Predátor agrárneho vidieka kandiduje na prezidenta

• Bude na Slovensku pôda živiteľkou národa?
• Môže vidiek zachrániť ekonomiku Slovenskej republiky?

• Predátor agrárneho vidieka kandiduje na prezidenta
• Mlčanie jahniat na Dobrovičovej ulici

• Poľnohospodárstvo nie je perpetuum mobile

Rok 2014 na slovenskej politickej scéne bude aj v znamení prezidentských volieb, ktoré majú príchuť moci a sily peňazí. Kandidáti sa postupne zviditeľňujú a ponúkajú po väčšinou svetlo na konci tohto dlhočizného tunela nespravodlivosti a krivdy, ktorú znáša jednoduchý občan. Žiaľ svetlo v tuneli proti, ktorému ide Slovák nie je slnečný svit, ale svetlo lokomotívy, ktorá sa na nás rúti a ťahá svoj fetiš – finančnú oligarchiu.

Medzi prvými kandidátmi, ktorý sa začal aktivizovať je aj jeden zo synov rodáka zo Spiša a poslanca Slovenského snemu za čias klérofašistického Slovenského štátu. Jeho pôsobenie bolo kontroverzné a politicky až interesantné. Otec Pavol Čarnogurský sa politicky angažoval najmä za Slovenského štátu tak čitateľne, že keď bol na nátlak Hitlera prijímaný v Slovenskom sneme -Židovský kódex, náhle sa mu dostavili urologické potiaže aby sa vyhol hlasovaniu. To bol jasný signál pre deportovaných židov, ktorí mu masovo odovzdávali do doby predpokladaného návratu z nútených prác cennosti a majetky. Podobne aj jeho syn Ján Čarnogurský spolu so svojimi súrodencami sú zahalení túžbou po moci a vplyve. Za roky tvrdej totality táto disidentská rodinka prekvitala, ako máloktorá rodina murára, zlievača či predavačky alebo dojičky. V novembri 1989 táto utláčaná rodina podobne ako rodina Havlová sľúbili národu lásku a porozumenie a sebe majetky, odškodnenie za komunistickú krivdu a samozrejme aj politické korytá. Táto rodinka si za socializmu vyštudovala za peniaze robotníkov a roľníkov síce s ťažkosťami , ale doštudovali čo sa nepodarilo ani deťom niektorých komunistov. Zo syna Jána sa stal advokát, Ivana strojný inžinier, ktorý pracoval aj v Iraku ako zástupca Hydrostavu a syn Pavla, ktorý odišiel do Kanady a sestra sa venovala sinológii. Slušný život disidentov.

Ján Čarnogurský kandidát na prezidenta bol zo všetkých najambicióznejší počas svojho života. Počas svojho pôsobenia vo federálnej Vláde bývalého Česko - Slovenska sa dostal do politickej špičky ako podpredseda vlády .V rokoch 1990-1992, keď reformu slovenského poľnohospodárstva začali realizovať agrárny diletanti a politický ideológovia typu gynekológa Tatara a jeho konzervatívcov spolu s advokátom Čarnogurským – odstupom času  pripadá ako keby družstevná dojička robila reformu daní a zvárač novelu trestného zákona. Nechcem uraziť tieto profesie, ale k takej obludnosti by sa dojička so zváračom neznížili. Ideológia všetko socialistické je zlé umocnená myšlienkami ideológov z poza rieky Morava typu 3T /TYL,TLUSTY,TOMAŠEK/ takýmto avantúram nahrávalo. Preto si treba vážiť, že agrárny sektor vtedajšej ČSFR úplne nepodľahol ideológii 3T - rozbitie družstiev, vyvlastnenie, exekúcie a likvidácie všetkého komunistického. Krv v očiach a krvavé sliny boli u týchto reformátorov silnejšie ako zdravý rozum. Družstva skutočne prežili vtedy peklo KDH a tzv. tatárovci zriadili po okresoch komisie na rozbíjanie družstiev a aj veľkých ŠM š.p.- boli na to určené financie a aj dotačné nástroje, ktoré úplne vylúčili družstva a veľké podniky. Z predsedov urobili zlodejov a boľševikov.

Po víťaznom novembri a uprataní ulíc ako aj výkladov od plagátov práve tento rezort začal prvý produkovať nezamestnaných vďaka psuedoagrárnikom ako bol Čarnogurský či lekár Tatár so svojimi konzervatívnymi demokratmi za podpory agrárnej štátnej moci, ktorej velil Džatko.

Politika vidieka mala byť priorita SR nakoľko Bratislava ako mesto je podpriemerná municipalita bez väčšieho významu v urbariálnom význame ešte v starej budove NR SR prevzala agrárnu filozofiu z vtedajšej federatívnej úrovne.
Žiaľ najviac na to doplatili roľníci na východe a severe -  viacero špekulantov situáciu využilo vo svoj prospech a niekomu sa neušlo tak sa cíti urazený ale aj o tom je trhové prostredie. Zánikom a úpadkom poľnohospodárstva začal chradnúť aj vidiek to znamená celé Slovensko. Hon na agrárne čarodejnice po dedinách a inkvizičné súdy zo zástupcov vyvolených postupne rozkladali všetko socialistické. Zabudli, že to nestaval a nebudoval žiaden okresný tajomník KSS, ale ruky vidiečanov.

Dnes pán Čarnogurský prichádza na vidiek uchádzať sa o hlas vidieckeho voliča. Voliča, ktorého dostal na kolená. Argumentačne sa zrejme nepripravil najlepšie nakoľko nepochopil pri rozbíjaní družstiev, že tie silnejšie s dobrými výsledkami pohltili v rámci zjednocovania družstiev slabšie aj so svojim batohom dlhov. Jedným z pochybných argumentov je aj nárast počtu družstiev. Sám tomu uveril a dnes to argumentačne šíri, že pomohol k rastu počtu družstiev. Pán advokát zabudol, že nárast bol výsledkom rozbíjania veľkovýroby, ktorá bola konkurencie schopná západnému poľnohospodárstvu. Cesta rozbíjania družstva nie je likvidácia fabriky na výrobu ceruziek – zhasnem v hale svetlo a končím. Poľnohospodárstvo je postavené na prírodných a biologických zákonitostiach a toto zrejme prehliadol z dôvodu nevedomosti.

Rodina, ktorá pracovala na družstve aj so svojimi deťmi po likvidácii živočíšnej výroby stratila zamestnanie. Dobytok sa predával za 15 Kčs a ovce za 5 Kčs živej váhy, potravinárske fabriky sa rozdali ako trafiky a tie prestali roľníkom platiť. Prepad spôsobil, že ľudia na dedine stratili po väčšinou prácu. Ponovembroví ekonómovia zo svojou teóriou lacnejšie dovezieme z nás urobili potravinovú žumpu a novodobú kolóniu. Argumenty pána kandidáta ako aj kázanie služobníkov božích v stánkoch božích nezmenili postoj chudáka vidiečana. Je takmer 25 rokov od podvodnej revolúcii a na dedinách stále rezonuje, že Čarnogurský to spôsobil – tento argument u voliča je najdôležitejší – stratil na vidieku životné istoty a svoju vidiecku slobodu.

Predstava ponovembrových protagonistov agrárneho prerodu o budovaní sedliackych domov a gazdovstiev sa rozsypala ako domček z karát. Pán kandidát si neuvedomil, že sedliačina je len robota od východu slnka po jeho západ. Ak si myslel, že sedliak stratil cit k pôde je na omyle. Pán Čarnogurský stratil prehľad zo života obyčajného vidiečana. Nikto na vidieku nepotrebuje stavať maštale na konci záhrady ani už nechce aby mu tiekla cez dvor do obecného potoka močovka a deti po škole aby utekali s motykou ohŕňať zemiaky a okopávať repu. Dedina sa posunula úplne inde a najmä myslenie občanov dediny sa zmenilo.

Rodina Čarnogurských má ozaj pozitívny vzťah k pôde to sa poprieť nedá,  lebo toľko aktivít z hľadiska záberu a likvidácie poľnohospodárskej  pôdy pod logistické, hypermarketové či industriálne spoločnosti na Slovensku neboli zrealizované ani za totality. Začiatok bol pre firmy rodinných príslušníkov famózny. Ovládnutie orgánov štátnej a verejnej správy či už Slovenský pozemkový fond, Pozemkové úrady a správy katastra naštartovali s reštitučnou mašinériou rýchloobrátkový biznis s realitami, že mohli závidieť aj zahraniční developeri po slovensky ,, pozemkoví dravci.“. Silu argumentov prebila sila peňazí, ktorá nepozná ani ľavicu ani pravicu tak biznis išiel ako po masle. V celej vertikále od vlastníka reštitúcie a pôdy až po toho čo o tom rozhodoval si každý prišiel na svoje a kto spolupracoval aj reštituoval.

Pánovi kandidátovi treba pripomenúť aj mená ako boli Ing. Jozef Habovštiak námestník ministra, ktorý spolu s ministrom Michalom Džatkom  sú považovaný tiež za predátorov  poľnohospodárstva. Habovštiakovi nepomohlo ani pestovanie kukurice za družstevné ako súkromnému roľníkovi. Súkromná plantáž na čučoriedky, chov oviec ho neuživili tak po jeho odchode z agrárnej scény sa schovával na výskumnom ústave aby sa prekopal aspoň na dôchodok. Preto nechápem ako sa pán kandidát Čarnogurský môže uchádzať o hlas vidieckeho voliča. Ak to nebolo zo zištných dôvodov keď kopali hrob vidieku tak to potom bola nevedomosť a omyl hrubého zrna. Kandidatúra pána Čarnogurského  za prezidenta republiky, ktorú nechcel v parlamente verejne deklaroval. Na druhej strane ho  ctí na rozdiel od otca, ktorý sa vyhol hlasovaniu  a vyhovoril sa v Slovenskom sneme na urologické problémy je pokrok. To, že kandidáta Čarnogurského odmietlo KDH nominovať ako straníckeho kandidáta je tiež pod rúškom tajnosti a nevedomosti. Zrejme ako občiansky kandidát svoje hlasy v kruhu intelektuálnej obce a rodinných priateľov. Pre dedinského človeka ostal navždy zapísaný ako dedinský hrobár.

Ing. Jozef Fabián