Žiadna zmena politického a ekonomického systému sa nerobí na náhodu 

Ale je dlhodobo plánovaná a potom realizovaná. Robia ju niekoľkonásobne silnejší hráči na úkor tých slabších hráčov. Nielen po stránke politickej a ekonomickej, ale aj tej ľudskoprávnej. Možno to porovnať aj na prednovembrovom Česko-Slovensku, ktoré sa od roku 1990 dostalo pod čižmu fašistického a nacistického kapitalistického Antikrista, ktorý nielen po ideologickej stránke, ale aj pomocou falošných sľubov presvedčil Sovietsky zväz nielen k rozpadnutiu jeho impéria, aby potom v konečnej fáze, čo realizuje cez banderovsko-fašistickú Ukrajinu, mohol poraziť Rusko a disponovať s jeho nerastným bohatstvom.

Porovnajme Slovensko pod sovietskou čižmou a čižmou fašistického a nacistického kapitalistického Antikrista

Z objektívneho hľadiska treba pripomenúť, že najväčší zločinec a masový vrah, ktorý pripravil cez najukrutnejšie tyranie vlastný národ, ktorý začínal ako bankový lupič, STALIN, pripravil o život o nejaký ten milión viac ľudí ako nemecký nacizmus, ktorý Sovietsky zväz v roku 1941 napadol. Nesmieme zabudnúť – mám na mysli napadnutie Sovietskeho zväzu –, že k tomu pomohlo aj zavraždenie elitných maršalov a ďalšej elity vysokých sovietskych dôstojníkov cez jeho zakomplexovanú paranoju, ktorá sa spájala aj s jeho ľudským vzhľadom. Následky jeho zverstiev sa preniesli po roku 1945, no hlavne po roku 1948, aj do samotného Česko-Slovenska, čo vyústilo do najobludnejších päťdesiatych rokov.

Ale bolo tu aj množstvo pozitív. Republika rozbitá vojnou sa dostala z toho najhoršieho, pričom cca od roku 1960 až do roku 1989 sa tu vybudovali a obnovili viaceré fabriky, postavilo sa množstvo bytov. PRÁVO MAŤ STRECHU NAD HLAVOU BOLO NAJZÁKLADNEJŠÍM ĽUDSKÝM PRÁVOM, BOLO DOSTUPNÉ PRE KAŽDÉHO. Či už cez bezúročné pôžičky, alebo záväzok, že pre podnik odpracuje desať rokov. Aj keď nebolo všetko ideálne, bolo to omnoho lepšie ako to, čo sa tu od roku 1993 realizuje v mene fašistického a nacistického kapitalistického Antikrista a jeho zapredaných vlastizradcov národnosti slovenskej. BEZDOMOVECTVO BOLO NEEXISTUJÚCIM POJMOM. My starší nezabúdame na naše prežité detstvo a dorastenecký vek, mali sme bohaté vyžitie, bolo množstvo záujmových krúžkov, vrátane tých športových, s množstvom obetavých trénerov. Ale omnoho dôležitejšie bolo, že aj dôchodcovia mali pokojnú a primeranú starobu, nemuseli sa obávať o svoju existenciu, vrátane aj tej ľudskej. Desaťtisíce rodinných domov bolo svojpomocne postavených, hlavne začínajúcimi rodinami, ich rodičia na dôchodku im taktiež pomáhali, napríklad finančne či pri opatere detí.

Prednovembrové klady a ponovembrové ekonomické a ľudskoprávne zverstvá

Ako je to možné, že do roku 1989 nebol skrachovaný a vytunelovaný žiadny podnik, ani ľudia vyhodení na ulicu, neexistovali úrady práce, vodné a lesné zdroje boli štátne? Vysoké a Nízke Tatry boli prírodnou krásou Slovenska, bolo nemysliteľné, aby sa tam vyrubovali stromy, aby v chránených oblastiach vznikali stavebné parcely. Nevyvážala sa kvalitná ornica, na najúrodnejšej pôde nevyrastali betónové plochy, na ktorých sa stavali priemyselné parky. Sovieti nám neurčovali, čo máme a čo nemáme pestovať. Boli sme sebestační pri obžive vlastného národa a boli sme v mnohom...

Toto je ale od roku 1993 už minulosť. Fašistický a nacistický kapitalistický Antikrist, hlavne cez fašistickú, nacistickú a arizátorskú Európsku úniu, mal a má jediný cieľ: zničiť všetko pozitívne, čo u nás dovtedy bolo, vrátane potravinovej sebestačnosti, aby k nám mohli dovážať ich treťotriedny odpad, urobiť z nás lacnú pracovnú silu a zo Slovenska urobiť montovňu. Zločiny proti ľudskosti z obdobia vojnového fašistického Slovenského štátu, nacistické koncentračné tábory a plynové komory nahradili zločinmi cez ekonomiku a vykrádanie zdravotníctva.

Potom, aby sa to mohlo ešte ľahšie realizovať, rozhodli sa Česko-Slovensko roz deliť. Ja tu odcitujem časť listu Johna Millera, ktorý je v angličtine a češtine z 30. 8. 1990 a poslal ho Jiřímu Křižanovi, poradcovi prezidenta Havla (prekladám z češtiny do slovenčiny), citujem: „Otvorenie hraníc, privatizácia, väčšia osobná sloboda atď., to všetko sú veci prispievajúce k zvýšeniu rizika a strát a sú nebezpečnými pre majetok a občanov ČSFR.“ A VŠETKO SA SPLNILO, HOCI TO BOLO NAPÍSANÉ UŽ PRED 36 ROKMI.

Vladimír Pavlík