Budúci historik nikdy nepochopí posledné desaťročie dvadsiateho storočia, ak sa dôsledne neoboznámi s „procesom privatizácie“, ak si hlboko neosvojí zlodejskú morálku ponovembrovej generácie „politikov“, ak si ako hlavnú metódu skúmania oných rokov nepoloží otázku: mať či nemať? O nič iné nešlo, iba o uchmatnutie čo najväčšieho koláča zo spoločného majetku. Dokonca aj Ivan Gašparovič, už ako radový poslanec HZDS, na otázku Parlamentného kuriéra (č. 9/1999), kedy sa podarí dosiahnuť konsenzus medzi koalíciou a opozíciou, odpovedal nezakryto: „KEĎ SA DOKONČÍ PRIVATIZÁCIA. Privatizácia je to najväčšie zlo, KTORÉ VŠAK POTREBUJEME, keďže meníme politický a ekonomický systém štáte.“ Nepochybne mal pravdu, aj keď zabudol dodať, AKÝ OSOH MALI Z PRIVATIZÁCIE JEHO STRANÍCKY A KOALIČNÍ KOLEGOVIA.
Privatizácia prakticky položila na lopatky národné hospodárstvo, milióny a miliardy, ktoré sprivatizovali „poctiví mečiarovci“ A KTORÉ ULIALI DO ZAHRANIČNÝCH BÁNK NA SÚKROMNÉ KONTÁ, spôsobili pokles výroby, zatváranie podnikov, dramatický rast nezamestnanosti, sociálne napätie, praktické zrútenie zdravotníctva, vážne problémy v školstve a v celej sociálnej sfére, nehovoriac o nevyčíslených morálnych škodách.
A Pezinská psychiatria mlčala....
Krátko pred parlamentnými voľbami v roku 2002 vtedajšia pravicová koalícia SDKÚ, KDH, SMK a ANO prijala a schválila 22 sociálnych zákonov v prospech najslabších vrstiev obyvateľstva. Keď aj pomocou týchto zákonov získali v parlamentných voľbách nezanedbateľný počet hlasov, ktoré im pomohli opätovne zostaviť vládu, TAK OKAMŽITE TÝCHTO 22 ZÁKONOV ZRUŠILI. Bolo im tak naponáhlo, že to urobili v skrátenom legislatívnom konaní. Čo tomuto zrušeniu predchádzalo? V októbri 2002 na poslaneckom grémiu Ivan Mikloš informoval vedenie NR SR a predsedov poslaneckých klubov, že v súvislosti s prijímaním štátneho rozpočtu vláda SR predloží do NR SR viac ako 20 návrhov zákonov, v skrátenom legislatívnom konaní. Zdôvodnil to tým, ŽE TREBA ZABRÁNIŤ HOSPODÁRSKYM ŠKODÁM, hoci tieto zákony prijala tá istá vláda, V ktorej mal Mikloš po Dzurindovi druhé najvyššie postavenie. TOMU DSA HOVORÍ CYNIZMUS, KEĎ VTEDY SA IVAN MIKLOŠ TVÁRIL, AKOBY NEMAL NIČ SPOLOČNÉ S TÝM IVANOM MIKLOŠOM, KTORÉHO ZÁSLUHOU BOLI TIE ISTÉ ZÁKONY NIEKOĽKO MESOIACOV DOZADU SCHVÁLENÉ!!! Ako sa neskôr ukázalo, pravicová koalícia nerátala s tým, že v nasledujúcich voľbách získa toľko hlasov, aby mohla zostaviť vládu, takže tieto sociálne zákony PRIPRAVOVALI AKO EKONOMICKÉ MÍNY PRE NOVÚ VLÁDU.
Ako AJ Ivana Mikloša hodnotil bývalý guvernér Eximbanky Doc. RNDr. Ing. Ľubomír Šľahor, CSc. MBA v 6-stránkovej analýze pod názvom – Skľučujúca slovenská realita z novembra 2003
Citujem: Experimenty nazvané reformy ako virtuálne predstavy sú iba zavŕšením chaosu a nekoncepčnosti vyúsťujúce v genocídu obyvateľstva a vykrývanie miliardových strát spôsobených doterajšími politickými garnitúrami pri privatizácii a realizácii väčších investícií.
Je mimoriadne pozoruhodné, že takmer všetci poprední funkcionári Demokratickej strany sú zainteresovaní na zmenách vlastníckych vzťahov na Slovensku, nezávisle od Mečiarovej privatizácie a rozkrádania bývalého transformovaného socialistického národného majetku na štátny. V článku „Gauneri už vedia hovoriť, obliekať sa, žartovať“ uvedenom v SME dňa 2.8.2003 Ján Langoš na otázky – Ktoré organizácie sú napojené na tajné služby? Penta napríklad? Odpovedá – „NIE. PENTA SÚ DRAVÍ MLADÍCI, KTORÍ DSA VEDIA POHYBOVAŤ V DŽUNGLI, V KTOREJ NEEXISTUJE KONKURENCIA.“ Odkedy začal privatizáciu Mikloš až doteraz bola netransparentná s prevahou ZÍSKANIA MAJETKU VOPRED URČENÝMI ZÁUJEMCAMI A MAFIAMI PO CELOM SLOVENSKU, ignorovaním iných záujemcov, čím sa Ján Langoš demaskoval na úroveň Mečiara, Ľuptáka, Gavorníka, Gašparoviča. Mórica, Rezešovcov, Póorovcov, Diničovcov a im podobných, ktorí tu rozkradli ekonomickú podstatu štátu.
Po parlamentných voľbách v roku 2002 sa kontinuita Dzurindu a Mikloša preniesla opäť do Eximbanky. M. Petríček odborník na genetiku ošípaných sa osvedčil vstupom do SDKÚ a ZOSTAL vo funkcii viceguvernéra Eximbanky. V roku 2001 vykonal NKÚ v Eximbanke kontrolu hospodárenia s majetkom a zdrojmi financovania, žiaľ pre zastrašovanie zo strany SDKÚ s SOP boli výsledky kontroly pozmenené tak aby vyzneli priaznivo v prospech viceguvernéra M. Petríčka. Keď som vystúpil proti vykonaným úpravám, bolo mi naznačené od predsedu parlamentu J. Migaša, aby som nekládol odpor.
Pre Slovensko je už tradičné, že poskytuje nadštandardné výhody zahraničným investorom, pričom prevahou investícií na zelenej lúke sú práve vo mzde pre slovenského okradnutého občana, prevažne manufaktúrnej povahy pri použití modernejších technológií ako vo feudalizme, no žmýkania tzv. kvalifikovanej pracovnej sily, KTORÁ JE SO SÚHLASOM VLÁDY OCŇOVANÁ NA ÚROVNI FAREBNÝCH Z TRETIEHO SVETA. Inak by sem žiadny zahraničný investor neprišiel.
Úkazom totálnej demoralizácie na Slovensku je prípad Migaš, ktorý z pozície predsedu parlamentu sprostredkovane s Košovanom, Kanisovcami, Miklošom a Juskom SPOLUVYKRÁDALI SE a Devín banku.
Vladimír Pavlík
Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!