Ani jedna skupina občanov nebola tak pred Novembrom 1989 zneužívaná, hlavne v období od roku 1947 do roku 1989, ako aj v období od roku 1990, ako robotnícka trieda. Február 1948 v ktorom bola hlavnou hybnou silou, bola zneužitá v 50. rokoch minulého storočia, verejne žiadala tresty smrti pre tzv. triednych nepriateľov, v jej mene boli za triednych nepriateľov považovaní aktívni bojovníci proti nemeckému nacizmu, majúc ale tú smolu, že bojovali v anglickej a francúzskej armáde, pričom triednych nepriateľov z nich vyrábali ľudia, aj keď mnohí z nich proti nemeckému nacizmu aktívne nebojovali, no po roku 1949 sa pretransformovali na tých skutočných bojovníkov proti nacizmu, pričom v jej mene sa robili čistky v období normalizácie ktorá začala v roku 1969.
Bez robotníckej triedy pokiaľ by nepodporila generálny štrajk v novembri 1989, žiadne pravicovo-fašistické a kapitalistické TZV. demokratické zmeny by boli nereálne
V tom období si prakticky nikto z robotníckej triedy ani vo sne si nevedel predstaviť, že práve rozhodla nielen o svojom konci, ale aj o tom, ŽE BUDÚ NAJVIAC PORAZENÍ NIELEN PO EKONOMICKEJ LÍNII, ALE AJ LÍNII ĽUDSKO-PRÁVNEJ. Ale netreba ani zabudnúť na zapojenie časti komunistickej a eštebáckej nomenklatúry do tohto diania. Práve tá robotnícka trieda, práve touto ponovembrovou pravicovo-fašistickou, liberálnou kapitalistickou metódou, ale v odlišnom, už sofistikovaným prevedením, sa stali prvými obeťami. Lenže zločineckému ponovembrovému režimu sa na Slovensku podarilo aj niečo navyše. slovenskú robotnícku triedu postupne nahrádzajú robotníci zo zahraničia, najmä z Vietnamu, Filipín, Kambodže, Srbska, Albánska...., ktorým stačia ešte menšie platy ako tým slovenským, s ktorými sú spokojní.
Vo svojom živote, keďže so ročník 1948, som všeličím prešiel, v poslednom období som sa často krát zamýšľal nad tým, ako je to možné že západná propaganda z neznámeho Havla urobila hlavnú postavu Novembra 1989, ako aj to, ako z neznámeho Kisku a neznámej Čaputovej urobili slovenských prezidentov? Bolo by to možné, pokiaľ by bol slovenský národ svojbytný – svojprávny? Skúsme sa zamyslieť nad Havlovým výrokom, citujem – Robotnícka trieda svoju úlohu už splnila. Čo všetko možno z toho o jeho autorovi vyčítať? V prvom rade že sa narodil a vyrastal v prostredí, kde sa robotníckou triedou pohŕdalo. Ale... Všimnime si, ako bol nielen západnou propagandou tlačený do povedomia radových občanov, ale aj slovnou rétorikou ktorú používal, aby si osvojil, že mu ide o blaho radového občana. PRIČOM ALE UŽ VTEDY VEDEL, AKÁ BUDE SKUTOČNÁ REALITA. On pritom radového občana nenávidel, pohŕdal s ním, aj keď jeho prvá manželka Oľga pochádzala z robotníckeho – proletárskeho prostredia. Veď človek, patriaci do kategórie amorálnych zvrhlíkov, lebo prakticky celý jeho život bol toho dôkazom, nemôže mať vlastnosti aké majú slušné ľudské bytosti.
Treba si uvedomiť, že žiadna zmena politického a ekonomického systému sa nerobí na náhodu. V krajine, kde sa také niečo má realizovať, ešte pred dotyčnou realizáciou sa skúma mentalita národa. Napríklad v prípade Českej republiky sa vychádzalo aj z toho, že keď nacistická armáda vstúpila do Prahy, tak ju na Václavskom námestí vítalo milión hajlujúcich Čechov. Na Slovensku sa tiež vychádzalo zo zbabelosti a sluhovstva k nemeckému nacizmu, pričom dnes je taká realita, že nová garnitúra nemeckého nacizmu, ktorej predchodcovia chceli tieto dva národy vyhladiť, po politickej a ekonomickej línii tieto dve krajiny ovládajú. Pri takejto mentalite sa aj ľahko hľadajú, hlavne politici, ktorí budú slúžiť týmto cudzím záujmom v prospech tých zahraničných síl, ktoré toto z úzadia realizujú. A za 32 rokov to majú vynikajúco rozbehnuté. V Čechách je ešte nádej, že robotnícka trieda sa môže ešte pozviechať, no v porovnaní so Slovenskom, je to už len utópia.
Vladimír Pavlík
Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!