Možno vysloviť názor, že holokaust môže mať niekoľko spôsobov, aj keď jeho definícia je nemenná. Keď si podľa tohto porovnáme obete holokaustu, teda ich počet zo strany Židov odvlečených zo Slovenska, no a keď k tomu prirátame aj obete represií zo strany nemeckého nacizmu a ich slovenských komplicov, trebárs zo SNP, vypaľovanie osád a usadlostí, dokonca upaľovanie zaživa, cca 1200 obetí zastrelených ranou do tyla, s následným pádom do horiacej vápenky, pokiaľ poviem že počet obetí bol 20-tisíc, tak s tými židovskými obeťami dostaneme číslo 78-tisíc. A to, prosím, beriem obdobie od roku 1939 do roku 1945. Teda, vojnové obdobie.
Ani jeden štát z tých, ktoré boli napadnuté nemeckým nacizmom, im tak ponížene neslúžil, nerobil nadprácu pre ich zločiny proti ľudskosti, ako Slovensko
Z tohto obdobia existuje množstvo vecí, ktoré historikov museli šokovať a šokovali. Ako nacisti chválili Slovákov ohľadom likvidácie Židov – že to robia za nich, pričom oni ich do ničoho netlačili, robili to sami a dobrovoľne. Robili im nadprácu, ktorú ani nemuseli robiť. Boli zaskočení z toho, ako Slováci do detailov plnia nielen ich príkazy, ALE AJ ICH PRIANIA.
Keď v máji 1945 definitívne skončila porážka nemeckého nacizmu, mnohí slovenskí kolaboranti ktorí mu dovtedy slúžili, začali prevracať svoje kabáty, alebo ako tlupy, krýs, potkanov a tchorov zaliezli do brlohov a čakali na svoju šancu, o ktorej tu budem ešte písať. Mnohí z nich sa zariadili podľa písomného príkazu – nariadenia plukovníka Schöbrleho z 10. marca 1945, ktorý bol najvyšším šéfom nacistických kolaborantov českej a slovenskej národnosti, ako aj konfidentov gestapa, pôsobiacich v Čechách, Morave a Slovensku, že porážka nacistického Nemecka je nevyhnutná, aby vstupovali do KSČ, armády, do radov bezpečnosti, do úradov a likvidovali tých nepohodlných, ktorí by ich mohli odhaliť a usvedčiť. Dokument bol Štátnym notárstvom pre Prahu 2 dňa 1. 3. 1973 osvedčený ako autentický a pravdivý. Napríklad po udaní takýmito konfidentmi bola na území Moravy zavraždená sovietska parašutistka Tamara Bobyrevová.
Prišiel November 1989, vnuci a pravnuci svojich starých a prastarých rodičov z nacistického obdobia, keď ako členovia vlád a parlamentov začali realizovať na vlastnom národe práve to čo nedokončil nemecký nacizmus
Že vraždenie Židov v mene Boha, národa a Slovenska sa robilo v mene tohto najsmradľavejšieho a najzvrhlejšieho ľudského odpadu, ich gény sa dedili aj na ich vnukov a pravnukov, čo sa názorne ukázalo aj po Novembri 1989, keď sa dostávali do ponovembrových vlád a parlamentov. Keďže už bola iná doba, židovský holokaust bol nemysliteľný, koncentračné tábory a plynové komory boli taktiež minulosť, nové garnitúry týchto masových vrahov zistili, že likvidovať – postupne vyhladzovať vlastný národ sa dá aj cez ekonomiku a vykrádanie zdravotníctva, ako aj zavedenie systému kolektívnej viny na nevinných, z dielne nemeckého nacizmu, kde následky ekonomických zločinov a zločinov proti ľudskosti zo strany ponovembrových vlád, boli prenesené na nevinných občanov.
Každoročne cez vykrádanie zdravotníctva predčasne zomrie cca 7-tisíc nevinných slovenských občanov. Minimálne. Čo je na tom ale najzvrhlejšie, v mlčaní o týchto zločinoch proti ľudskosti si rozumejú všetky doterajšie koalície a opozície. Lenže v štatistikách úmrtí za rok 2013 ktorým SA DALO PREDÍSŤ, ako to zdokumentoval Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ŽE UMRIEŤ NEMUSELO 11 078 OBČANOV SLOVENSKA. No a vrcholom zvrhlosti je, že zločineckí vyvrheli – masoví vrahovia zločinov proti ľudskosti, cez vykrádanie zdravotníctva, si aj takto zvyšujú svoj blahobyt.
Miesto odsudzovania Milana Martina Šimečku by sa mali odsudzovať oni samotní
Nejdem tu podrobne rozoberať ako sa samozvaní, tzv., Slováci a národovci obuli do Milana Martina Šimečku, keď v jednej relácii označil slovenský národ za „malý a zbabelý, ktorý nikdy nebojoval.“ Jeho výrok možno rozdeliť na dve časti. Nepravdivý a pravdivý. Čo sa týka histórie, 2-3 storočia dozadu, ale aj z najnovšej histórie ohľadom SNP, NEMOŽNO Slovákov hodnotiť ako malý zbabelý národ. Ale po Novembri 1989 sa Slováci STALI MALÝM ZBABELÝM NÁRODOM, kde možno zaradiť aj Milana Martina Šimečku.
Do Novembra 1989 keď Slovensko bolo pod dohľadom zlatej sovietskej diktatúry a zlatej normalizácie, aj keď v tom období existovali zločiny proti ľudskosti, ale boli len v pomere 5 %, oproti 95 % po Novembri 1989, to je vizitka a realita malosti a zbabelosti slovenského národa. Zbabelo mlčal, keď sa začali realizovať také závažné zločiny proti ľudskosti, keď ľudia nedostávali mzdu za odvedenú prácu. Zbabelo mlčal, keď cez ekonomiku sa bránilo ženám rodiť deti, úmyselným nevytváraním podmienok, taktiež zbabelo mlčal, keď cez tzv. nevyhnutné ekonomické reformy dochádzalo k sociálnym samovraždám, no a nakoniec došlo k tomu najzvrhlejšiemu cez vykrádanie zdravotníctva – a tento malý a zbabelý národ to MLČANÍM PODPORUJE.
Je neuveriteľnou hanbou pre tento malý a zbabelý národ, že na prstoch dvoch rúk sa dajú spočítať ľudia, ktorým toto nie je ľahostajné. Že patrím aj ja medzi nich, dokazuje množstvo konkrétnych skutkov, jeden z tých starších je z mája 2008, no dotyční, ktorým som to adresoval sa zachovali ako zbabelí gauneri a hajzli – necenzurovane.net/08/tab.html
Vladimír Pavlík
Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!