"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Vymožiteľnosť práva na Slovensku – odpoveď na reakciu

   Chvíľu som rozmýšľal, či mám reagovať na všeobecné ponosy Ing. Závodského, ako je Zákonník práce namierený proti zamestnávateľom, na to, ako zamestnanci „kradnú, rozbíjajú, defraudujú...“ a vládnu tu červení. Nuž, písal sa vtedy rok 2007 a vládli tu modrí J  Všeobecné vzdychy a žiadne argumenty a dôkazy. Ja som sa vyhýbal takémuto typu „argumentácie“, tak ako na súdnom pojednávaní, tak aj v týchto článkoch. Ale s kľudom môžem zostúpiť na level pána štatutárneho zástupcu a zahrať si okrem iného aj „jeho hru“, aj keď všetko, čo napíšem, nie je problém dokázať, čo on o svojich výrokoch povedať nemôže. Môže len robiť dojem ťažko skúšaného a diskriminovaného pána podnikateľa. Ostatne, tak ako on nie je spokojný so Zákonníkom práce (čomu sa môžme len čudovať), tak ja nie som spokojný so Zákonom o konkurze a reštruktualizácii. A o tom budú aj ďalšie časti seriálu.

  1. Pokiaľ viem, za obdobie r. 2003-2007 prestala nakupovať v stredisku Trenčín jedna jediná firma z toho dôvodu, že došlo k nedorozumeniu medzi mnou a zákazníkom.  Bola to firma s názvom tuším Okno Natura a celý incident vznikol tak, že ich nákupca niekoľko dní váhal nad kúpou parapetných dosiek, pretože nevedel presné rozmery a keď konečne poslal objednávku, tovar už nebol na sklade. Prišiel do kancelárie a rozčuľoval sa, prečo tovar nie je a nechcel pochopiť, že ja tovar neobjednávam priamo u dodávateľa, ale dostávam ho z Bratislavy na základe objednávky a tovar chodí do Trenčína raz týždenne. Ukazoval som mu aj moje posledné objednávky odoslané do BA (obsahovali aj ním požadovaný tovar), ale ani to ho nepresvedčilo, že nie je v mojej moci dostať do Trenčína viac tovaru, pretože tovar rozdeľovali v Bratislave. Jednoducho tovar chcel hneď a svoj emotívny výstup zakončil vetou, že som „vedúci ako za korunu p...a“. Zákazníka sme riadne a slušne obslúžili náhradným tovarom, a keď zaplatil, povedal som mu, že teraz môže už ísť do p...e. Na hrubé vrece hrubá záplata J Zaujímavé, že ďalší spoločník tejto firmy nakupoval v Trenčíne aj naďalej, nakupuje dodnes a vychádzame aj teraz dobre, nakoľko sa občas stretneme v Dubnici.  No a tento mladík, urazený do morku kostí, prestal v Rosničke nakupovať. Ostatné firmy, ktoré prestali nakupovať, boli firmy, ktoré mali neuhradené faktúry voči Rosničke a ktorým bolo zo strany Rosničky zakázané odoberať tovar na faktúry.

  2. Za celé obdobie môjho pôsobenia vo firme sa mesačné tržby v stredisku Trenčín pohybovali od 150 000 do 300 000 Sk, podľa sezóny. Nebol zaznamenaný žiadny pokles tržieb. Takisto všetky koncoročné inventúry prebehli v stredisku Trenčín v poriadku, na rozdiel od strediska Nitra, kde bolo jeden rok manko okolo 300 000 sk. „Škodnú“ treba hľadať asi inde. Ďalej boli prípady rozkrádania tovaru v stredisku Bratislava a krádež hotovosti z bratislavskej pokladne.

  3. Neviem, čo Ing. Závodský našiel po mojom odchode. Ale radšej to nenapíše...Mohol nájsť iba dobre rozbehnutý obchod aj napriek slabému technickému zabezpečeniu so stálymi zákazníkmi, ktorí ale neboli spokojní s nepravidelnou dodávkou tovaru, dlhými dodacími lehotami vinou zle fungujúcej distribúcie z Bratislavy a s čakaním v rade pri pokladni, keď vypadávalo internetové spojenie s Bratislavou a nebolo aj niekoľko dní možné nablokovať predávaný tovar a museli sa zdĺhavo vypisovať paragony, ktoré ale zákazníci odmietali; takisto akákoľvek práca v programe skladového hospodárstva šla tempom „ v lete na saniach“. Takže ak sa mám k tomuto podrobnejšie vyjadriť, musím povedať, že dva roky som čakal na možnosť tieto nedostatky riešiť s Ing. Závodským na koncoročnom posedení, pretože za celé dva roky sa pán konateľ ukázal v Trenčíne asi tri krát a manager Ing. Horváth len raz a emailovou komunikáciou sa mi nepodarilo nič vyriešiť. Na stretnutí v Tatranskej Štrbe mi ale Ing. Závodský povedal, že sa prišiel baviť, a nie rozoberať pracovné problémy. Na moju otázku, prečo trvalo rok, kým ako tak bol pokrytý dopyt po parapetoch, odpovedal, že nebol pripravený na taký odbyt. Na čo vlastne pán konateľ otváral nové stredisko v Trenčíne, keď nechcel predávať alebo sa mu nechcelo zabezpečovať tovar??

  4.  Keď sme začali v r. 2003 predávať, parapetné dosky sme mali ešte celý rok uložené na zemi, pretože aj keď pán konateľ niekoľko krát e-mailom sľúbil poslať z Bratislavy regále, akosi na to vždy zabudol. Montérky, ktoré sme dostali v roku 2003, som žiadal v marci 2007 znova, pretože kolega zodral svoje aj moje a na  kolenách mal diery. Montérky poslali, presnejšie - prešívané kabáty na zimu. Takže diery na kolenách ostali J Takisto som nedosiahol zmenu poskytovateľa internetu, aj keď bolo očividné, že s takým technickým zabezpečením nemožno efektívne fungovať. No a o vysokozdvižnom vozíku som už písal. Pracovníci susedných stavebnín neboli dva krát nadšení, keď museli čakať doma na telefóne po pracovnej dobe až ich zavolám vykladať kamión, pretože som im nemohol ani poskytnúť relevantnú informáciu, kedy dorazí kamión z Bratislavy, lebo mi ju nevedeli v BA poskytnúť.  Pokiaľ viem, ešte pred rokom VZV v Trenčíne nebol. A aj keby bol, v dobe môjho pôsobenia vo firme nebol, a ani v roku 2008, ako Ing. Závodský sľuboval. Takže koľko trvalo zabezpečiť vysokozdvižný vozík? Sedem rokov? Desať? Úžasný úspech.
    Takto to pokračovalo štyri roky, ako som už zverejnil, a v auguste 2007 som odmietol vykonávať funkciu vedúceho skladu za takých podmienok. To ale Ing. Závodský neprizná, pretože to práve ukazuje na nedostatky v jeho prístupe k vlastnej firme.

  5. Čo sa týka múdrosti „práca = mzda“, Ing. Závodský tiež nepovie, že som bol jediným vedúcim, ktorý pracoval fyzicky na príprave tovaru pre objednávky, vykládke a nakládke tovaru. Mám informácie, že toto nerobil vedúci ani v Bratislave, ani v Nitre. A tiež neprizná, že som vykonával prácu za bezpečnostného technika, ktorého on platil, a to v období, keď bola kontrola BOZP v stredisku Trenčín a bolo treba odstrániť zistené nedostatky. Niekoľko krát som z domu počas dovolenky telefonicky urgoval odstránenie nedostatkov, pretože sa blížil termín ďalšej kontroly, ale Ing. Závodský a Ing. Horváth začali toto riešiť až dva dni pred termínom ďalšej kontroly, a samozrejme to zavesili na krk mne, nie človeku, ktorý bol za to platený.
    Keď sa už bavíme o mzde, kľudne tu môžem zverejniť svoje platobné výmery, aby čitatelia mali predstavu, ako si zamestnávateľ cení prácu vedúceho strediska. Mladí dvadsaťroční skladníci odchádzali po pol roku z firmy, pretože chceli mať vyšší plat, ako ja na pozícii vedúceho po štyroch rokoch vo firme a vo veku 43 rokov.

  6. Pred nastúpením do Rosničky Slovakia som pracoval v 9 firmách, nie v 19, ako uvádza. Stačí si overiť v Sociálnej poisťovni. Z toho v troch som pracoval len veľmi krátko; z jednej som odišiel, pretože som v tej dobe našiel lepšie miesto v inej firme, v druhej firme to bol záskok za kamaráta na dobu určitú a v tretej firme ma prepustili v skúšobnej dobe. Ja nemám čo skrývať, ale Ing. Závodský by mohol prípadne v ďalšom pokračovaní vysvetliť, prečo veľmi často menil dodávateľov ťažiskového tovaru Rosnička, keď dodávatelia boli spoľahliví. A prečo mal ďalšie dva súdne spory so zamestnancami, oba podané zo strany zamestnancov. Jeden zamestnanec zo strediska Nitra a jeden z Bratislavy. Ani jeden z nich už v Rosničke nepracuje.

  7. Zaujímavé je, že po dvoch rokoch môjho pôsobenia v Rosničke dosiahlo stredisko Trenčín najlepšie výsledky v predaji tovaru, hoci bolo najmladšie. Ocenil to aj na koncoročnom stretnutí v Tatranskej Štrbe otec Ing. Mareka Závodského, Ing. Jozef Závodský a obchodný zástupca Ing. Jánošík, ktorého „vyhodil“ spomínaný urazený odberateľ. Ing. Jánošík sa vyjadril, že si sám ako obchodný zástupca vybral stredisko Trenčín a „vsadil na správne kone“ (citujem jeho slová). Počas celých štyroch rokov môjho zamestnania v Rosničke som dostával odmeny v plnej výške podľa platobného výmeru. Takže je tu otázka, prečo mi neboli žiadnou formou doručené spomínané sťažnosti zákazníkov? Preto, lebo žiadne písomné sťažnosti neexistovali, boli vyrobené až dodatočne pre účel súdneho pojednávania a Ing. Závodský nemohol dokladovať ich doručenie ani faxom na pracovisko v Trenčíne ani poštou na moju adresu, aj keď súdu tvrdil opak. On totiž často rád niečo tvrdí, ale dokázať to už nemôže alebo nevie.       Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného

  8. Nechcel som v tomto seriáli rozoberať takéto podrobnosti, aby bol celý seriál čo najstručnejší a držal sa len preukázateľných a nezvratných faktov, ale keď sa cíti Ing. Závodský taký ukrivdený postupom súdov a nepochopený v jeho interpretácii zákonov, tak poďme do hĺbky problému a pozrime sa, kto je tu klamár: Krátko po otvorení strediska Trenčín prišli nezávisle od seba do predajne dvaja ľudia. Jeden bol právnik, ktorý vybavoval firme Rosnička kolaudačné rozhodnutie a povolenie na prevádzku. Hľadal Ing. Závodského práve z dôvodu neuhradenej faktúry zo strany Rosničky za vykonané služby. Zaujímavé je, že stredisko začalo predaj tovaru ešte pred samotnou kolaudáciou.
    Druhým človekom, ktorý mal záujem sa stretnúť s Ing. Závodským, a to viac krát, bol obchodný zástupca firmy Fax Copy v Trenčíne, ktorá dodala Rosničke kopírovací stroj. Kopírovací stroj bol v kancelárii v Trenčíne a my sme ho samozrejme používali. Dozvedel som sa, že faktúra za kopírku nie je uhradená. Ing. Závodský mi ale tvrdil, že uhradená je. Dotyčný pracovník ma navštívil v predajni viac krát, pretože to bola lož a dožadoval sa zaplatenia faktúry, alebo vrátenia kopírky. Ing. Závodský mi opäť tvrdil, že faktúra je uhradená. Nakoniec bol nútený ju skutočne uhradiť, ale až po niekoľkých urgenciách a nepríjemných rozhovoroch so zástupcom Fax Copy. Ing. Závodský mal vôbec vo zvyku nevšímať si nahromadené a nevyriešené problémy a stále ich odsúvať na neskôr a prenášať svoje povinnosti na plecia podriadených.
    má svojrázne (aj keď v podnikateľskom prostredí nie ojedinelé) chápanie právnych noriem, povinností voči zamestnancovi a štátu a predstavu o tom, ako sa má podnikať. Podľa neho sa má myslieť najprv na seba, na svoju každoročnú dovolenku pri Červenom mori a potápanie sa v jeho vodách, každý druhý rok auto za niekoľko desiatok tisíc euro a koncoročné reprezentatívne posedenie, nech všetci vidia, že „na to máme“. Investície do firmy, platenie daní a odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní sú až niekde za tým. V situácii, keď by iný čestný podnikateľ ukončil podnikanie práve z toho dôvodu, že nedokáže splácať svoje záväzky a zaradil sa medzi tisíce bežných zamestnancov, jemu veselo rástli dlhy, ale životný štandard si ani dnes dobrovoľne nezredukoval.
    A že Okresný súd v Bratislave mi prisúdil istinu vo výške 15 887,66 € brutto, ktorá narástla do dnešného dňa vplyvom úrokov z omeškania a spolu s trovami na 26 222,14 €, je aj jeho zásluhou. Keby sa unúval chodiť na pojednávania, mohol byť spor ukončený prv a vysúdená suma menšia. Nuž, za chyby sa platí, aj keď Ing. Závodský ešte nezaplatil ani cent, a o vymožiteľnosti práva mal byť práve tento seriál. Zatiaľ sa snaží z dlhov vykľučkovať s čo najmenšou stratou, ako sa dočítate v ďalších častiach.
    Takže položme si otázku, kto z koho „cucá“ peniaze a kto si žije nad pomery na úkor svojich veriteľov.

  9. Čo sa týka dôvodov, prečo som nezamestnaný, je Ing. Závodský úplne vedľa a nemám potrebu to rozoberať a niečo dokazovať, aj keď je možné, že aj tieto súvislosti neskôr zverejním. Ostatne, téma seriálu je o inom.

Iba s jedným názorom Ing. Závodského môžem súhlasiť. Každý sme na inom brehu a každý z iného cesta. A ja len dodám, že každý sa prezentujeme svojou schopnosťou vecnej argumentácie.

Prílohy:
Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného

Ing. Pavol Škara

    Facebook


Hlavná stránka