V tom prvom období, teda od rokov 1940 – 1945 boli Nemecko spolu s vtedajším Slovenským štátom dve najzverskejšie krajiny v celej Európe. Hitler musel mať neuveriteľné vidiny, keď nedovolil, aby vtedajšie Slovensko bolo rozdelené medzi Maďarsko a Poľsko. Možno sa mu v tých vidinách zjavilo, že keď už nemecký nacizmus bude porazený, jeho zločinecké gény preberie ponovembrové Slovensko, ktoré bude pod nadvládou fašistického a nacistického kapitalistického Antikrista, rodiča, starého a prastarého rodiča, staršieho brata a zakladateľa nemeckého nacizmu.
Pokiaľ v koncentračných táboroch spaľovali len mŕtvoly, Slováci ktorí vytvorili Pohotovostné oddiely Hlinkových gárd /POHG/, kde nevinných spoluobčanov vraždili ranou do tyla a s následným pádom do horiacej vápenky. Boli ale aj prípady, keď tam hodili aj žijúcich ľudí.
No a potom tu máme druhé obdobie od roku 1990 do roku 2025, ktoré sa považuje za demokratické a slobodné, s ľudskými právami, zákonmi ktoré by mali platiť pre každého, kde nemali existovať zločiny proti ľudskosti. Lenže realita a propaganda sú v zjavnom rozpore. Je síce pravdou že neexistujú koncentračné tábory, ani plynové komory, žiadne vypaľovanie osád a usadlostí, upaľovanie zaživa, ani Pohotovostné oddiely Hlinkových gárd, ani obdobie 50. rokov minulého storočia. Ale sú svedectvá tých, ktorí prežili nacistické koncentráky, ako aj koncentráky z 50. rokov, pričom väčšina z nich tvrdila, že tie komunistické v tom období boli horšie. Medzi tých najzverskejších patrili bývalí konfidenti nacizmu a gestapa, ktorí po vojne prevrátili kabáty, pričom najviac nenávideli tých hrdinov, ktorí proti nacizmu bojovali a boli súčasťou francúzskej a anglickej armády.
Po Novembri 1989 tieto zverské gény prešli na vlády a parlamenty a nevinných ľudí predčasne PRIPRAVOVALI o život cez ekonomiku a hlavne, CEZ VYKRÁDANIE ZDRAVOTNÍCTVA. ZÁKLADNOU DEFINÍCIOU zločinu proti ľudskosti je, keď štátna moc predčasne PRIPRAVÍ o život nevinného človeka, ale spôsobov týchto zločinov proti ľudskosti je niekoľko.
Keď si zrátame zločiny proti ľudskosti na Slovensku od roku 1940 do roku 1968, tak dostaneme číslo, cca., 75-tisíc. V týchto počtoch obetí sú zarátané tie desaťtisíce povraždených v koncentračných táboroch, pri vypaľovaní osád a usadlostí, upaľovaním zaživa, obete masových vrahov z POHG, ako aj nevinné obete 50. rokov, obete 21. augusta 1968 a následnej normalizácie.
V protiklade s tým obdobie od roku 1990 do roku 2025, tak tých obetí je o niekoľko desiatok tisíc viac, cez ekonomiku a hlavne, CEZ VYKRÁDANIE ZDRAVOTNÍCTVA. Absolútny rekord bol v roku 2013, keď v štatistikách úmrtí, ktorým sa DALO zabrániť, zdokumentoval Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a z údajov Eurostatu vyplýva, že umrieť NEMUSELO až 11 078 Slovákov. Ja sa odrazím od minimálneho počtu 4-tisíc obetí ročne, aj vrátane roku 2013, krát 33 rokov a počet OBETÍ JE 135-tisíc. Ponovembrové Slovensko JE ZAPLEVELENÉ fašistickými, nacistickými a arizátorskými génmi.
Vladimír Pavlík

Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!