Rozdiely medzi sovietskou diktatúrou do roku 1989 a neofašistickou diktatúrou kapitalistického Antikrista od roku 1990

Pod zločineckú sovietsku diktatúru sa Slovensko dostalo už v priebehu roku 1945. V prvopočiatkoch to boli únosy nevinných ľudí do gulagov na otrocké práce, pri ktorých mnohí buď predčasne zahynuli, alebo boli neľudsky zmrzačení. No tie najzvrhlejšie zločiny nastali po tzv. Februárovom víťazstve v roku 1948, pričom vo viacerých prípadoch prevýšili aj zločiny z obdobia nacizmu. Konkrétne to dokumentovali hlavne tí, ktorí prežili nielen nacistické koncentráky, ale aj koncentráky z obdobia 50. rokov. V drvivej väčšine tvrdili, že tie komunistické boli v mnohých prípadoch ešte zvrhlejšie a zločineckejšie. To však z mojej strany neznamená, že by som chcel obhajovať či bagatelizovať nacistické zločiny.

Po roku 1948 si zrazu komunisti na Slovensku začali privlastňovať najväčšie zásluhy na porážke nemeckého nacizmu na Slovensku, vrátane SNP, hoci v oboch prípadoch hrali tú najpodradnejšiu a najzbabelejšiu úlohu. Realita bola totiž úplne iná – robotník bojoval spolu s roľníkom, katolík spolu s evanjelikom, slovenská armáda bola nekomunistická, pričom ich najvyšší predstavitelia boli taktiež nekomunistickí. V tomto období o Slovensku rozhodovali Sovieti a hlavne Stalin, ktorý začínal kariéru ako bankový lupič. Bol to práve on, kto pre svoje paranoidné bludy spojené so zvrhlosťou nechal počas čistiek v rokoch 1937 – 1939 popraviť troch z piatich vtedajších elitných maršalov – Tuchačevského, Jegorova, Bľuchera, ako aj ďalších vysokých dôstojníkov. To zdecimovalo velenie Červenej armády pred druhou svetovou vojnou, čím umožnil Hitlerovi napadnutie Sovietskeho zväzu. Netreba zabudnúť ani na Mníchovskú zradu Československa zo strany Anglicka a Francúzska, kedy Hitler získal mimoriadne kvalitný zbrojársky priemysel. Možno taktiež konštatovať, že aj Stalina možno zaradiť medzi vrahov vlastného sovietskeho národa.

Je krutou realitou, že práve v roku 1948 komunisti, z ktorých mnohí boli vo vojnovom období konfidenti gestapa, nacistickí kolaboranti, gardisti a arizátori, prevrátili kabáty a ovládli mocenské zložky. Potrebovali nepriateľov, ktorých nachádzali hlavne medzi skutočnými bojovníkmi proti nacizmu v anglickej a francúzskej armáde, ktorí sa po vojne vrátili na Slovensko. Do tejto kategórie patrili aj skutoční a statoční partizáni v SNP, pričom do tohto súkolia sa podvodmi zrealizovanými ŠtB dostali aj mnohí nevinní ľudia. Všetko toto končilo rozsudkami smrti, krutým a dlhoročným väznením a úmyselným ničením zdravia. Pokračovalo to, hoci v omnoho menšom meradle, aj po 21. auguste 1968 v období tzv. normalizácie. Keď však toto obdobie porovnáme s dátumami, kedy fašistický, nacistický, kapitalistický americký Antikrist napadol Irak, Líbyu, Juhosláviu či iné krajiny, boli to obrovské rozdiely. Napríklad aj v tom, že vtedajšie Československo nebolo bombardované, neboli zničené obytné domy, nemocnice či ostatná infraštruktúra a netiekla krv desaťtisícov nevinných obetí vrátane detí.
Bolo tu však aj mnoho dobrých vecí, aj keď nebolo všetko ideálne, čo je v dnešnom ponovembrovom Slovensku pod dohľadom fašistického a nacistického kapitalistického Antikrista niečo nemysliteľné. Ich zločinecká ideológia to pred niekoľkými desiatkami rokov skúšala aj v Číne v domnienke, že keď niekoľko miliónov ich občanov malo iný názor, presadia tam svoju ideológiu. Nejako však zabudli, že niekoľko miliónov JE LEN MALÉ ZRNKO Z JEDNEJ MILIARDY, a výsledky boli okamžité – aj za pomoci tankov.

Lenže táto zločinecká diktatúra mala aj svoje klady a vymoženosti
Tie u fašistického, nacistického kapitalistického Antikrista NEEXISTUJÚ, o čom sme sa postupne mohli presvedčiť od roku 1993 po dnešnú dobu. Pripomeňme si tie najhlavnejšie:

• Právo na bývanie: Mať strechu nad hlavou bolo najzákladnejším ľudským právom. Bezdomovectvo bolo cudzím pojmom.
• Istota práce a mzdy: Bolo nemysliteľné, aby pri odchode do dôchodku dotyčnému chýbala čo LEN JEDNA ODPRACOVANÁ HODINA, alebo ABY NIEKTO ZA ODPRACOVANÉ DNI NEDOSTAL ZAPLATENÉ. Pracujúci človek mal svoju hodnotu, ťažko pracujúci baníci chodili do dôchodku vo veku od 55 rokov.
• Sociálna starostlivosť: Zdravotná starostlivosť bola bezplatná, rovnako ako letné tábory pre deti od 6 do 15 rokov.
• Absencia exekúcií: Do roku 1989 tu neexistovali exekútori, bola tu vysoká pôrodnosť a každá rodina mala právo na získanie bytu (keď sa napríklad zaviazali, že v dotyčnom podniku odpracujú 10 rokov).

Fašistický a nacistický kapitalistický Antikrist tu zaviedol nielen najodpornejšie zločiny proti ľudskosti, dokonca v pozícii masových vrahov, kde zo zdravotníctva bolo za posledných 30 rokov vykradnutých cca 5 miliárd, kvôli čomu za to obdobie predčasne prišlo o život cez 100-tisíc nevinných občanov. Zatiaľ čo do roku 1989 boli Vysoké a Nízke Tatry chránené, zrazu išlo drevo z nich do zahraničia. Vodné zdroje, ktoré podľa Ústavy SR patria štátu, SME ODOVZDALI CUDZINE. A mohol by som pokračovať donekonečna.
Vladimír Pavlík