Zbabelý občan Ivan Gašparovič – kontra hrdý občan Miroslav Kusý

Aktuality.sk - 8. 3. 2024 Rozhovor s Jolanou Kusou, mimoriadne zaujímavý, kde povedala aj toto:
Raz to povedal Ivan Gašparovič môjmu mužovi - Veď pozri sa, Mirko, kam som sa dostal ja a kde si ty. Ty si robotník a ja som prezident.

Tomuto sa budem obsiahle venovať na www.necenzurovane.net kde publikujem, keďže za bývalého režimu som mal tú česť osobne spoznať pána profesora Kusého a jeho manželku, tu som napríklad spoznal aj pani spisovateľku Ponickú, a bol som u nich niekoľkokrát na návšteve a pri pohári vína sme rozoberali rôzne veci. Môžem jednoznačne povedať, že toto všetko bolo pre mňa veľkým obohatením.
Keď mám porovnať profesora Kusého pred novembrom 1989 a po Novembri 1989 s Ivanom Gašparovičom, tak tá najzákladnejšia charakteristika je - že pán profesor Kusý NEBOL ani pred novembrom 1989 ani po Novembri 1989 zbabelým občianskym hovnom, na rozdiel od Ivana Gašparoviča, ktorý do tejto kategórie patril nielen pred novembrom 1989, ale aj po Novembri 1989 ako generálny prokurátor ČSFR, poslanec HZDS, predseda NR SR a prezident Slovenskej republiky.

Profesor Kusý nekupčil so svojimi názormi a svedomím, keď sľúbil vernosť Dubčekovi, tak mu verný ostal, keď vyrastal na ľavicových ideáloch, keďže jeho otec patril k tým, ktorý bol jej významným predstaviteľom, nikdy svoje presvedčenie nezaprel. Nebol zbojníkom a karieristom na rozdiel od Ivana Gašparoviča - Gašpara Ivanoviča, nezneužíval svoje postavenie ani po Novembri 1989, na rozdiel od tohto politického prostitúta a riťoleza Vladimíra Mečiara, cez ktorého sa stal poslancom HZDS a predsedom NR SR. Pre Ivana Gašparoviča by bolo cťou, keby mu pán profesor Kusý dovolil, aby mu zaviazal topánky.

Jeden z našich najelitnejších spisovateľov za posledných 70 rokov, dnes už nebohý pán Ľuboš Jurík, publicista, autor viac ako dvadsiatich kníh, televíznych scenárov a divadelných hier, ktorého diela boli preložené do viacerých jazykov, bol v rokoch 1992-1997 hovorcom Ivana Gašparoviča ako predsedu NR SR. Jeho dve knihy Pokušenie moci-480 strán a Pokušenie z moci-600 strán, je tým najpravdivejším svedectvom o zločineckej činnosti Vladimíra Mečiara, HZDS a dotyčného Gašpara Ivanoviča. Len tak mimochodom, v predstihu vedel, že sa chystá únos prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho, ale on, ako zbabelé občianske hovno, poctivo mlčal. Je jeden z hlavných vinníkov že z NR SR sa stal zločinecký a štátno-teroristický politický orgán, a doteraz sa neočistil.

Je pre mňa veľkou cťou, že viaceré svoje knihy ktoré mi poslal aj s osobným venovaním majú pre mňa neuveriteľnú hodnotu, pričom som bol šokovaný keď som sa dočítal, akú dobu ma vlastne sledoval. Ako  ukážku uverejňujem niektoré pasáže z Pokušenia moci - str. 26 a 273-275, ktoré majú neuveriteľnú výpovednú hodnotu – podobu, tak ako aj ďalší diel Pokušenie z moci, v dnešnej dobe:

Na strane 26 je neuveriteľná charakteristika z globálneho hľadiska, ktoré sa v týchto knihách rozmieňajú na stovky drobných príkladov, takže si to odcitujme: „Najlepší spôsob ako sa zbaviť ilúzií a ideálov, je vstúpiť do vysokej politiky. Ale bez ideálov – a už vôbec nie bez ideí – SA ŽIADNA POLITIKA ROBIŤ NEDÁ, ani tá lokálna, nieto politika štátu a národa. Bez ideálov a ideí sa politika mení na cynický poker, NA ZÍSKAVANIE A VYUŽÍVANIE MOCI PRE ŽISTNÉ, PREVAŽNE OSOBNÉ CIELE, NA ZÍSKAVANIE VÝSAD A PRIVILÉGIÍ, NA HROMADENIE MAJETKU A LIKVIDÁCIE PROTIVNÍKOV. Politika bez ideí je podhubím pre šírenie bacilov netolerancie, až diktatúry. Potom sa aj z idealistov stávajú bezradní štatisti, ktorí nakoniec v mene demokracie pomáhajú demokraciu deštruovať, V MENE VOLIČOV OKRÁDAJÚ VOLIČOV, ruinujú národný majetok a hospodárstvo. Ukázalo sa, že slovenskí politici neboli dostatočne pripravení prevziať zodpovednosť za riadenie samostatného štátu.“ (A práve toto odštartovali gauneri a hajzli okolo prednovembrového zbabelého občianskeho hovna, eštebáckeho konfidenta Vladimíra Mečiara, ktorý sa vozieval so svojimi riadiacimi dôstojníkmi kpt. Mikšíkom a npor. Horňákom v Škode Rapid BAO 64-16 a zbabelého prednovembrového občianskeho hovna, notorického ožrana Jána Slotu a im podobným prednovembrovým zbabelým občianskym hovnám, dovtedy zalezení ako hordy krýs, potkanov a tchorov v kadejakých brlohoch, aby sa samopasovali za najslovenskejších Slovákov, Slovanov, národovcov a kresťanov, a založili tú akúsi zločineckú, nesvojprávne a mafiánsko-gaunerskú, údajne zvrchovanú a svojprávnu Slovenskú republiku. Nie preto, aby ju zveľaďovali, ale rozkradli a ožobračili, v čom potom pokračovali a dokončili to ďalšie koalície – pozn. autora Vladimíra Pavlíka.)

Na stranách 273-275 je množstvo zaujímavých myšlienok s reálnou hodnotou, ktorej následky sa pociťujú aj v dnešnej dobe. „Vznešené ideály o slobode, ľudských právach, voľnom pohybe a pod. sa stali zásterkou pre grandiózne rozdeľovanie (či skôr rozkrádanie) štátneho majetku, ktorý sa hromadil pol storočia. Z večera do rána vznikali neuveriteľne bohatí ľudia, ktorí len vďaka politickému rozhodnutiu sa stali mnohonásobnými milionármi, ba miliardármi. Obyčajní ľudia, ktorí dovtedy žili v družstevných bytoch, šetrili na škodovku či žiguli, chodievali na dovolenku k Balatonu alebo do Bulharska, MALI ZRAZU nepredstaviteľné majetky, stačilo byť v správnej strane či hnutí. Žiaľ, táto tendencia - aj keď v inej, KULTIVOVANEJŠEJ PODOBE PROVÍZIÍ ČI AUDITOV - POKRAČOVALA AJ POČAS VLÁDY MIKULÁŠA DZURINDU."

„Mravné zásady, morálne hodnoty, základné piliere civilizačných noriem sa dali do nezadržateľného, deštrukčného pohybu. Privatizácia našla spoločnosť absolútne nepripravenú a spôsobila také škody v spoločenskom organizme, ktoré už prakticky NIKDY NEBUDE MOŽNÉ ODSTRÁNIŤ A NAPRAVIŤ. Mečiarova vláda nezohľadňovala, či nadobúdateľ je schopný zabezpečiť efektívne fungovanie majetku, vláda HZDS, SNS a ZRS zohľadňovala predovšetkým to, kto je z ktorej strany. To bola tzv. slovenská cesta, ktorá deformovala celý privatizačný proces. “Budúci historik nikdy nepochopí posledné desaťročie dvadsiateho storočia, ak sa dôsledne neoboznámi s „procesom privatizácie“, ak si HLBOKU NEOSVOJÍ ZLODEJSKÚ MORÁLKU ponovembrovej generácie „politikov.“ Privatizácia prakticky položila na lopatky národné hospodárstvo, milióny a miliardy ktoré sprivatizovali „poctiví mečiarovci“ A KTORÉ ULIALI DO ZAHRANIČNÝCH BÁNK NA S/KROMNÉ KONTÁ, spôsobili pokles výroby, zatváranie podnikov, dramatický rast nezamestnanosti, sociálne napätie, praktické zrútenie zdravotníctva, vážne problémy v školstve a celej sociálnej sfére, nehovoriac o nevyčíslených morálnych škodách.“

Vladimír Pavlík