Bude na Slovensku pôda živiteľkou národa?

• Bude na Slovensku pôda živiteľkou národa?
• Môže vidiek zachrániť ekonomiku Slovenskej republiky?

• Predátor agrárneho vidieka kandiduje na prezidenta
• Mlčanie jahniat na Dobrovičovej ulici

• Poľnohospodárstvo nie je perpetuum mobile

Ďakujme Veľkému Uhorsku za spôsob dedenia pôdy rovným dielom pre všetkých. Pri dnešnom rabovaní by sme boli aj bez pôdy. Niet pochýb, že uhorské  majetkové právo vzniklo na základe kontinuity istej formy starého práva z čias Veľkomoravskej ríše. Dedenie týmto spôsobom na Slovensku komplikuje život spoločnosti a na druhej strane je to ochranný val pred lacným výpredajom.

Dedenie majetku rovným dielom spôsobilo, že drobenie vlastníctva sa značne prehĺbilo a dosiahlo neúnosnú mieru. Na Slovensku je v súčasnosti 7,8 miliónov parciel podľa tzv. E stavu /pozemková kniha/ resp. 6,5 miliónov C parciel / správa katastra/ . V porovnaní s ČR, kde bol aplikovaný rakúsky model dedenia je rozdrobenosť podstatne nižšia.

Hlavnými politickými východiskami v oblasti vlastníctva pôdy po roku 1989 bolo prinavrátenie pôdy pôvodným vlastníkom resp. ich dedičom na základe reštitučnej legislatívy, ktorú prijali zákonodarne zbory v rámci federácie a neskôr na území Slovenskej republiky.

Keď si zoberieme, že prvá právna norma bola prijatá v roku 1991 je to neuveriteľných 22 rokov čo vlastníci čakajú na svoju pôdu, na ktorú boli vo svete zarábať starí otcovia a otcovia našich starých otcov v Amerike, Argentíne alebo na robotách po Európe.  V roku 2003 bola prijatá nová legislatívna norma o navrátení majetku s novými termínmi ohraničenia právneho nároku. Počet reštituentov podľa právnej normy z roku 1991 sa síce zúžil, ale počet reštituentov podľa zákona z roku 2003 je neúmerné vysoký. Pomalý proces spôsobuje, že reštitúcie sa nabaľujú ako snehová guľa, ktorá môže dostať štát do úzkych. Dôvodom je na jednej strane skutočnosť, že pomerne veľká časť pôvodných žiadateľov o reštitúcie už zomrela a nastupujú dedičia ak mal reštituent 4 deti reštitučný nárok z dedičstva prislúcha všetkým 4 dedičom resp. ich deťom ak priami dedič nežije a týmto dostáva Slovensko do vienka Ariadninu niť vďaka ktorej sa jej brat dostal z labyrintu. Prestrihnutie tejto niti je zrejme pri dnešnej politickej a spoločenskej situácií len otázka času.

V poslednom období môžeme konštatovať skutočnosť, že Slovensko robí posledné inventúry majetku, ktorým disponuje. Ostala tu pôda neznámych vlastníkov, štátna pôda a pôda v reštitučnom konaní.

Položme si otázku Kde sa bude uberať politika v tejto citlivej oblasti?  Štát v rámci pozemkových úprav od roku 1991  sa zaviazal usporiadať rozdrobené vlastníctvo pôdy. Cieľom bolo zjednodušenie všetkých právnych úkonov a nakladania s pôdou  formou komasácie, ktorá tu bola naposledy v roku 1955 – 1960, ale pre podmienky kolektivizácie. Myšlienka sceľovania na začiatku nadchla jednak vlastníkov pôdy aby mohli mať políčka spolu v jednej parcele, ale aj rozvadila vlastníkov pôdy ak by mali mať pôdu na inom mieste chotára a katastra. Najviac zažiarili oči pôdnym pirátom a špekulantom v developerských firmách. Štát to scelí a my nastúpime. Vlastníci pôdy po roku 1989 skutočne radi odpredávali svoje pozemky za veľmi slušné ceny pod rôzne hypermarkety, logistické centrá,  polyfunkčné domy, priemyselné parky a bytovú výstavbu. Kríza v Európe a hlboká recesia zastavila trh s pôdou investori so svojimi plánmi čakajú. Pripravený je akurát špekulatívny kapitál na skupovanie pozemkov a už aj po ukončení  blokácií nákupu pôdy zahraničnými záujemcami záujem o pôdu treba očakávať aj tu.

Slovensko so svojou rozlohou niečo cez 49 tis. km² je vo svete na 126 mieste. Také Holandsko v porovnaní so SR má len 83 % našej výmery  a veľký problém vysúšania pôdy v dôsledku stúpania morskej hladiny investuje nemalé finančné prostriedky, ktoré môže ľahko presunúť pre nákup pôdy na Slovensku a takýchto príkladov je v dnešnom svete nemálo.

Slovensko svojou rozmanitosťou pôdy od lužných dunajských úrodných pozemkov až po atraktívne a v Európe jedinečné tatranské lúky máme kapitál, ktorý si nikto nikdy inde na svete nemôže dovoliť. Pôda vždy bola zdrojom obživy obyvateľov tohto teritória a poskytovala aj priestor pre voľno časové aktivity ako aj pre rozvoj spoločnosti.

Súčasný korporatívny a liberálny kapitalizmus očami pôdnych jastrabov berú pôdu ako tovar – kúpiť – predať – zarobiť. Fetiš zisku nepozná etické, morálne ani iné zákony len zákon priniesť zisk. Po roku 1989 sme na najúrodnejších pôdach Trnavskej tabule postavili škarniclové haly ako hovoria naši dedovia a takto keby sme prešli Slovensko zistíme, že investor u nás nevie stavať vo svahu v kamenistej pôde len na černozemi. Osobne je to trestná činnosť, ktorou ubližujeme naším deťom vnukom a pravnukom.  

Tlak na nákup pôdy rastie, už aj štát resp. Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja v spolupráci so SZRB aj na nátlak poľnohospodárov iniciuje nákup pôdy. Toto len nasvedčuje že v tejto branži pôjde do tvrdého boja. Maďarská vláda aj napriek protestom Bruselu oklieštila nákup pôdy západnými investormi. Touto cestou smeruje aj Rumunsko. Slovensko podľa údajov zo SPU Nitra vraj už 20 % pôdy stratilo v zahraničných rukách. A čo naša finančná oligarchia? Tá cez Slovenský pozemkový fond a možno v budúcnosti aj cez štátny bankový dom SZRB cez svojich verných a lojálnych odborníkov bez praxi už má svoje udičky nahodené a čaká. 

     Dôvera v štátnu banku u normálnych občanov je ako dôvera vo vojenské spravodajstvo. V SZRB menia vedenie a krajských šéfov podľa politických nominácií a nie podľa odbornosti - dnes po väčšinou funkcie obsadili zástupcovia SMERU - politický aktivisti, ktorí neuspeli v podnikateľskom prostredí a sú takí odborníci s praxou asi ako mám ja osobne s riešením využitia energie s Niagarských vodopádov - nebol som tam, ale keď zaplatia prečo nie. Preto je pre roľníka istejšie a jednoduchšie radšej navštíviť súkromnú banku. Vyššia anonymita a ochrana údajov o podniku nakoľko politická chobotnica s hlavou hydri má štátne inštitúcie tak prebádané a zabezpečené ako Široký stavebné úrady od podateľni na obvodnom úrade až po ministerstvo najpracovitejšieho štátneho politika Počiatka, ktorého ročný príjem ministra je s jeho zárobkom mimo ministrovania len diéta a cestovné. Takto elegantne vládna jediná spravodlivá strana SMER pripravila si pôdu na najbližšie obdobie z hľadiska investovania privátnych peňažných prostriedkov. Starý otec by povedal jabĺčko je pekné len má vnútornú hnilobu jadierka , ale jabĺčko vyzerá pekne a môže sa predať ak nemáš charakter lebo my vieme, že hnije, ale kupujúci o tom nevie. Tieto skúsenosti som získal od riaditeľov poľnohospodárskych  firiem ako aj farmárov - je to riziko treba na to upozorniť je to pasca pre Flašíkovsko-Glváčovský klan a ostatných dobrodruhov na pranie špinavých peňazí resp. oni si chcú rozšíriť predmet podnikania o poľnohospodárstvo a vidiecku agroturistiku. Prímorské haciendy sa využijú len cez leto, chatové vilky v Rakúsku už majú a aby nemali ako poriadni národovci aj doma na Slovensku keď ide do tuhého bola by to chyba. Pôdu podľa výberu si zrejme rozdelí najprv verchuška a potom ideme riešiť náš národný fenomén nezamestanosť.

   Ak si chcete veľavážená Vláda SR hojiť boľačky v otázke vysokej nezamestnanosti tak ste trafili úplne vedľa strieľali ste na jeleňa a trafili capa. Prinajmenšom ste urazili roľnícky stav. Nakoľko potom ako komunisti aj s Vašou účasťou resp. bezmocnosťou kapitulovali ako benešovci za ČSR ste začali europoliticky spúšťať vyháňanie poľnohospodárov z podnikov/či už pravica alebo ľavica/ najprv to boli jednoduchí poľnohospodári a neskôr vzdelaní a študovaní inžinieri - vraj to doba žiada. Dnes ani nie po 25 rokoch chcete poľnohospodárom zavesiť všetkých nezamestnaných z úradov práce a rozdať im motyky. Páni politici agrárny sektor prešiel určitým vývojom a modernizáciou. Dnes prácu človeka nahradili stroje, ktoré stáli nemalé finančné prostriedky - táto technika si vyžaduje určitú vzdelanostnú úroveň. Ak si myslíte, že cez prázdniny ú starej mami ste motykou okopali cukrovú repu na družstve  a doma vedrami nakŕmili prasiatka a večer napásli husi a do košíčka pozberali vajíčka je to pekné, ale rezort sa už posunul trochu ďalej. Potraviny ako nevyhnutnú súčasť existencie človeka pri dnešných prísnych pravidlách a ešte zložitejších technológiách už jednoduchý človek robiť nemôže. Ak si myslíte, že je to správne zriaďte si uzavreté štátne poľnohospodársko - zásobovacie spoločnosti na opustenej pôde a na zlikvidovaných farmách si môžete dorábať potraviny výhradne len do kuchýň ministerstiev, štátnych inštitúcii, parlamentu a kancelárie prezidenta. Myslím si, že vy by ste asi tiež na Úrade Vlády SR neboli istý, keby všetkých ministrov a úradníkov z večera do rána začali rozvážať na limuzínach dlhodobo nezamestnaní, ale s platným vodičským preukazom. Je smutné, že Vy politici ste najprv dali vyklčovať ovocné sady/aj s finančnou podporou/ dovolili ste bezhlavý dovoz jabĺk, hrušiek dokonca sliviek z Kalifornie a Chile, základnej zeleniny - čím ste zeleninárstvo nie len usmrtili ale, už aj pochovali. Dnes sa páni politici čudujete, že máme pod 40%  podiel slovenských potravín. Mliekarenstvo sa rozbilo prvé v ruka v ruke s mäsopriemyslom, postupne konzervárenstvo, cukrovarníctvo a ostatné spracovateľské kapacity. Zahraničný investori prevzali fabriky s podporou materských krajín, aby posilnili svoje výrobné a produkčné kapacity a dostali takto bližšie k hladným žalúdkom Slovákov. Slovenské poľnohospodárstvo bolo už tak ďaleko, že konkurovalo vyspelým agrárnym krajinám ako je aj Izrael no dnes sme tak zaradili spátečku, že sme sa zastavil pred Albánskom a kaukazskými krajinami bývalého ZSSR.

  V slovenskom poľnohospodárstve má slovenský roľník  svoje opodstatnenie, ale len v spojení s pôdou od tej sa nedá odtrhnúť je s ňou citovo a žiaľ už aj existenčne naviazaný. Fabriky a továrne po rozkrádačkách sme zatvorili, zahraniční investori opúšťajú hodinové haly a tiahnu ako ozajstný kolonizátori ďalej za lacnejšou pracovnou silou a nezamestnaných dnes lanária na maloroľníctvo aby sa zaevidovali na príslušnom Obecnom úrade ako SHR a nezamestnanosť zatlačíme o nejaké percento. Poľnohospodárstvo má prilákať mladých roľníkov a podnikateľov na pôde po tom čo sme zrušili väčšinu poľnohospodárskych škôl. Páni politici poľnohospodárstvo je výroba potravín a nie produkcia lacných topánok, či stoličiek. Záhumienky, humná a políčka majú slúžiť tým čo na pôde si majú prilepšiť a nie urobiť z nich nádenníkov. Doteraz sa nevedeli postarať o bežných poľnohospodárov a už dávajú do chomúta hlavy mladej generácií a nezamestnaným.  Roľník a pôda sú pevne prepojený nie len finančne, ale aj citovo a preto treba k tomu aj tak pristupovať 

Končím Sládkovičovými veršami - aj vy nehaňte roľnícky stav Nehaňte ľud môj, že ľud je mladý, klebetárski posmievači! V mladom sa veku ide do vlády, starému sila nestačí; keď predkov nemal — a či ich nemal, ktorí prežili čas zlatý? — čo bys’ sa mu ty zato posmieval? Na potomkov on bohatý.

Ing. Jozef Fabián