"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

ÚNOS O KTOROM SA NESMELO VEDIEŤ A KTORÝ NEZAUJÍMAL ANI MARIÁNA KOTLEBU

Lukáš Gemza mal životnú smolu  v tom, že  jeho rodinu pripravil o dedičstvo  bývalý  komunista Michal Kováč, ktorý sa po prevrate v novembri 1989 stal hlavným financmajstrom Mečiarovho HZDS, čo ho zato vynieslo až na piedestál prezidenta Slovenskej republiky. O tom sa mu v čase, kedy bol bankovým úradníkom Československej obchodnej banky, ani nesnívalo. V roku 1982 sa na neho v dobrej viere obrátila suseda jeho svokry pani Margita Juračková, ktorá ho požiadala o prevod peňazí z dedičstva po grófovi Zamoyskom z  banky v Rakúsku do bývalého Československa. Táto pani však náhle zomrela a Michal Kováč originály dokumentov namiesto toho, aby ich odovzdal rodine nebohej, zneužil k prevodu peňazí z dedičstva  na svoj účet. K chorobe a predčasnej smrti pani Juračkovej  prispela značnou mierou aj bezohľadnosť Michala Kováča.
  Po rokoch sa okradnutá rodina úplnou náhodou z televízneho spravodajstva dozvedela, že Michal Kováč, ako uviedol novinárom, vyplatil kauciu za prepustenie svojho uneseného syna z vyšetrovacej väzby v Rakúsku, z peňazí z dedičstva po príbuznom,  pričom na kameru ukázal práve ten istý dokument, ktorý mu zverili do rúk v roku 1982. 
Rodina podala trestné oznámenie na polícii. Proti mašinérii moci a arogancii  prezidenta SR však nemali žiadnu šancu, pretože Michal Kováč a  jeho manželka popreli, že by im niekto v roku 1982 dal dokumenty o dedičstve a žiadal o prevod peňazí z Rakúska.  Iniciatívu prevzal mladý Lukáš, čo sa mu zakrátko stalo osudným v júni 2010, kedy bol prepadnutý ozbrojeným komandom v kuklách, naložený do dodávky a vyvezený do lesa, čím mu štátna moc dala jasne najavo, aby  sa prestal hrabať v minulosti exprezidenta Kováča. 
Paradoxne  sa Michal Kováč, na ktorého podnet došlo k tomuto gangsterskému zločinu, pretože kto iný by mal záujem unášať obyčajného chlapca zo Spišskej Belej, ktorý nemal žiadny problém s mafiou, uchýlil k rovnakým praktikám, ako použila SIS proti jeho synovi. Jediný rozdiel bol len v tom, že v prípade Michala Kováča ml. sa medializáciou únosu prekryla jeho trestná činnosť   v Kauze Technopol a napriek medzinárodnému zatykaču ho tzv. pravicová vláda odškodnila za údajnú „krivdu“ dobre plateným miestom v diplomacii, čím mu zabezpečila imunitu a beztrestnosť v kauze podvodu. O únose Lukáša Gemzu sa však nesmelo nič vedieť a preto dodnes z polície nedostal odpoveď na podanie trestného oznámenia z roku 2010.
Druhou smolou Lukáša Gemzu bolo, že bol sympatizantom  Ľudovej strany Naše Slovensko a podporovateľom Mariána Kotlebu, o ktorom bol vtedy presvedčený, že sa odvahou postaví proti skorumpovanému a prehnitému systému. V máji 2010 sa zúčastnil predvolebného mítingu proti cigánskym extrémistom v Košiciach –Šaci, ktorý bol monitorovaný SIS a príslušníkmi odboru boja proti extrémizmu a kriminalite mládeže. Napriek tomu, že nebol členom ĽS NS a na mítingu nevystupoval, ako jediný bol obvinený z Podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1.Trestného zákona , k čomu poslúžila zámienka, že mal oblečenú mikinu s názvom Britskej skupiny Screwdriver, ktorú si legálne kúpil v Prahe.  Ešte pred vznesením obvinenia  média uverejnili článok, že mu hrozí ako neonacistovi trest väzenia až do výšky troch rokov.  Bolo zrejme, že nešlo o mikinu, ktorá sa dá bežne kúpiť a podobné oblečenie s údajne závadnými nápismi predával vo svojom obchode aj brat M. Kotlebu, ale o pokračovanie perzekúcie Lukáša Gemzu za jeho aktivity vo veci ukradnutého dedičstva  exprezidentom Michalom Kováčom. 
perzekúcie Lukáša Gemzu za jeho aktivity vo veci ukradnutého dedičstva  exprezidentom Michalom Kováčom.

thumbnailPozoruhodné na tomto obvinení na objednávku bolo, že sa na ňom podieľal vypracovaním  posudku aj znalec Mgr. Vojtech Karpáty PhD., ktorý sa ešte ako študent zúčastnil a nechal vyfotografovať v oblečení Slovenskej pospolitosti na jednej z jej akcii, čo potvrdzuje aktivity SIS a odboru boja proti extrémizmu  MV SR na infiltrovaní a monitorovaní SP Slovenskej pospolitosti a neskôr ĽS NS. Menovaný znalec na extrémizmus si vyslúžil za svoju špinavú prácu funkciu riaditeľa gymnázia na Exnárovej 10 v Košiciachčlenstvo vo výbore Matice Slovenskej. 

Marián Kotleba sa dostal v tom čase pod vplyv podnikateľa Miroslava Beličku, v minulosti prepojeného s HZDS, ktorý  ho presvedčil, že Lukáš Gemza je nasadený provokatér.  Beličkovi sa podarilo spracovať Kotlebu, ktorý pokiaľ nebol v jeho blízkosti sa navonok  javil ako  fajn chlap,  k eliminovaniu  vplyvu Vladimíra Pavlíka,  čo viedlo k ukončeniu spolupráce s ĽSNS.   O tom však Lukáš nevedel. O to viac ho preto sklamal nezáujem Mariána Kotlebu a ĽS NS o poskytnutie právnej pomoci a podpory vo veci jeho nezákonného obvinenia, pretože vždy tvrdil, že mikinu riadne kúpil a nepovažoval  názov rokovej skupiny za propagáciu neonacizmu, teda nemal  úmysel  trestného činu.  Obrátil sa preto so žiadosťou o pomoc na občianskeho aktivistu a nezávislého publicistu  Vladimíra Pavlíka, ktorý za pomoci  svojich priateľov o tomto prípade napísal reportáž a informoval Amnesty International. Lukáš Gemza bol nakoniec oslobodený a rozsudok k podmienečnému odsúdeniu k 16 mesiacom bol zrušený.
Pocit horkosti a sklamania z prístupu Mariána Kotlebu a nezáujmu očistiť ĽS NS od nálepky neonacizmu a fašizmu však v ňom ostal a rozhodol sa už viac nevrátiť zo zahraničia  na Slovensko.

Po piatich rokoch tvrdej práce v zahraničí  si tam získal dôveru vplyvných ľudí, vrátane polície, ktorí mu prisľúbili právnu pomoc vo veci podania žaloby proti Slovenskej republike a odporučili, aby ešte pred tým podal Generálnej prokuratúre SR návrh na prešetrenie jeho únosu a vydierania, ktorý uverejňujeme na necenzurovaných stránkach. 

Mr. Lukas Gemza                                                                  
...............................
..............................
United Kingom                                                              Generálna Prokuratúra SR
                                                                                       Štúrova 2
                                                                                       812 85 Bratislava
                                                                                       Slovenská Republika

                                                                                       Portadown, 1. 4. 2016

NÁVRH NA PREŠETRENIE POSTUPU  POLÍCIE VO VECI ÚNOSU  A  VYKONŠTRUOVANÉHO OBVINENIA
Oznámenie o podozrení z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Lukáš Gemza,  občan SR, v súčasnosti žijúci v zahraničí,  podávam Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky návrh na prešetrenie postupu PPZ ÚBOK- Odboru boja proti organizovanej kriminalite –Východ, Košice vo veci môjho trestného oznámenia, ktoré samotní príslušníci OR PZ Kežmarok doplnili a zistili, že sa jedná podozrenie zo zločinu vydierania a únosu, ako potvrdzujem v prílohe oznámením OR PZ Kežmarok  č. OKP-JKP-16-125/2010.  Z dôvodu, že sa jednalo o podozrenie  zo zločinu vydierania a únosu, ktorého sa mali dopustiť doposiaľ nestotožnení príslušníci SIS, nakoľko nebolo v kompetencii viesť vyšetrovanie tunajším oddelením polície voči týmto zložkám,  predmetné trestné oznámenie spolu s listinnými dôkazmi  bolo odstúpené PPZ ÚBOK Odboru boja proti organizovanej kriminalite –Východ, Košice.

Upovedomením PPZ ÚBOK, Odboru boja proti organizovanej kriminalite –Východ, Košice zo dňa 11.10. 2010 mi bolo oznámené, že moje trestné oznámenie, ktoré bolo zaslané OR PZ Kežmarok, bolo odstúpené na Úrad boja proti korupcii - odbor Východ, Košice.

Dňa 27. 6. 2010 som bol  v Spišskej Belej  v čase 3.30 hod.  prepadnutý ozbrojenými maskovanými mužmi v kuklách, teda výzbroji a výstroji akú používajú príslušníci SIS a polície, a   následne vydieraný a obmedzovaný na osobnej slobode v súvislosti s podaním trestného oznámenia  na bývalého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, ktorý zneužil dokumenty o bankovom vklade v Rakúskej banke  kde bolo uložené dedičstvo po nebohom grófovi Andrejovi Zamoyskom, ktoré zanechal svojmu synovi - môjmu príbuznému Valentínovi Labusovi.  V roku 1982 teta mojej starej mamy Margita Juračková, ktorá bola susedou matky manželky Michala Kováča, tohto požiadala   o pomoc pri prevode peňazí z dedičstva z  banky v Rakúsku do Československa, pričom mu odovzdala originály dokumentov. Po jej náhlej smrti  Michal Kováč uvedené dokumenty rodine nevrátil ale ich zneužil. Ako zamestnanec Československej obchodnej banky peniaze previedol na svoj účet, o čom sme sa náhodne dozvedeli v roku 1995 v súvislosti s únosom jeho syna z televízneho spravodajstva kde novinárom  ukázal doklad o dedičstve po údajnom príbuznom, z ktorého vraj zaplatil kauciu za prepustenie svojho syna z vyšetrovacej väzby.   

V príčinnej súvislosti  s mojím únosom a vydieraním som bol následne dňa 23. 8. 2010  uznesením ČVS: ORP- 2613/SA-KE-2010  OR PZ - Odbor poriadkovej polície Košice Šaca, obvinený z vykonštruovaného trestného prečinu Podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1.Trestného zákona  za to, že som na predvolebnom mítingu Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) mal oblečenú mikinu s nápisom Skrewdriver, ktorú som si legálne zakúpil v Prahe.  Dodávam, že  mítingu som sa zúčastnil len ako v tom čase sympatizant ĽSNS, s ktorou vtedy spolupracoval aj nezávislý novinár Vladimír Pavlík, ktorý  na webovej stránke www.necenzurovane.net  na žiadosť mojej starej mamy Márie Svitanovej zo Spišskej Belej napísal reportáž o ukradnutom dedičstve a ktorý sa na tomto mítingu tiež zúčastnil. To, že som bol obvinený len ja sám, hoci som nikdy nebol členom Kotlebovej ĽS NS  jednoznačne potvrdzuje, že sa jednalo o obvinenie na objednávku, pričom  média už dva mesiace pred vznesením obvinenia,  kedy som ani nevedel, že som obvinený, informovali, že 26 ročnému  neonacistovi Lukášovi G. hrozí trest až do troch rokov. Keď som sa vtedy telefonicky obrátil na  poslanca NR SR Roberta Kaliňáka, odporučil mi, aby som požiadal o pomoc Mariana Kotlebu, čo ma prekvapilo.  Kotleba ani ĽSNS však nemali najmenší záujem mi pomôcť a dištancovali sa odo mňa. Jediný kto mi pomohol bol opäť novinár Vladimír Pavlík a jeho priatelia, ktorí o tomto nezákonnom a ničím nepodloženom obvinení informovali média a Amnesty International.  Na základe ich intervencie Krajský súd v Košiciach, dňa 22. marca 2012 uznesením sp. zn. 7To 1/2012-140 ICS: 7211010734 zrušil v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu  Košice II., ktorým som bol podmienečne odsúdený k 16 mesiacom  a na návrh prokurátora ma Okresný súd Košice II dňa 20. 6. 2012 oslobodil. Potom ako sa  M. Kotleba ku mne zachoval som  pochopil, že Kotleba a MV SR sa navzájom potrebujú, pretože v tzv. boji  proti extrémizmu sa točia veľké peniaze a tiež mi je už zrejme, prečo M. Kotleba ani jeho brat neboli nikdy odsúdení, či už za pozdrav Na stráž!, alebo za predaj oblečenia s tzv. neonacistickou symbolikou a prečo majú Kotleba  ako aj viacerí jeho prívrženci, hoci sú vedení ako  tzv.  záujmové osoby, už roky vydané zbrojné preukazy skupiny A.

K dnešnému dňu  som nebol ja ani moja stará mama Mária Svitanová, ktorú som splnomocnil na preberanie úradnej pošty, vôbec informovaný  o výsledku vyšetrovanie vo veci  podania  trestného oznámenia ČVS: PPZ-BOK-V-870/2010, ktoré som podal dňa 29. 6. 2010 a ku ktorému som podal vysvetlenie dňa 13. 9. 2010.  Dodávam, že  OR PZ Kežmarok urobilo v zmysle zákona  potrebné kroky k vyšetreniu tohto zločinu, vrátane zabezpečenia video záznamov z kamier v meste a benzínovom čerpadle. Ako som sa však neskôr dozvedel mimo protokol,  tieto dôkazy boli polícii odobrané na príkaz  z hora a s prípadom sa preto nedalo nič robiť, pretože to prišlo  údajne priamo od vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica  a tiež bolo neštandardné, že prípad bol postúpený  odboru boja proti korupcii, ktorý nemá v kompetencii vyšetrovanie únosov.

Na základe  uvedených skutočností mám za to a som presvedčený, že sa jedná o obzvlášť závažný trestný čin  únosu a vydierania,   ktorého sa s najväčšou pravdepodobnosťou mali dopustiť príslušníci SIS alebo polície, podľa môjho názoru, na podnet exprezidenta Michala Kováča, v súvislosti s mojimi krokmi vo veci ukradnutého dedičstva.  Nemal som žiadnych nepriateľov a ako o obyčajného človeka,  nikto iný by nemohol mať záujem na mojom únose a zastrašovaní. Je to o to zarážajúcejšie a nepochopiteľné, že práve exprezident Michal Kováč, na ktorého únose  jeho syna sa podieľala Lexová SIS sa znížil k podobným praktikám, aby ma umlčal.

Trestný čin únosu je považovaný v každom demokratickom a právnom štáte za jeden z najzávažnejších a polícia vyvíja maximálnu snahu na jeho objasnení.  V žiadnom  právnom state  sa nemôže stať, aby bolo vyšetrovanie takýchto trestných činov marené a páchatelia nepotrestaní, tak ako je tomu v Slovenskej republike.   Skutok,  ktorý sa stal v júni 2010 je jasným príkladom toho,  že Slovensko nie je právny štát, keď štátne organy používajú násilnú formu zastrašovania voči svojim občanom. Bol som obeťou hrubého zaobchádzania rovnako ako moji predkovia, ktorých naložili do vagónov pre dobytok a odviezli proti ich vôli do koncentračných táborov. Rovnako ako oni aj ja som sa cítil bezradne, keď ma navyše za pomoci hrubej sily maskovaní ozbrojenci naložili do dodavky a odviezli do lesa. Dodnes mám traumu z udalostí z roku 2010 a dodnes sa obavám o svoj život a návratu do svojej rodnej krajiny.

Na základe dôvodov uvedených v mojom návrhu  je dostatočne  daný zákonný dôvod pre postup v zmysle Zákona o prokuratúre a Ústavy Slovenskej  republiky, podľa čoho je povinnosťou  prokuratúry stíhať každý trestný čin o ktorom sa dozvie.

            Verím, že Slovenská republika ako členský štát EÚ  bude rešpektovať všeobecnú deklaráciu  ľudských práv OSN ako aj základnú listinu ľudských práv a slobôd, vrátane Ústavy SR a medzinárodného dohovoru a nebudem nútený domáhať sa svojich práv podaním žaloby proti Slovenskej republike.

Vzhľadom na to, že  sa v mieste svojho trvalého bydliska  nezdržiavam už od roku 2001, žiadam o zasielanie korešpondencie na vyššie uvedenú adresu.
Prílohy:

  1. Oznámenie OR PZ Kežmarok  ORP-JKP-16-125/2010 zo dňa 13.9. 2010
  2. Upovedomenie PPZ Košice PPZ-BOK-V-870/2010 zo dňa 11. 10. 2010

    Lukáš Gemza

Na vedomie:
Ministerka Spravodlivosti 
Doc. JUDr. Lucia Žitňanská, Ph.D
Ministerstvo Spravodlivosti SR,
Župné námestie,
811 03 Bratislava-Staré Mesto

Amnesty International,
Karpatská 3099/11,
811 05 Bratislava
                                                                    

  

Oznámenie OR PZ Kežmarok

 

    Upovedomenie PPZ ÚBOK odbor Východ

 

Odpoveď po piatich rokoch
   PRINT RSS
Hlavná stránka