Ako ordinuje skorumpovaný justičný odpad na Ústavnom súde SR a Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu – 1. časť
A nielen tam, ale aj v iných štátnych orgánoch, pre ktoré by mal platiť zákon, právo a spravodlivosť
Za svojho života som sa stretol s takým veľkým množstvom ľudského nešťastia, utrpenia, že pokiaľ som to dával do písomnej podoby, mával som aj slzy v očiach. V drvivej väčšine to malo spoločného menovateľa, keď voči takémuto nešťastníkovi či nešťastníkom sa zločinci spojili s politikmi, aj keď v mnohých prípadoch v pozícii zločincov boli samotní politici. A tam už bolo automatické krytie z orgánov polície, prokuratúry, justície, keďže práve takýto zločinci rozhodovali o tom, kto, teda, akí skorumpovaní a poslušní gauneri tieto štátne orgány budú riadiť.
Neviem, ani si netrúfam tvrdiť, či v ponovembrovom fašistickom, nacistickom, gardistickom a arizátorskom Slovensku je ešte aspoň jeden jediný jedinec postihnutý takouto zvrhlou neľudskosťou, cynizmom, ako táto žena, sa dozviete v prílohe, ktorá je súčasťou tohto, zatiaľ prvej časti tohto dokumentu. Na jednej strane hlboká úcta a obdiv tejto statočnej žene, tomuto statočnému, no v najzločineckejšom Slovensku v rámci Európskej únii – a na strane druhej, pokiaľ napíšem, hanba a hnus, tak to sú len tie najjemnejšie prirovnania.
Vladimír Pavlík
Som poistenec štátu, potvrdené písomne niekoľkokrát. Štát ma vedie ako osobu "mimo Slovensko", pričom som nepochybne na Slovensku.
Ministerstvo zdravotníctva, práce, Kancelária prezidenta SR (všetko rezorty strany HLAS-SD), Úrad vlády, ÚDZS o tomto vedia.
Nikto tento stav nezmenil.
ÚDZS začal zo svojej iniciatívy dohľadové konanie, ktoré som nežiadala. Ja som žiadala okamžitú opravu omylu alebo predbežné opatrenie. Podala som žiadosť o informácie, pretože nikto nechcel nič povedať. ÚDZS túto žiadosť vložil protizákonne do dohľadového konania (t.j. spojil 2 úplne rozdielne konania), ale odpovede na otázky nedal a konanie spojením zaniklo.
Dnes to nevyzerá ako omyl, ale ako príprava úkladnej vraždy. ÚDZS nepodal trestné oznámenie.
Celá situácia je otázkou jedného kliku v národnom zdravotníckom informačnom systéme, z ktorého ma štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (skr. VšZP) vymazala po urgentnej hospitalizácii - vymazala všetko, vrátane eReceptov.
VšZP ma vymazala zo informačného systému zdravotných poisťovní.
Lekárne ma nevidia v databáze, lekári ma nevidia v databáze. Máme dlhodobý matematický biometrický údaj - rodné číslo - ale ja som fakticky neexistujúca.
Štát platí poistné za mňa ako poistenca štátu, ale nevie ktorej zdravotnej poisťovni?? A nikoho to nezaujíma??
Podala som celú vec na Ústavný súd, žaloba (ústavná sťažnosť) mala 15 strán + 46 príloh-dôkazov rôzneho druhu. Súd skartoval prakticky celý spis, antedatoval rozhodnutie, obišiel Právo EÚ a transpozičné právo (slovenská Ústava, základné zmluvy, Dohovor o ľudských právach...) a zatajil všetky fakty a všetky svoje právomoci.
Sudcovia Ústavného súdu majú zo zákona beztrestnosť, teda môžu si napísať čo chcú... pozri prílohy a texty nižšie.
Ústavnú súd postavil svoje rozhodnutie na tom, že som nepodala štátosprávnu žalobu. Ale ja som nebola účastník konania dohľadu poisťovne -
ja som sa pýtala, prečo som vedená na Slovensku ako mŕtva, keď som poistenec štátu viac ako 2 roky a kto je zodpovedný za to, že som pre lekárne a lekárov neviditeľná.
Týmto vymysleným spôsobom sa ma Ústavný súd zbavil, nemusel prideliť advokáta a celú vec odmietol, vrátane citlivých otázok a nemusel dávať otázky úradníkom a trestné oznámenie.
ECHR Strasbourg odmietol vydať predbežné opatrenie (dostal všetky listiny, ktoré som podala na Ústavný súd), pretože "vec je mimo rozsah ECHR , t.j. základné práva sú mimo rozsah (angl. "out of scope") tohto Súdu. Odpovedal do 3 HODÍN, čo je neuveriteľné.
Oslovila som európske orgány, Európsky parlament (aj europoslancov za Slovensko, vrát. Parlamentného dozoru právneho štátu a ECHR Strasbourg), Európsku komisiu - dokumenty nájdete v anglickej časti. Odpovede typu "nevieme, nemáme kompetencie..." sa opakujú.
Je úplne jasné, že Základné zmluvy EÚ a sem patrí aj Dohovor o ľudských právach (1950) patria do viacstupňovej supervíznej činnosti (sem patrí aj tzv. infringement procedure) Európskej komisie aj Európskeho parlamentu, ktorí dozorujú uplatňovanie Práva EÚ, ale v prvom rade dozor a uplatňovanie tohto vymenovaného práva vykonávajú úrady a súdy POVINNE v každom členskom štáte - navyše Slovensko má v Ústave zakotvenú prednosť európskeho a medzinárodného práva (Čl. 7 ods. 2 a 5) a Dohovor 1950 máme od septembra 1992 prenesený do Ústavy. (v anglickej časti nájdete celé citácie)
Citujem z rozhodnutia Ústavného súdu :
Z podania a jeho príloh v podstatnom vyplýva, že sťažovateľka v súčasnosti nefiguruje v zozname poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, s čím zjavne nesúhlasí. Sťažovateľka ozrejmila súdu okolnosti svojej hospitalizácie, ku ktorej došlo v 202X, pričom sa pre absenciu v zdravotníckom informačnom systéme nedostala k potrebnej liečbe.
Podanie sťažovateľky má vážne formálne a obsahové nedostatky, podľa obsahu ho však možno označiť za sťažnosť podľa zákona, pretože obsahuje tvrdenie o porušení práv vyplývajúcich z označených článkov a označenie porušovateľov.
Sťažovateľka síce uviedla, ktoré články majú byť popísaným postupom označených porušovateľov porušené, avšak na podporu svojich tvrdení neuviedla žiadnu relevantnú argumentáciu, na základe ktorej by súd mohol posúdiť opodstatnenosť jej tvrdení.
Medzi obsahom článkov, ktoré sťažovateľka uviedla v sťažnosti, a uvedenou argumentáciou absentuje akákoľvek príčinná súvislosť.
Podanie taktiež neobsahuje žiaden relevantný konečný návrh (petit), na základe ktorého by súd mohol v sťažovateľkinej veci konať.
Spomenuté nedostatky sú v značnej miere spôsobené nedostatkom povinného právneho zastúpenia sťažovateľky advokátom. Sťažovateľka požiadala o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom, čo odôvodnila tým, že sa nachádza v hmotnej núdzi.
Celú ústavnú sťažnosť, aj 2x doplnenia (dodnes je stav bez zmeny) nájdete nižšie, všetko v súlade s GDPR - môžete si porovnať "vážne obsahové nedostatky", "neexistujúci petit" , irelevantná argumentácia a podobný ponižujúci slovník, aj zoznam skartovaných dôkazov - príloh.
Opis a právna (aj europrávna) argumentácia tohto rozhodnutia :
I. Ústavný súd tvrdí, že nemôže konať, pretože sťažovateľka neuviedla petit (návrh rozhodnutia), čo je jasné klamstvo :
- Ústavný súd dostal 7x petit v sťažnosti + doplnenie argumentácie o európske právo,
- 3x petit v predbežnom opatrení + doplnenie argumentácie o európske právo,
- návrh na zabezpečenie dôkazov a zistenie reálneho stavu,
- návrh podať trestné oznámenie,
- návrh na (žiadosť o) pridelenie advokáta.
II. Ústavný súd tvrdí, že sťažovateľka nevyčerpala povinné opravné prostriedky podľa Správneho súdneho poriadku - ďalšie jasné klamstvo. Žiadne opravné prostriedky neboli možné, pretože sťažovateľka nebola účastníkom konania, sťažovateľka hľadala pomoc a argumentovala v skr. povedané ľudskými právami.
Úrady na Slovensku, vrát. súdnictva majú tzv. zásadu voľnej úvahy.
III. Ústavný súd tvrdí, že sťažovateľka neuviedla žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorú by ústavný súd mohol posúdiť - ďalšie jasné klamstvo, pretože
antedatovaním z 20. februára 2025 na 11. februára 2025 si ústavný súd posunutím dátumu vytvoril cestu, ako "preskočiť" , obísť tieto ústavnoprávne, primárneho práva EÚ a iné relevantné argumenty spísané sťažovateľkou 15. a 17. februára a nezaoberať sa nimi.
Ústavný súd jednoznačne antedatoval rozhodnutie (t.j. falšovanie listiny, podvod) , viď printscreen. Ústavný súd dostal 46 príloh - listinných dôkazov a fotografií.
Ústavný súd predovšetkým nechcel vec posúdiť a v konaní nezabezpečil ani jedno vyjadrenie, zistenie, jednoducho ani jeden dôkaz, ktorý sťažovateľka jasne ako celok navrhovala.
IV. Ústavný súd tvrdí, že podanie sťažovateľky má vážne formálne a obsahové nedostatky. Ústavný súd ani slovom nespomenul 46 dôkazov, všetko nazval podanie - tým chce vytvoriť dojem, že sťažovateľka nevie čo píše Ústavnému súdu a dôkazy nedoložila.
Musím poukázať na zámerné vykreslenie mojej ústavnej sťažnosti ako primitívnej cez slová "v podstatnom" , čím chce autor rozhodnutia naznačiť, že som spísala sprostosti a autor rozhodnutia musel oddeliť sprostosti od podstatného.
Citácie Európskeho práva a medzinárodného práva (v návrhu aj doplnení), citácie 1950 Dohovoru o ľudských právach (najmä v doplnení) , citácie nálezov Ústavného súdu, citácie Súdu v Strasbourgu, sú podľa Ústavného súdu "nedostatočná argumentácia, obsahové nedostatky" a podobné ponižovanie. Ale
antedatovanie a organizovaný zločin nevadí...
Ústavný súd uviedol dátum 11.2., takto obišiel doplnenia z 15.2. a 17.2., a takto zničil argumenty z medzinárodného práva.