Rozdiely medzi zločineckou sovietskou diktatúrou do roku 1989 na Slovensku a ľudskoprávnou slobodou a demokraciou kapitalistického blahobytu od roku 1990

Žiadna zmena politického a ekonomického systému sa nerobí náhodne, ale je dlhodobo pripravovaná. Hlavná réžia je v rukách tých, ktorí sú niekoľkonásobne politicky a ekonomicky silnejší ako ten slabší, na úkor ktorého je to pripravované.

Dajme teraz bokom politické, ekonomické a ľudskoprávne zmeny, ktoré víťazi po prebratí moci začnú okamžite realizovať. Napr. strata najzákladnejšieho ľudského práva – mať vlastnú strechu nad hlavou, dostupné bývanie pre každého (bezdomovectvo bol cudzí pojem). Väčšina ľudí prišla o strechu nad hlavou cez podvody realizované samotným štátom – napríklad vznik nebankoviek či vznik exekútorských gaunerov, hajzľov, súk a fľandier zákonom NR SR č. 233/1995 Z. z. Všetko, čo bolo ziskové, sa predalo cudzine, spolu s ďalšími a ďalšími negatívami, ktoré tu do roku 1989 boli cudzími pojmami.

Súčasťou predprípravy sú však aj iné veci, ktoré budem priamo ohľadom Slovenska porovnávať – veci, ktoré tu napríklad za vlády, ktorá bola pod sovietskou čižmou, neexistovali alebo boli len v minimálnom stave. Čo sa tým sleduje? Treba vybudovať úplne novú generáciu zbabelého a nesvojprávneho národa, ale mimoriadne zákerného a podlého, ako aj novú generáciu mladých ľudí – násilnú, bezcitnú a drogovo závislú.

Pred rokom 1989 bolo nemysliteľné, aby žiaci útočili na svojich spolužiakov, prípadne im spôsobili zranenie alebo ujmu na živote. No a učiteľ? To bola autorita a rešpekt. A teraz, za posledných 34 rokov? Sú to, obrazne povedané, obete majúce obavy zo svojich žiakov. Predsa do roku 1989 neexistovalo, aby žiak napadol učiteľa, zranil ho či dokonca pripravil o život.

Miesto vštepovania ľudských hodnôt fašistický a nacistický kapitalistický Antikrist zahájil kultúrne násilie, kde sa smrť považuje za jednu z hodnôt – hlavne cez rôzne filmy, kde sa násilie a smrť považujú za hodnoty, ktoré sa deťom vštepujú od útlej mladosti. No a výsledok? Ten posledný z Veľkej Lomnice, kde skupina rómskych detí surovo zmlátila a vyzliekla dievča so snahou znásilniť ju, to je v skutočnosti vizitka štátu. Pokiaľ asociálni paraziti Mazurek, Uhrík, Kotleba a im podobní volajú po tvrdej ruke, tak tú treba použiť voči gaunerom a hajzlom, ktorí riadili a riadia tento štát.

Ďalším významným aspektom bol presun časti organizovaného zločinu a mafiánskych klanov zo Západu na Slovensko, ako aj mafiánskych klanov z Afriky a Ázie. Aby teritórium spoločného štátu bolo ľahšie ovládateľné a dalo sa ľahšie rozkrádať, uskutočnilo sa rozdelenie spoločného štátu na dve samostatné, akože zvrchované republiky za pomoci najsmradľavejšieho ľudského odpadu národnosti slovenskej. Paradoxne, táto smradľavá háveď bola pred novembrom 1989 v pozícii zbabelých občianskych hovien.

Lenže našlo sa aj pár jedincov na vysokom postavení v politike či ekonomike, ktorí dopredu upozorňovali, aké následky bude rozdelenie štátu mať. Špičkový analytik na ochranu ekonomických záujmov Anglicka John Miller poslal 30. 8. 1990 Jiřímu Križanovi, v tom období poradcovi prezidenta Havla, list, kde bolo napísané aj toto (preklad do slovenčiny): Otvorenie hraníc, privatizácia, väčšia osobná sloboda atď., to všetko sú veci prispievajúce k zvýšeniu rizika strát a sú nebezpečné pre majetok a občanov ČSFR.

Ako ukázala realita, hoci to bolo prezentované už pred vyše dvomi rokmi, predpoveď sa ukázala ako pravdivá. Mimoriadne dôležitým aspektom hneď od roku 1993 bolo dostať Slovensko do ekonomického chaosu, čo bolo veľmi dobre pripravené. Rátalo sa napríklad aj s tým, že občania, ktorí dovtedy žili v panelákoch či družstevných bytoch, šetrili na škodovku či žiguli a chodievali na dovolenku k Balatonu alebo do Bulharska, mali zrazu nepredstaviteľné majetky – stačilo byť v správnej strane či hnutí.

Vznešené ideály o slobode, ľudských právach a svojbytnosti pri vzniku zločineckej, mafiánsko-gaunerskej t. zv. Slovenskej republiky sa stali len zásterkou pre grandiózne vykrádanie štátneho majetku, ktorý sa tu hromadil pol storočia. Z večera do rána vznikali neuveriteľne bohatí ľudia, ktorí sa len vďaka politickému rozhodnutiu stali mnohonásobnými milionármi či miliardármi.

Toto bolo v prvopočiatkoch odštartované za gaunerov a hajzľov z HDS, SNS, ZRS, SDL, hlavne cez eštebáckeho konfidenta Mečiara, ktorý sa so svojimi riadiacimi dôstojníkmi z StB kpt. Mikšíkom a npor. Horňákom vozil v aute Škoda Rapid BAO 64-16, mal nielen donášať na Dubčeka, ale má na svedomí aj smrť nevinného človeka, káristu pána Vranáka (viď môj článok necenzurovane.net/13/meciar.html), ako aj prednovembrového a ponovembrového notorického ožrana Jána Slotu.

Táto tendencia pokračovala aj počas vlády Mikuláša Dzurindu. Že zločinci z HZDS a SNS sú ako jedna rodina, dokazuje aj nasledovné: zločinecko-zlodejské mečiarovské prasa Ivan Kiňo ako riaditeľ Slovenskej sporiteľne ju vytuneloval nielen pre seba, ale hlavne pre Mečiara o miliardy Sk. Po nastúpení vlády Mikuláša Dzurindu najsprostejší minister financií v histórii Európskej únie Ivan Mikloš dal tejto kreatúre zlaté padáky v sume niekoľko miliárd slovenských korún.

Napríklad v liste, ktorý 14. februára 2005 poslal bývalý námestník GR SZRB Ing. František Szikhart vtedajšiemu poslancovi a predsedovi Smeru Robertovi Ficovi, mu podrobne vysvetlil, ako z zákaziek je 30 percent dohodnutých a určených SDKÚ a HZDS.

No a čo mu navrhuje, je na strane číslo 2, citujem: „Nezostáva mi iné, ako povedať Vám, že Vaše možnosti riešenia sú iné ako u bežného občana a z pozície najsilnejšieho subjektu v NR SR, i keď opozičného, môžete okamžite konať tým, že si uvádzané skutočnosti preveríte a vyzvete príslušné orgány /Špeciálnu prokuratúru, Úrad boja proti korupcii, Finančnú políciu/, aby neodkladne konali, zabezpečíte audit špecifikácie kompatibility dodávaných systémov a ocenenie dodávok.“

(No a môj dodatok – keďže do tohto neoboľševického netvora Antikrist vstúpil už keď bol plodom, tak sa zas priučil, ako to má zdokonaliť.)

Dúfam, že ste pochopili, že s týmto Sovieti, Rusi ani Putin nemajú nič spoločné.

Vladimír Pavlík

---