportáciami zverené ich otcovi Pavlovi do dočasnej držby. Gustav Husák zabezpečil kariéru nielen Jánovi, ale aj bratovi Ivanovi, ktorý dostal lukratívnu ponuku pracovať na stavbách v Iraku, čo bolo podmienené poskytovaním informácií komunistickej strane. Synovi Jánovi umožnil vyštudovať právo v Prahe a zaangažoval ho do českej inelektuálnej komunistickej spoločnosti, českého židovského disentu a utajenej spolupráce s ŠtB. Simuláciou takzvaného prenasledovania tesne pred novembrom 1989 Keď Ján Čarnogurský zdvihol moc zo zeme a stal sa predsedom vlády na Slovensku, typicky pokračoval v deštrukčnom riadení hospodárskeho potenciálu Slovenska v súlade s federálnou utajenou doktrínou ŠtB. Súhlasil, aby sa zastavili dve najväčšie federálne investičné akcie na Slovensku, ZÚŠP ( záväzné úlohy štátneho plánu) – výstavba metra v Bratislave a dokončenie VD Gabčíkovo. Súhlasil, aby financovanie Gabčíkova prešlo z rozpočtu federácie Je mementom a pozoruhodné, akým spôsobom bolo sťažované dokončovanie Vodného diela Gabčíkovo aj vládou V. Mečiara, ktorý si dnes robí zásluhy na jeho uvedení do prevádzky. Odborne a kvalifikovane to je spracované v dokumente Júliusa Bindera „Bez mýtov, taká bola skutočnosť“, z 23-24 októbra 2007, ktorý autor rozdal všetkým účastníkom konferencie konanej v uvedených dňoch v Dunajskej Strede, na ktorú nebol ani pozvaný. Napriek tomu žiadna vláda od roku 1990 nepokročila v otázke zmluvného dokončenia celého diela Gabčíkovo - Nagymaros obojstranne výhodného pre oba štáty. Ján Čarnogurský uchopením moci z ulice na Slovensku bol „In“, raketovo nastúpil cestu otvorenia sa svetovému kapitálu, podobne ako Jeľcin v Rusku. Zrušil najvýznamnejší prierezový ústredný orgán centrálneho riadenia, Slovenskú komisiu pre plánovanie a VTR. Formy predaja majetku vopred určeným záujemcom bez súťaže sa stali prioritnými a takto bola väčšina obyvateľov Slovenska neústavne vyradená z akejkoľvek možnosti nadobudnutia vlastníckych práv k národnému majetku, lebo hneď po návrate Mečiara sa súťaže úplne sprofanovali a organizovali sa iba pro forma. Ani jeden predaj národného majetku nebol zrealizovaný bez toho, aby kupujúci okrem vymodulovanej ceny max. do 10% skutočnej hodnoty, uplatil ešte od 10% do 20% (tejto vymyslenej ceny) predávajúcemu obchodníkovi z FMM, kde boli títo vyberači úplatkov dosadení. Po vzore Jeľcina sa na Slovensku chopilo transformácie národného majetku jadro KGB a ŠtB, ktorého ústrednými postavami boli eštebáci, Vladimír Lexa, Juraj Široký, Alojz Lorenc, ktorí po vzore českého podvodníka Viktora Koženého založili pobočku Harwardskej spoločnosti s netransparentnou privatizáciou hospodárskych podnikov a skupovaním všetkého možného majetku tzv. kupónovými a majetkovými fondami, programovo znehodnocovaných akcií zdravých podnikov, ktorým štát ukončil poskytovať zaužívané refinancovanie ich činností a v ďalšom rade sa ich zmocňovali cez umelo vyvolávané konkurzy. V malej privatizácii Kaník, Kojda, vo veľkej Ivan Lexa, Široký, Pósa, Šebo, P. Vajda, Porvazník, Rehák, Šutý, Rezeš, Bisák, Gavorník, Baco, Fiľo, Ľ. Černák, Poór, Kamarás, Krajňák, Štubňa, Jusko, E. Valko a veľa menších zlodejov a rýchlokvasených obchodníkov s národným majetkom. Nielen Slovnaft sprivatizovali manažéri mimo burzy a tým nemali možnosť kúpiť akcie všetci občania štátu. Časť akcií Slovnaftu, ktoré si občania kúpili prostredníctvom Kupónovej privatizácie neústavne ukradli investičné fondy, lebo skupovali kupónové knižky, ktoré boli na meno, čo bolo nezákonné. Hodnota kupónovej knižky v tom čase bola pri 1000 bodoch v rozpätí od 30-70 tisíc korún, pričom hodnota koruny bola 10 - násobne vyššia ako dnes. Investičné fondy sa zaviazali spravovať tieto podiely (akcie), no oni si ich podvodne privlastnili. Štát chcel pôvodne vytvoriť armádu drobných vlastníkov, aby mal každý občan porovnateľný podiel na národnom majetku, ktorý všetci vytvorili. Podvodne si ho prisvojili súčasní vlastníci a ešte sa ľuďom vyhrážajú, vyhadzujú ich z práce, ponižujú ich a mnohých dohnali k sociálnym samovraždám. Podobným spôsobom sa Železiarní Podbrezová zmocnil arogantný eštebák Vladimír Soták s komplicmi Mikulášom Černákom, Gustavom Krajčim. Že toto sú tí eštebácki vykrádači Identická rabovačka sa rozvinula aj na komunálnej úrovni s národným majetkom zvereným samosprávam, ktorým vytvoril priestor Viktor Nižňanský, akýsi splnomocnenec vlády SR, Okrem obrovského počtu samosprávnych orgánov vo všetkých obciach (neboli strediskové obce za socializmu efektívnejšie?) sa masa byrokracie rozrástla o VÚC (Vyššie územné celky) a so štátnou správou tvoria jeden nefunkčný, skorumpovaný moloch a boľševický bordel, ktorý nemá páru v žiadnej ustálenej demokracii. Veľká privatizácia sa po rozbití a zrušení centrálneho riadenia Jánom Čarnogurským premenila na anarchiu. V riadení hospodárstva, ešte než ho stihol vymeniť arogantný eštebák Mečiar, dokázal rozbiť poľnohospodársky komplex, ktorý najmenej zaostával zo všetkých odvetví za vyspelejším západom. Tak to dopadne všade, kde sa dostane vypočítavý, drzý a chorý diletant do vysokej, zodpovednej, štátnej funkcie kdekoľvek na svete, napr. ako Mugabe v Zimbabwe. Samozrejme, že Ján Čarnogurský konal vždy egoisticky, podobne ako Mečiarovi eštebáci. Svojho syna Jána ako čerstvého advokáta usadil do budovy bývalého vydavateľstva Príroda na Križkovej ulici, ktorej sa zmocnila Penta Group a zaškolila ho do tajov netransparentného privatizovania a získavania aktív zdravých podnikov cez umelo vyvolávané konkurzy. V počiatkoch s prispením Penty poskytoval VÚB právne služby banke, ktorú zastupoval v najvýznamnejších a najviac honorovaných prípadoch. Mal najväčšie privilégium po Ernestovi Valkovi v zastupovaní likvidovaných štátnych organizácií. Mladý Ján sa zmocnil aj lukratívneho domu na hradnom vrchu, na ktorom realizuje nepovolenú výstavbu. Veď porušovanie zákonov je rodine Čarnogurských z historickej podstaty sväté. Vodca Ivan si pre užšiu spoluprácu s rakúskymi spoločníkmi vystaval veľký rodinný dom v Bad Deutsch Altenburg za Hainburgom. Ako advokát sa nezaprel a objednal si štáb televízie, aby ukázal ako zabraňuje poškodeniu svojho klienta v Jarovciach, keď chceli noví nadobúdatelia rodinného domu vymeniť okná. Ako keby advokát J. Čarnogurský nevedel, že všetci traja ministri spravodlivosti KDH (Šimko, Čarnogurský, Lipšic) umožnili prijať takú ľudovú legislatívu, ktorej zneužitím a vyvolaním exekúcií je možné pripraviť vlastníkov bytov a rodinných domov o ich majetok a iných nehnuteľností a dostať ich na ulicu. Keby v konkrétnom televíznom prípade napr. poskytol klientovi zálohu, alebo pôžičku, mohol ho zachrániť, aby sa nestal bezdomovcom. Už druhý rok sa pravoslávny rusín Štefan Harabín vyhráža zmenou legislatívy, akosi sa mu to zatiaľ nedarí pri takomto presadzovaní drogového multikulturalizmu. V KDH zaviedol Ján Čarnogurský pevný režim, na popredné miesta sa v zásade dostali iba tí, ktorí mali pochopenie pre jeho vodcovské chúťky a prispôsobili sa koncepcii pomalého rozkladu katolicizmu, ktorý je jediným možným nositeľom národnej myšlienky, vlastenectva a jednoty v odpore voči uzurpátorom moci, rozkrádačom národného majetku, ponižovaniu a uvrhnutiu ľudí do poroby a chudoby. Zaviedli takú legislatívu, ktorá umožňuje vyrábať z mnohých ľudí bezdomovcov tým, že nie sú spôsobilí a v mnohých prípadoch schopní platiť za služby, bývanie, na základe čoho im exekútori zabavujú byty, rodinné domy a vyhadzujú ich na ulicu. Pre žiadneho z troch ministrov spravodlivosti KDH nebol poučením ani výrok ich prezieravého predchodcu Liščáka, že „sudcovia sú blbí ako tágo“, neosvojili si túto ľudovú pravdu a nevyčistili súdnictvo od skorumpovaných, eštebáckych a komunistických indivíduí (Minárik, Brňák, Bdžoch, Polka, Ľalík, Harabín, Harald Stiffel, Soročina...). Naopak svojou nejapnosťou a diletantizmom upevnili pozície konkurzných mafií, advokátskej mafie, mafie prokurátorov, policajtov, sudcov, exekútorov a všetkých prepojených navzájom. Za 18 rokov sa na Slovensku, v jedinom štáte Európskej únie vygenerovala štátna mafia, ktorej hlavou sú vláda a parlament. Jasné to bolo od momentu zrušenia ustanovenia Trestného zákona o limite nad 5001,- Kčs pri krádeži, defraudácii, či spôsobenej škode inému, považované za trestný čin, za čo sa v tom čase bežne vyrubovali nepodmienečné tresty. Najskôr si podmienky bezprávneho štátu uvedomili Za celé funkčné obdobie sa nedokázal minister Ján Čarnogurský vysporiadať napríklad s akciami na doručiteľa. Daniel Lipšic a Vladimír Palko sa dodnes nevysporiadali s voluntaristickým čerpaním štátnych prostriedkov na svoju predvolebnú sebaprezentáciu. Vladimír Palko, predtým, ako sa mu začala črtať šanca stať sa konečne ministrom, tvrdo a vehementne útočil na Ruskovu Markízu, o ktorej tvrdil, že kope za mafiu, že mafia je v najvyšších orgánoch štátu, dokonca napísal knihu o funkčných prepojeniach najvyšších štátnych úradníkov s členmi podsvetia. štátu pol miliardy Sk, všetkým obyvateľom a istý podvodnícky prospech pre mečiarovcov Krajčiho, Studeniča a... Podobne je V. Palko prekvapený, že aj zmluva s Turčan Delta na dodávku ŠPZ bola jeho riaditeľom ekonomickej sekcie Martinom Cebom nevýhodne upravená tak, že podľa vyjadrení Kaliňáka predstavuje likvidačnú hrozbu pre ministerstvo. Vladimír Palko prejavom nenávisti k mečiarovským eštebákom požíval nadštandardnú dôveru zo strany verejnosti, no sklamal úplne. Dnes vojak Ján Chrbet (ktorý vystriedal idiota Izáka tiež z SNS) hľadá štyri miliardy korún na generálnu opravu vodného diela Gabčíkovo. Zrejme si neuvedomil tento idiot, že keď sa Enel zmocnil SE, za mimoriadne výhodných podmienok dostal od Malchárka do prenájmu vodné dielo Gabčíkovo na 30 rokov, ako jeho správca musí sám zabezpečovať jeho funkčnosť a financovať všetky opravy. Úzka skupina takzvaných politikov z KDH (mimo cirkví) hlásala od jeho vzniku trvalú podriadenosť kresťanstva vyvoleným židom. Načo bolo dobré tajiť pôvod bývalého kandidáta KDH na prezidenta pána Neuwirtha, že bol žid, veď sa úspešne podarilo kooptovať jeho dcéru do europarlamentu. Ak je niečo pozoruhodné na nomináciách KDH, tak najmä to, že za viceguvernéra NBS bol dosadený žid Martin Barto, vyštudovaný chemik, na ktorého bolo už podané trestné oznámenie PČSP Rapid, na základe preukázania falšovania verejných listín pri nezákonnom udeľovaní licencií subjektom, ktoré evidentne nesplnili podmienky podnikania na finančnom trhu, čím podporil vznik ďalších nebankových subjektov. Ján Čarnogurský sa takticky stiahol z politického diania, podobne ako Mečiar aj za účelom prechodu do advokácie a zriadenia súkromnej Bratislavskej vysokej školy práva. K zriadeniu BVŠP mu poskytla kapitál aj ruská židovská societa cez firmu Global. Aj v BVŠP majú vyvolené postavenie židia, prvým rektorom školy sa stal Matherna, ktorého dcéra zastupuje SR v Bruseli a ďalší ako Samuel Brečka na BVŠP učia. Zriadeniu školy pomohol aj Jaroslav Ivor, bývalý riaditeľ SVaKEČ na MV SR, svokor Martina Kuruca, dnes poslanca NR SR. O tomto sa oslavne vyjadril Jozef Banáš v ním vydanej knihe Idioti v politike. Na stranách 103 a 104 v kapitolke V.3. Napoleon, Churchill, inžinier Kuruc vyzýva aby sme sa zbavili komplexov a nahlas sa prihlásili k národným velikánom, akým je aj inžinier Martin Kuruc. Napriek svojim 32 rokom stíhal vykonávať funkcie poslanca m.č. Ružinov, poslanca MZ Bratislava, poslanca VÚC BSK a poslanca NR SR. Okrem toho bol predsedom miestneho zväzu SDKÚ, podpredsedom Predstavenstva OLO a popritom vykonával aj prednostu Obvodného úradu v Bratislave. Sedem funkcií. O jednu viac ako mal Napoleon. Keďže Napoleon bol ešte aj akademikom, Martin mu parádne zakontroval a začal študovať druhú Agent ŠtB, nižšieho rangu, alebo iba KTS Jozef Banáš sa s Pavlom Ruskom včas rozišiel, avšak na tradíciu dopĺňania kádrov do bezpečnostných zložiek štátu bol naďalej vhodný. Preto bol za Slovensko dosadený za člena parlamentného zhromaždenia v NATO. Analógia vlasteneckej služby policajtov ľudu tejto krajiny je v mnohých ďalších prípadoch, ako napríklad u bývalého vyšetrovateľa PZ Vačoka, ktorého bývalý minister vnútra L. Hudek tak kopol do gúl, že dostal od Ivana Lexu pusu na čelo a zrejme vyvolal zmenu orientácie vyšetrovateľa Vačoka, ktorý odišiel z policajného zboru do advokácie, kde už ako svedok sa predposral a v procesoch Ivana Lexu neosvedčil jeho nezákonné konanie. Hlavným režisérom bol druhý najvyšší zástupca KGB na Slovensku po Šalgovičovi, žid Vladimír Lexa a jeho syn Ivan. To boli tí, ktorí zrejme presadili okradnutie obyvateľov s ďalšími židmi Babišovcami (ešte dňa 16.11.1989 využívali eštebáci Andrej aj Alexander konšpiračný byt na Dunajskej ul.), Lajosom Pósom (Belar Group), Petrom Vajdom (PSIS, Majetkový holding), Jožom Majským (Sipox holding), Jurajom Širokým, Alexandrom Rozinom (KGB), A. Beľjajevom (KGB, s M. Lazarom zlikvidovali Steinhübela-Žaluďa a zmocnili sa aj Vagónky Poprad), ale aj Františkom Zvrškovcom a... Na FNM mal výsostné postavenie žid Štubňa, na Najvyššom kontrolnom úrade bol východniarskym židom Jozefom Olejom - predsedom, za riaditeľa Odboru kontroly privatizácie dosadený detviansky žid Peter Odzgan a za riditeľa sekcie hospodárstva syn eštebáka Miroslav Vavrina, ktorý robil slúžku Ivanovi Lexovi pri úteku a pobyte v Juhoafrickej republike. Dodnes nie je známe, prečo Ivan Lexa ušiel, keď nič zlého nevykonal, absolvoval odtučňovaciu kúru (za čie peniaze?) a potom sa na náklady štátu nechal priviezť k ockovi. Na magistráte hl. mesta Bratislavy úspešne rozkrádali mestský majetok Jozef Kojda, budúci prezident FNM s viceprimátormi Jánom Odzganom, arogantnými Romanom Vavríkom, Pavlom Minárikom a Kotulom. Do roku 1989 pracoval Ján Odzgan ako námestník v n. p. Slovenská kniha, kde bol riaditeľom Alexander Rozin. Po úspešnom rozkrádaní na magistráte pokračoval Ján Odzgan na SŠHR SR. Na NKÚ SR brat Jána, Peter, kontroloval transparentnosť privatizácie majetku tak precízne, že nenašiel ani jediný prípad porušenia zákona, čo ho posmelilo natoľko, že sám so svojim bratom, synom Romanom a aj Miroslavom Vavrinom sprivatizovali viac podnikov a založili niekoľko akciových spoločností s mnohomiliónovým základným imaním. Tak napríklad: HBS Invest na Zámočníckej 8, Chempik, a.s. na Hviezdoslavovom námestí č. 20 (výkričná cena 62 mil. Sk), Ústav lekárskej kozmetiky na Kozej ul. č. 17 (ZI 23, 5 mil. Sk), Pulse Medical, a.s., Kozia 17 Takto sa národný majetok dostal do rúk len vopred určeným osobám bez súťaží, vytvorila sa kasta nadľudí, podobne ako prebehli podobné koristnícke akcie a zábor od polovice 19. storočia Najväčší finanční žraloci J&T, Penta Group (Lorenc), Lexovci, Slavia Capital dnes oficiálne zastrešujú výpalníkov, grázlov, ktorí sa vygenerovali v holandských dražbách malej privatizácie, platia a zamestnávajú nadštandardne vyzbrojenú armádu eštebákov a bývalých policajtov, ktorí zabezpečujú ich ochranu a trvalú nemennosť ich nových majetkových pomerov a vlastníckych práv k nakradnutému národnému majetku v rozvojovej krajine Slovensko, s odvolávaním sa na platné európske konvencie a neplatnú európsku ústavu. V ojedinelých prípadoch, keď napríklad v roku 1995 vyhral (výberové konanie) Ralen, s.r.o. pri privatizácii elektrotechnického podniku EZ Elektrosytémy, splnením všetkých vtedy stanovených podmienok, minister privatizácie Bisák a prezident FNM Gavorník prevzali úplatok po 2 milióny Sk od manažérov EZ, ktorým ho ako porazeným odovzdali. Napriek tomu, že polícia tieto Zvrhlosť mečiarovskej privatizácie bola sprevádzaná takými extrémami, na ktoré sa nesmie zabudnúť a ktoré sa budú musieť v blízkej budúcnosti radikálne zmeniť a napraviť právnou cestou. Výsmech Ficovi zo strany Ústavného súdu o neprimeranosti zasahovania do vlastníckych práv pri preukazovní pôvodu majetku svedčí o absencii právneho štátu, lebo bez pripustenia retroaktivity, to nebude možné nikdy preukázať a platí, že vrah bude vždy už len vrahom a zlodej zlodejom i keď svoj trestný čin spáchal v minulosti. Ficovi rozhodnutie Ústavného súdu možno vyhovuje, lebo tým získal alibi, že rozkrádanie národného majetku chcel úprimne zastaviť a riešiť, takto sa vyhol nedorozumeniu a pádu koalície. Róbert Fico aj so svojou manželkou Svetlanou, najmenej 13 rokov úzko spolupracovali s Aaronom Kedarom (Fridrichom Kardošom) na rôznych veľkých developerských aktivitách na celom Slovensku. Aaron Kedar sám stihol do smrti (jeseň 2007) vyviezť viac ako 30 miliárd Sk zo Slovenska. Aký profit získali manželia Ficovci, keď sa opováži Robert Fico verejne doslovne vykrikovať, že Mikloš je jeden z najbohatších ľudí. Koľko životov má na svedomí, taký eštebák Jozef Majský, ktorý okrem iných podnikov, sprivatizoval aj TAZ Trnava a Tatra Bánovce n. Bebravou aj so zamestnancami, ktorí bývali a bývajú v bývalých podnikových bytoch, na ktoré si tento gauner robil nárok a nedbal by ich vysťahovať, alebo im byty predať za trhovú hodnotu, keď ich vyhodil na dlažbu. Viac ako desaťročie bránili štátne orgány a aj sám generálny prokurátor Trnka záujmy tohoto lotra a roky upierali elementárne práva bývalých zamestnancov bývajúcich v týchto podnikových bytoch. Nakoniec sa tento hyenizmus Majskému a jeho diabolským posluhovačom nepodaril. Navždy si budeme pripomínať kauzy, v ktorých: Napríklad mečiarovský gauner Pavel Čupka sprivatizoval Mäsopriemysel Zvolen za 200 tisíc korún, na rekonštrukciu ktorého bolo v rokoch 1987-88 vynaložených 180 miliónov Kčs, dnes minimálne 1, 8 mld. Sk. Karol Konárik sprivatizoval až tri pivovary v Martine, Bytči a Ilave, dokonca na dávkovaciu linku plechovkového piva dostal z FNM 80 mil. Sk, ktoré nikdy nesplatil. Predajom pivovarov Ľudovít Černák sa pre svoj Sitno holding zmocnil aj strojární PPS Detva, no za štyri roky nevidí dôvod vysporiadať sa so 40 miliónovým dlhom na platoch robotníkom, a keďže je neschopný nájsť výrobnú náplň, začína ich aj prepúšťať. Ešte výhodnejšie sprivatizoval Výskumný ústav zváračský Pavol Hamžík so svojou skupinou, keď ho napriek odporu zamestnancov, kúpil za 30 mil. Sk tak, že po jeho zmocnení sa bolo na účte VÚZ ešte 51 miliónov Sk. Za túto zvrhlosť potrestal R. Fico P. Hamžíka tak, že ho posiela ako zástupcu Slovenskej republiky na Ukrajinu, čím ostentatívne pohŕda. V lete sme sa v SME dočítali, že vlastníkom jedného z najšpeciálnejších podnikov bývalého VHJ Tatrasklo v Trnave, Skloplastu, a.s., premenovaného na Glasplast, a. s. je Warren Buffett, tretí, či štvrtý najbohatší američan a údajne najväčší investor na svete. Dozvieme sa, od koho podnik kúpil, kedy a za čo? Výrobným produktom podniku boli aj optické káble. Nie sú to tie optokáble, ktoré v súčasnosti zabudováva (aj Rehákov) Orange na sieť Fiber Net ? Najlepší konzervárenský podnik na Slovensku Novofrukt Nové Zámky zlikvidoval V. Vicen, ktorý si ho zobral, ľudí vyhodil na dlažbu a predal ho ďalšiemu komunistickému a eštebáckemu privatizérovi Jozefovi Snohovi zo Slovliku Nové mesto nad Váhom, ktorý taktiež rozkradli a zlikvidovali. Všetky kúpele na Slovensku boli podobne rozkradnuté a súčasní majitelia stupňujú cenovú špirálu, čím znižujú ich dostupnosť najmä pre tých, ktorí kúpeľnú liečbu skutočne potrebujú. Zajacove ekonomické pokusy o odstránenie degresívnej marže a zavedenie štvrťročnej kategorizácie liekov, možno otvorene považovať za excesy, ktorými zdegradoval zdravotníctvo na dlhé roky tak, ako to uvádza Milan Dragula. Zajac je ďalším, ktorý sa vykradnutím verejných zdrojov stal miliardárom za necelé tri roky vo funkcii. Zrušil ubytovňu pre stredný zdravotnícky personál na Bazovej ul. v Bratislave a na tom mieste už ako developer stavia obytný polyfunkčný komplex, na ktorom prepiera vykradnuté verejné prostriedky. Dnes už vypisuje najmä v časopise „·týždeň“, ktorého je spolumajiteľom, o neschopnosti zabezpečiť dostavbu univerzitného medicínskeho centra na Razsochách, ktoré malo byť prepojené s Cyklotrónovým centrom na zabezpečovanie urgentnej medicíny, no keď bol vo funkcii a nepodarilo sa mu ho predať, nechal ho zakonzervovať a chátrať. Všetkým obyvateľom Slovenska dávame do pozornosti, že už je pripravený scenár privatizácie zdravotníctva podľa modelu v Čechách, na ktorom participujú okrem Rudolfa Zajaca aj viacerí politici koalície a opozície. Systém absorbcie všetkých peňažných prostriedkov zákonného zdravotného poistenia do privátnych rúk vytvárajú, predseda parlamentu Pavol Paška, bývalý predseda SLK Eduard Kováč (v minulosti odporca R. Zajaca, dnes výkonný riaditeľ ZZP, ktorej členmi sú Apollo, Union a Dôvera), Viliam Novotný, Zelník, Penta a ďalší. V duchu systému absorbcie všetkých finančných prostriedkov zdravotníctva bol vymenený aj Ivan Valentovič za východniara Richarda Rašiho, ktorý v príhodnom čase splní úlohy svojho tútora P. Pašku. Nezmení Richard Raši svoje výroky? V HN zo dňa 3.11.2008 totiž tvrdí : Akoby záhadne najviac poistencov, až 58 tisíc, prešlo tento rok do Apolla. Nenormálna situácia v Bratislave sa rozvinula okolo športu a výstavby športových zariadení, keď sa za takmer 20 rokov nedokázali športové organizácie vysporiadať s eštebákmi vo funkciách, Laurinec v SFZ, Chmelár v SOV a ďalší, ktorí ovplyvňujú likvidáciu a výstavbu športovísk: Kmotrík, Ľ. Černák, Lônčík, Široký... Dokonca olympijský víťaz v šprinte Anton Tkáč sa nechá vmanévrovať do úlohy bieleho koňa, keď sa vyjadril, "že sme odpredali cyklistický štadión a máme prísľub postaviť náhradu v Lamači". Zdá sa, že židovskému kverulantstvu nebude nikdy koniec. Zrejme sa na ním vyfabulované a vymyslené gesto Sokola tak roztrpčil, že ho Ronald S. Lauder, predseda Svetového židovského kongresu (WJC) vyslal na 4 mesiace do Anglicka na stáž, na ktorej ho pripravoval založiť privátnu televíziu v postsocialistickej krajine. Po návrate zo stáže založili dvaja židia zo Slovenska Fedor Gál, Peter Kršák a dvaja židia z Čiech Ján Železný a Vávra súkromnú televíziu NOVA. Ich nenažranosť vyústila vyobcovaním Vávru z televízie a vyvolaniu vyhrotenej situácie o akomsi nezákonnom vytvorení prekážok zahraničnému investorovi CME. Predseda Svetového židovského kongresu Ronald S. Lauder, majiteľ CME vlastní komerčné televízie vo viacerých východoeurópskych krajinách, ktorému predal Markízu aj Pavol Rusko. Tomuto sa v istom čase vyhrážal Vladimír Palko odobratím licencie. Rozhodujúci mediálny priestor Čiech a Slovenska je už v cudzích rukách. Po roku 1990, keď sa sformovali najväčšie finančné skupiny v židovských rukách, dochádza k tomu, že voľby a parlamentná demokracia sa stávajú fraškou, z ktorej sa dalo predvídať zloženie vlád a strán v parlamente. Od toho času boli zložené bábkové vlády z moci finančných skupín tak, ako to opísal doc. Peter Staněk v „extra plus „ a ďalších článkoch. Situácia v štáte sa napriek vstupu do EÚ a NATO ešte zdramatizovala, zvýšila sa nevraživosť, závisť a aj nenávisť. Neustále dochádza k manipuláciám vo vykazovaní počtu nezamestnaných, ktorých je reálne nad 10% (slovenská štatistika neuvádza počet nezamestnaných, ktorí nemajú povinnosť, hlásiť sa na úradoch práce). Ďalšie státisíce pracujúcich za minimálnu mzdu sú trestaní vládnou mocou, ktorá dopustila ich ponižovanie a degradáciu už len tým, že ich príjmy im nedovoľujú dôstojne prežiť. A ak štát odmieta zabezpečiť dôstojný život svojim občanom, podieľa sa na ich likvidácii, vyhladzovaní a genocíde v mierových podmienkach. Mafia pri moci a jej platení sympatizanti sa vyjadrujú o úžasnej vymoženosti slobody, ktorá sa po majetkovom prevrate v r. 1989 vraj dostala všetkým občanom. Po roku 1990 rozpútala židovská societa na Slovensku nenávisť voči pôvodnému obyvateľstvu, židovské kverulantstvo a fóbie majú neustály narastajúci trend. V súčasnosti po 18-tich rokoch disponujú židia viac ako jednou tretinou hospodárskeho potenciálu Slovenskej republiky, ktorého sa zmocnili predovšetkým v období Mečiarovej privatizácie. Automaticky nadobudnú volebné právo a o nejakých 10 rokov budú pri tomto trende tvoriť najmenej miliónovú komunitu, až jednu tretinu občanov štátu, za predpokladu, že vlády budú pokračovať v genocíde pôvodného obyvateľstva Slovákov. Slovensko má najnižšiu pôrodnosť a reprodukciu (1,25) v Európe. Podľa Výročných správ Národnej banky Slovenska ku koncu roku 1998 SR evidovala devízové rezervy 5,7 mld. USD a zahraničný dlh 11,9 mld. USD. Ku koncu roku 2006 sa devízové rezervy NBS zvýšili na 13,4 mld. USD, ale zahraničný dlh na 32,2 mld. USD!! Z neho sa musia, pravdaže, každoročne platiť úroky (dlhová služba), čo pri predpokladanej priemernej úrokovej sadzbe 6-6,5 % sa blíži k sume 2 mld. USD/rok. Pri súčasnom menovom kurze (roku 2007) je to K stručnému prehľadu NBS je nutné dopovedať, že Ficova vláda sľúbila znižovanie celkového dlhu a tým odstránenie závislosti štátu na svetových bankách. Isté je len jedno, že Ficovej vláde zrejme nezostáva nič iné ako utajovať bilancie zadlženosti SR napriek neustálemu rastu HDP, ktorý percentuálne predbieha rast zadlženosti štátu, čo mu umožňuje vyhlasovať, že SR dodržuje limit záväzného maastrichtského kritéria. V absolútnom vyjadrení dlh štátu lineárne narastá a preto nebude ani garnitúrou eštebákov a nomenklatúrnych komunistov nikdy zlikvidovaný, čo môže znamenať pokračujúci úpadok celej spoločnosti bez akejkoľvek perspektívy. Ernest Valko, poúča všetkých gójov v článku „Strata charakteru štátu alebo zdravého rozumu?“ (SME 10.9.2008). Prijať zákon o preukazovaní pôvodu majetku ako ústavný zákon znamená aj zmenu charakteru ústavy a tým aj štátu. Skorumpovaná polícia, prokuratúra a justícia tak chránia podvodníkov a zlodejov a uplatňujú represiu voči ostatným obyvateľom, a to sú charakteristiky policajného štátu ako vyšité, Ernest Valko. Či nie ? Najväčšiu zásluhu na zrušení bipolarity sveta a jeho ovládnutí z jedného centra má Zbigniew Brzezinsky, pôvodom poľský žid, považovaný za vedúcu osobnosť židovského ovládnutia sveta. Riadenie sveta z jedného centra je zabezpečované po zrušení bipolarity a tzv. studenej vojny novým svetovým poriadkom NEW WORLD ORDER, s vrcholovým ogánom ILLUMINATI, pod ktorý spadá šesť skupín BANKING & MONEY GROUP, SECRET SOCIETY GROUP, EDUCATION GROUP, INTELIGENCE GROUP, RELIGIUS GROUP, POLITICAL GROUP. Popri uvedených nadčasových skutočnostiach a úvahách, obráťme pozornosť na aktuálne dianie na slovenskej politickej a hospodárskej scéne. V roku 2009 tomu bude už 20 rokov, čo sa po prevrate v roku 1989 politická generalita súčasných parlamentných strán chopila moci a začala rabovať nielen štát, ale okrádať aj obyvateľov pochádzajúcich zo Slovenska, žijúcich trvale v zahraničí. Všetkým ľuďom Slovenskej republiky, ktorí majú prístup k internetu, je umožnené dozvedieť sa to na adrese www.diamantovabana.sk, na ktorej je zdokumentovaný zločinecký systém spolupráce židov, ŠtB s najvyššími vládnymi činiteľmi hneď po roku 1990, čo dokazuje, že na to boli v predstihu pripravení. Slovenská informačná služba (SIS) pôsobí aj naďalej ako politická polícia pri zmenených podmienkach, i keď nie je súčasťou ministerstva vnútra ako za socializmu, ale plní identické úlohy, slúži k prenasledovaniu vnútorného a vonkajšieho nepriateľa. K zriadeniu SIS bola zabezpečená kontinuita prechodu eštebákov a členov VKR do nových organizácií a novozriadených orgánov štátu, (viď Blanárik NBÚ), hneď od počiatku Lexom, Mitrom, Pittnerom, poverovaním funkciami (Svěchota, Žiak... a deťmi bývalých eštebákov), čím je personálne a úkolovaním totožná s predchodkyňou ŠtB. Napríklad taký Mitro, eštebák vyhovujúci do roku 1989, potom námestník ministra vnútra u Mečiara, potom opakovane riaditeľ SIS, dnes advokát zneužívajúci informácie zo SIS, ochraňujúci ukrajinského podvodníka a vraha. Bývalý aktívny agent ŠtB Slavomír Magál, manžel herečky Kamily Magálovej bol medzi prvými privatizérmi, ktorému bolo umožnené zmocniť sa celého areálu školy v Čiernej vode, kde zriadil hotel, zmocnil sa najväčšieho žrebčína na Slovensku v Motešiciach. Tak ako neboli po roku 1989 vyradené z verejného spoločenského života nomenklatúrne komunistické kádre, aj všetci bývalí členovia ŠtB pohodlne prešli do privátnych spoločností, všetkých orgánov štátu a novovzniknutých spravodajských služieb SIS a Vojenskej kontrarozviedky a rozviedky pod novými názvami, Vojenská spravodajská služba – VSS a Vojenské obranné spravodajstvo-VOS a do privátnych spoločností J&T, Penta... Ukážku status quo potvrdil Seminár o spravodajských službách, ktorý sa konal na Čarnogurského BVŠP dňa 25.11.2008. Aby bývalí pracovníci štátnej bezpečnosti budili dojem demokratickej spravodajskej služby štátu, oddanosti a vlastenectva, pozvali na Na seminári vystúpil aj Milan Žitný, jeden z najväčších bojovníkov za ľudské práva. Seminár spoluorganizovala, najväčšia vlastenka a bojovníčka za ľudské práva na Slovensku Ľuba Lesná. Pôsobivo vystúpil PhDr. Igor Cibula, v rokoch 1968-70 rozviedčik FMV, ktorého priateľ Ján Čarnogurský zaangažoval do disentu a po revolúcii zariadil jeho rehabilitáciu na FMV, ktoré riadil triumvirátom s Čalfom a Komárkom. S príspevkom k metodológii spravodajských služieb vystúpil aj doc. Jozef Stieranka, ktorý aktívne pracoval pre štátnu bezpečnosť, nesplnil kritéria personálnej bezpečnosti NBÚ, a preto musel odísť z funkcie riaditeľa Úradu finančnej polície. Kolorit seminára dotvorili Jaroslav Ivor, Peter Tóth, Juraj Kohutiar... Účasť na seminári bola verejná, preto je čudné, že nikto z prítomných nenavodil diskusiu o zneužívaní spravodajských služieb každou vládou po roku 1990, a tiež prečo agenti-spravodajcovia nemohli odmietnuť plniť príkazy a úkolovanie napríklad pri zavraždení Remiáša, či únose mladého Kováča. Tieto témy sú stále živé a budú sa musieť v budúcnosti doriešiť, či sa to takým zr?dam ako Mečiar, Lexa, či Čarnogurský bude páčiť, alebo nie. Jednoznačne sa to očakávalo od prítomných Ľuby Lesnej, Milana Žitného a Petra Tótha, čím by prepojenie a prerastenie s bývalými komunistickými bezpečnostnými zložkami štátu definitívne vyvrátili. O najzávažnejšej problematike, neústavnej privatizácii národného majetku a jeho rozkradnutí nebola vznesená ani zmienka, čo len dokazuje, že spravodajské služby štátu sa na tejto rabovačke priamo zúčastňovali, tak ako Slavomír Magál a štátni funkcionári. Nakoľko na Slovensku nebol prijatý federálny lustračný zákon, prechod eštebákov do nových spravodajských služieb SIS, VSS, VOS a štátnych orgánov bol bezproblémový. SIS je evidentne súčasťou MAFIE v Slovenskej republike. Riaditeľ SIS J. Magala je synom eštebáka, tým je kontinuita najmenej do parlamentných volieb zabezpečená. Eštebáci a nomenklatúrni komunisti sú tak zakuklení, bohatí a zabetónovaní, že nemienia na takéto extrémne vyhlásenia ani len reagovať, žijú v presvedčení, že im blahobyt a nakradnuté majetky zostanú navždy. Za Slovenského štátu mali židia svoju politickú stranu, dnes ich identické záujmy vo väčšom rozsahu zabezpečuje Občianska konzervatívna strana, s najväčšou koncentráciou židov a Na webovom portále INEKO, (ktorého zakladateľom bol aj Eugen Jurzyca, bývalý člen bankovej rady NBS) je poučenie od Friedricha Augusta von Hayek: V našich podmienkach tým najhorším vlastníkom sú politické strany a politici, ktorí si sprivatizovali štát, štátne podniky, ale aj parlament a ústredné orgány štátnej správy. Opäť sa dostávame k tomu, že marginálna menšina, ktorá vykradla a vykradáva národný majetok, je štátna mafiia, na čele ktorej sú NR SR a vláda SR. Navyše sme svedkami ich nekonečnej drzosti, spupnosti a pažravosti, ktorá doteraz bránila vstupu ďalšiemu politickému subjektu do parlamentu, aby sa mohli vytvoriť reálne podmienky pluralitnej parlamentnej demokracie. Vzorom sú im totalitné režimy v bývalých sovietskych republikách. V Regionálnych novinách č. 40 a 41 z tohoto roku v prílohe "obyčajní ľudia", vychádzajúce v náklade 1,5 milióna kusov, popísal Igor Matovič pútavo a kvalifikovane spôsob permanentného okrádania všetkých obyvateľov našimi „zástupcami ľudu“. To však nevie Igor Matovič, že na konferencii Jednoty dôchodcov Slovenska začiatkom októbra t.r., bývalý zástupca odborov školstva Kamil Vajnorský, dnes predseda JDS, ministerka V. Tomanová, eštebácky papagáj a privatizér Dušan Muňko a prezident KOZ Miroslav Gazdík, dôchodcom z celého Slovenska vysvetľovali, prečo vláda nemôže zvýšiť dôchodky na úroveň elementarného prežitia. Je tiež pravda, že dôchodkový systém je rozbitý a jeho deficit spôsobilo vládne rozhodnutie o 50% - tnom odvode (9 z 18% zákonných odvodov) do II. piliera, čím bola zvýhodnená menšia skupina sporiteľov a diskriminovaní ostatní, pre ktorých vstup do systému bol bezvýznamný. Skupina ľudí na Slovensku sa ultraliberálne rozhodla, že zruší Bismarcka a hotovo. Ďalej Igor Matovič pokračuje, že za 107 miliárd by mohla stáť v každom okresnom meste na Slovensku novučičká nemocnica vybavená najmodernejšou technikou. Na záver pán Igor Matovič skormútene konštatuje: Koľko rozpadnutých rodín mohlo šťastne žiť a koľko nenarodených detí mohlo byť tu s nami! Koľko chorých nemuselo zomrieť a koľko trápenia a krívd tu nemuselo byť! Zvolili sme si ich, aby nás zastupovali, namiesto toho žijú na náš úkor. Hneď po majetkovom prevrate r. 1989, začal poskytovať verejnosti kvalitné a kvalifikované informácie v rôznych médiách Gustav Bartovic, žiaľ bývalý redaktor Bratislavských Novín. Jeho zameranie nebolo celorepublikové, ale prinášal dôkazy z územia hlavného mesta a okolia, od počiatku malej privatizácie, o rozkrádaní a podvodoch, najmä po vzniku mestských samosprávnych častí a o svinstvách, ktorých sa dopúšťali starostovia, primátori a najmä volení zástupcovia, poslanci mestských častí a mestského zastupiteľstva. Pranierovaním bezprávia poskytoval nezištne informácie, ako službu verejnosti. Služba, ktorá by bola v reálnom demokratickom zriadení nevyčísliteľným prínosom. Bol to skvelý novinár, ktorý najčastejšie chodil "s kožou na trh" a bol aj najčastejšie verejnými orgánmi a funkcionármi napádaný a perzekvovaný. Osobne presvedčil, že nie sú všetci občania skorumpovateľní. Nečakane však zomrel 18.11.2008. Gusto Bartovic bol pred viac ako rokom požiadaný o aktívnu účasť v skupine, ktorá pripraví a zrealizuje zmenu spoločenského systému. Pochopil nesmierny význam tohoto pripravovaného zámeru, a pokladal to za osobnú, životnú výzvu s tým, že sa s plným nasadením pustí spoločne s predstavenými osobnosťami do jeho napĺňania, aj za cenu toho, že sa navždy vzdá novinárčiny. Po Kubovičovi sa stal v Ružinove starostom S. Drozd zo SMER-u, ktorý v netransparentnosti pokračuje a umožňuje likvidovať zeleň a zhoršuje životné prostredie, ako napríklad: Zanietenie Gusta Bartovica do novej úlohy, ho vyburcovalo k zostavovaniu rebríčka jemu blízkych neskompromitovaných osôb, a príprave koncepcie vytvárania celoslovenských štruktúr hnutia tak, aby sa do neho nevľúdila ani jedna rušivá osoba zo súčasných parlamentných strán, či spravodajských služieb. Poslednou perlou Gusta Bartovica bolo vyslovenie túžby dostať do parlamentu úplne novú generáciu politikov, ktorí budú donútení zodpovedne spravovať štát a úplne zastavia jeho vykrádanie. Podľa neho 100 %-ná výmena parlamentu je nemožná, ale 65-70 %-ná výmena politikov by znamenala záchranu života na Slovensku a jeho národa. Žiaľ, musíme konštatovať, že nie sme len otvorená, ale aj odkrytá spoločnosť. Vzdanie sa sektorov bankového, poistného a rozhodujúcich efektívnych, výrobných podnikov, najmä v energetike, uľahčilo odliv kapitálu zo Slovenska. Na druhej strane je v nadmernej miere prítomná šedá a čierna ekonomika. Na Slovensku je niekoľko aktívnych skupín mafiánov, ktoré sa špecializujú na vykrádaní (vybielovaní) účtov klientov bánk. Za tučné odmeny dodávajú správcovia IT bánk na CD nosičoch napálené údaje, prístupové kódy na účty a interbanking solventných klientov. Autor Gustav Murín napísal knižku MAFIA v Bratislave 1989-1999 dekáda zločinu a trestu, ktorú dal práve teraz na trh. Popisuje v nej všetky známe prípady, ktoré sa v tom období 36 Jedným z najuznávanejších intelektuálov žijúcich na Slovensku je Rudolf Chmel, ktorý publikoval množstvo článkov o nezákonnej privatizácii a doslova rabovačke na území Slovenska. Dva razy sa stal členom vlády SR, no nedokázal zabrániť excesom Pavla Ruska a Jirka Z Á V E R Obyvatelia Slovenska žijú nedôstojný život novodobého otroka, pri upieraní svojho duchovného a ľudského rozvoja, keď väzni majú komfortnejšie podmienky na prežitie než státisíce občanov vytesnených na okraj spoločnosti. Na Slovensku nie je pluralitná demokracia a ani právny štát. Za tento stav sú zodpovedné vlády a parlamenty od roku 1990, ktoré neunikli korupcii, ale ju rozšírili do všetkých častí štátu. V súvislosti so svetovou krízou dochádza k úbytku kapitálu aj u našich zbohatlíkov a zahraničných podnikateľov, takzvaných investorov, u ktorých narastá agresia a nenávisť, Mozaiku štátnej mafie tvorí skupina privatizérov, politikov, eštebákov, polície, justície, prokuratúry, advokácie, výpalníci, miestne mafie, o súhrnnom počte cca 100 tisíc osôb, čo predstavuje takmer 2 % z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky. Útlak a ponižovanie obyvateľstva graduje a preto je nanajvýš aktuálna otázka, či táto marginálna skupina znivočí a postupne zlikviduje 98 %-nú väčšinu obyvateľov, alebo obyvatelia SR zlikvidujú štátnu mafiu povolebnou výmenou v parlamente a vo všetkých mocenských orgánoch štátu. Na Slovensku je tiež viac ako 5 tisíc súkromných bezpečnostných služieb (SBS), ktoré založili prevažne bývalí zamestnanci polície. Armáda členov a zamestnancov SBS je ozbrojenou zložkou, ktorá akoby nahradila bývalé Ľudové milície, záštitu komunistického režimu do roku 1989. Akú úlohu však zohrá armáda ozbrojených zložiek SBS v prípade porážky súčasného zločineckého režimu na Slovensku, bude ochraňovať záujmy všetkých občanov, alebo štátnej mafie ? Jednou z nich je poslanec Peter Gabura, človek, ktorý vychoval deväť slušných detí a vzorných jedincov, ktorí odsudzujú hedonizmus a pôžitkársky život. V samotnom KDH bol znevažovaný už v roku 2002, keď ho Daniel Lipšic odmietal zaradiť na pätnáste miesto na kandidátku do parlamentných volieb. To ho neodradilo, ďalej sa vzorne staral o stranícku štruktúru KDH a jeho financovanie, a zrejme zľutovaním sa zdiskreditovanej špičky dostal na 77 miesto na kandidátke v parlamentných volbách v roku 2006. Pri dobrej organizácii hnutia záchrany života na Slovensku a vytvorení celoslovenských štruktúr, nesmie byť prijatý do nich nikto, kto nespĺňa „kódex“, ktorý je súčasťou pripravovaných stanov, ktoré vylučujú stať sa členom takým osobám, ktoré slúžili červenej a aj modrej totalite po roku 1989, vrátane ich priamych príbuzných. Týmto sú vyzývaní čestní, poctiví občania Slovenska, ale aj katolícka cirkev, k tomu, aby sa ako najväčšia sila vyplývajúca z historickej podstaty Slovenska angažovala v pripravovanej zmene politických pomerov v štáte, s cieľom zabezpečenia nového legálneho prerozdelenia národného majetku, ktorý si prisvojili eštebácke, komunistické a židovské živly po roku 1990. Aby sa znížila, ba zastavila demoralizácia širokých vrstiev a vrátila dôstojnosť životu ľudí. Tento stav spoločnosti by nebol taký katastrofálny, keby cirkev bola vyvíjala väčšiu aktivitu. S najväčšou vážnosťou a prosbou vyzývame hierarchiu katolíckej cirkvi, aby sa stala rozhodujúcou silou v podpore hnutia za záchranu života na Slovensku pri nastolení spravodlivosti. Cirkev by mala prevziať nielen úlohy učiteľky duchovného, ale aj spoločenského a hospodárskeho života. Mala by sa stať vedúcou silou spoločnosti. Vyzývame všetkých slušných a čestných občanov, učiteľov všetkých stupňov a inteligenciu Slovenskej republiky, aby s úplnou vážnosťou podporili vznik nového subjektu hnutia Sme presvedčení, a vykonáme všetko preto, aby sme natrvalo vyriešili rómsku otázku a postavenie slovenských občanov maďarskej národnosti na Slovensku. Sme presvedčení, že odstránenie chudoby sa dá zabezpečiť iba a len na úkor zbohatlíkov, zlodejov štátnej mafie, ktorí ju po roku 1990 násilím vyprodukovali. Nevyhnutnou podmienkou do budúcnosti bude vyňatie chráneného údaja o konfesii, zo zákona o ochrane osobných údajov, aby sa navždy odstránilo diskriminačné kritérium pre možnosť demokratického zastúpenia všetkých občanov v štátnych a verejných funkciách. Všetkým osloveným dávame do pozornosti kontaktné adresy subjektov a osôb, ktoré hnutie v krátkej dobe založia, za účelom záchrany života na Slovensku: Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Vazovova 8, 811 07 Bratislava. Peter Gabura, 1. mája 10, 900 21 Svätý Jur. Mgr. Igor Matovič, Študentská 2, 917 01 Trnava Z A Č Í N A M E |