Antisociálna vláda Roberta Fica naviazala na kontinuitu vlád Mikuláša Dzurindu 

Arogancia moci sa prejavuje v rôznych sférach života, čo je vyvolané nesystémovými zásahmi, obmedzujúcimi a znižujúcimi úroveň demokracie.
V reálnom socializme účasť pracujúcich na veciach verejných bola považovaná za výsmech, no po roku 1989 je zjavné, že každá vládna koalícia si vytvárala monopol moci až cynicky dopadajúci na najširšie vrstvy obyvateľstva, presadzujúc výlučne stranícke záujmy.
Po známej strate vplyvu štátu v sprivatizovaných štátnych podnikoch - Transpetrole, Slovenskom plynárenskom priemysle a Slovenských elektrárňach, premrhala aj súčasná vláda  možnosť zachovať si trvalý vplyv v posledných strategických podnikoch energetiky, udržaním  manažérskej kontroly štátu v distribučných spoločnostiach ZSE, SSE a VSE.
Zvíťazili  úzke partikulárne záujmy nad celospoločenskými, podobajúce sa na obdobie mečiarizmu, keď v zastúpení predsedu vlády a ministra privatizácie, riadil privatizáciu v SR štátny tajomník ministerstva privatizácie Ivan Lexa, ktorý rozhodujúci majetok štátu odovzdal prostredníctvom FNM netransparentne a neústavne vopred určeným záujemcom,  vybraných politickými stranami, nomenklatúrou KSS, ŠtB, zástupcov ŽNO, Mossadu a KGB /FSB/.
Terajšia vláda SR po viac ako 10. rokoch zopakovala scenár aj napriek prísľubom v programovom vyhlásení vlády po parlamentných voľbách, že to nedopustí.
Štát ako majoritný vlastník akcií sa vzdal zákonných nárokov majoritného akcionára na prevzatie  manažérskej kontroly v materských a aj odčlenených spoločnostiach.
Podobnosť s obdobím mečiarizmu je zjavná zo zdôvodnenia Vladimíra Kocoureka, viceprezidenta prezídia a predsedu výkonného výboru Fondu národného majetku, ktorý v článku "Vyrokovali sme slušné podmienky" (HN 4.6.2007) hovorí: "-V prvom rade, vystupujeme na slovenskom trhu ako normálna právnicka osoba, tie akcie spadajú v prvom rade pod fond, až v druhom rade pod štát".
Takže vláda SR je opäť v identickom postavení ako vláda V. Mečiara spred viac ako 10. rokov, ktorá  vraj nemohla zasahovať do kompetencií FNM v transformácii majetku štátu.
Nastupujúca vláda Mikuláša Dzurindu proklamovala po roku 1998 nápravu divokej mečiarovskej  privatizácie  krvavých  papŕč aj v  Programovom vyhlásení vlády.
Rozhodnutím vlády SR Roberta Fica, vyrokovaním slušných podmienok FNM, mať o  jedného  člena  viac v  dozorných  radách  distribučných spoločností sa  považuje  za úspech.  Okrem manažérskeho ovládnutia distribučných spoločností minoritnými akcionármi, Ficova ústretová vláda Slovenskej republiky, nevzniesla ani výhrady s konfliktným, duplicitným, triplicitným a explicitným obsadením manažérskych  postov  v  materských  a  dcérskych  spoločnostiach  jednou  osobou,  navyše  aj  v  sesterských  spoločnostiach v zahraničí.
Vláda SR vytvorila vynikajúce podmienky pre zahraničných privatizérov s krvavými paprčami, čo umožnilo za dobré výsledky hospodárenia  roku 2006 vyplatiť odmeny a rozdeliť najmenej 10 % z dosiahnutého čistého zisku spoločnosti v pomere  jednej  šestiny  pre tabuľkových zamestnancov a  päť šestín vrcholovým manažérom a členom orgánov spoločnosti  tak, ako  sa  to zrealizovalo v  ZSE, a.s. v  roku 2007.
Zrejme po vzore predošlých vlád Mikuláša Dzurindu sa produkujú ďalší multimilionári, dosadení politickými stranami do orgánov spoločností. Týchto nadľudí uplatia všetci  spotrebitelia a odberatelia  elektrickej energie v domácnostiach a veľkoodbere.
Je nepochopiteľné, keď viacerí členovia vlády SR a  poslanci parlamentu boli upovedomení  o nezákonných finančných presunoch v ZSE za služby IT do inej dcérskej spoločnosti koncernu v  Maďarsku a  o zmene vlastníckeho práva  k  časti majetku, pred rozhodnutím o realizácii  právneho  unbundlingu, no  vláda SR a  parlament  to odignorovali.
Ficova vláda  prekonala všetky  predošlé, keď  realizuje  primitívnu politiku  trhového  liberalizmu a voluntarizmu a  pokračuje v odnímaní ostatných elementárnych  práv  občanov,  zvyšovaní sociálnych  samovrážd,  k odchodu lekárov, sestier a vysokoškolákov /500 tis./ do zahraničia, z  ktorých  sa  už nemieni nikto vrátiť do vykorisťovateľského prostredia SR.