Ako Mečiar donášal na Dubčeka a ďalšie pikantnosti – svinstvá staré 30 rokov

                      Tieto svedectvá majú vyše 30 rokov. Eduardovi Chmelárovi, ktorý sa rozhodol, že z Mečiara urobí ikonu, mu vrele odporúčam, aby si toto pozorne preštudoval a išiel opätovne Vladimíra Mečiara navštíviť. A mimochodom, sa ho aj opýtať, prečo hanobil svoju vlastnú matku, skutočnú slovenskú matku, ktorá ovdovela v mladom veku. Aby uživila svoje deti, tvrdo drela v sklárňach v Utekáči, kde nahadzoval materiál do pece. Miesto toho, aby syn Vlado vyznával jej hodnoty, stal sa z neho zloduch. HANBA A HNUS, ZLODUCH BUDE ZAPÍSANÝ AKO OTEC–ZAKLADATEĽ SAMOSTATNÉHO SLOVENSKA.
Vladimír Pavlík

Mečiar Čimo Jarmila Kudláčková

(Alexej Žák, vyšetrovateľ Slušovicegate): Švajčiarska vláda, poskytla politický azyl bývalému riaditeľovi Inšpekcie slovenského ministerstva vnútra, JUDr. Leonardu Čimovi. Rozhovor s bývalým blízkym spolupracovníkom Vladimíra Mečiara, teraz druhým čs. politickým emigrantom Leonardom Čimom, uskutočnený v Zürichu.

NN: Zač jste trestně stíhán?
ČIMO: Za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, že som neoprávnene, v deväťdesiatom roku, pozastavil výkon služby npr. Manovi a ďalej potom za sedem trestných skutkov - ohovárania súdruhov Mečiara, Filkusa, Kňažka, Lastovku, Borodovčáka, Mitra a Pittnera v časopise Slobodný piatok. Je to absurdné, pretože všetko, čo som o nich povedal, je pravda, všetko som procesne podložil dôkazmi. Nielenže by mali byť stíhaní oni, namiesto mňa, ale mali už dávno biť zavretí. Avšak vzhľadom k nášmu "demokratickému" súdnictvu a prokuratúre je absurdné, aby dom takýto súdny proces vyhral.
NN: Váš odchod byl chvatný...
ČIMO: 10. júna som dostal Uznesenie a Predvolanie na 12. júna. Obidva dokumenty boli antidatované, z 21. 5. 1992, pretože sa zichrovali a začali ma stíhať až po voľbách. Dostal som od priateľa z Prahy avízo, že v momente, kedy sa na to predvolanie dostavím, vezmú ma do väzby. Súčasný stav vo väzniciach je údesný, pretože čakajú na ďalšiu amnestiu - Mečiarovú, pretože všetci, vrátane bacharov, stoja za ním. Po konzultácii s rodinou, ktorá odmietla chodiť sa na mňa dívať do väzenia, som emigroval.
NN: Mohl byste informovat, jak to bylo, když Mečiar nechal přes Lastovku sledovat své politické odpůrce?
ČIMO: Konkrétne informácie som poskytoval už v apríli 1991. Tenkrát som ich presne, vrátane dôkazov predložil branno bezpečnostnému výboru SNR.
NN: Františku Javorskému, předsedovi tohoto výboru? ČIMO: Nie, všetkým členom.
NN: Co se poté odehrálo? ČIMO. Nič, okrem toho, že som bol odvolaný.
NN: Jaká byla role Svěchoty? (Ředitel bratislavské expozitury Úřadu pro ochranu ústavy           a demokracie, později náměstek slovenského ministra vnitra, agent StB - pozn. red.)
ČIMO: Jednoznačne, priehľadná. Mal proste sústrediť, zabezpečiť z Úradu pre ochranu ústavy a demokracie všetky doklady, dokumenty, ktoré kompromitovali ľudí,  o ktorých mal Mečiar záujem. A ja som procesne vypovedal, a to v januári 1992, že som bol ako svedok prítomný u toho, kedy Svěchota doniesol Mečiarovi tých 6 vytrhnutých strán, o ktorých sa toľko písalo a dávalo do súvislosti so všetkým možným. A doniesol mu vtedy 6 sväzkov tajných spolupracovníkov. Medzi nimi boli zväzky Ivana Čarnogurského, Jána Budaja a Košťu, bývalého ministra spravodlivosti, ktoré mi Mečiar dal čítať.
NN: Mohl byste říct konkrétně, o které osoby měl Mečiar zájem, na které se sbíral kompromateriál?
ČIMO: Prvý, kto ho zajímal, boli osobnosti z evanjelickej a katolíckej církvi, napríklad arcibiskup Sokol, kardinál Korec, biskup Michalko a Rusíni, pravoslávna cirkev na východe. Súčasne s tým ho zajímali ľudia z jeho okolia, teda z oblasti Trenčína, ktorých potreboval filtrovať a definovať. Musel zablokovať ľudí, ktorí vedeli o tom, že donášal Štátnej bezpečnosti na Dubčeka. Ďalší okruh jeho záujmu bola VPN, menovite Ondruš, Porubjak, Gál a celá VPN v Bratislave, ďalej ľudia z KDH, ktorí ho, akože prvoradí protivníci, zajímali snáď ešte viac. A samozrejme všetky osoby, ktoré boli predtým alebo potom vo vláde tzv. národného porozumenia. Vrátil by som sa ale ešte k úlohe Svěchotu, lebo tú prebral potom Pittner. Keď sa Svěchota stal prvým námestníkom Mečiara, prevzal Pittner Úrad pre ochranu ústavy a demokracie. Bol som prítomný, keď Pittner chcel odovzdávať materiály cez Svěchotu Mečiarovi, ten však odmietol s tým, že už sa raz spálil, nech si ich odovzdá sám. Mečiar držal Pittnera tým, že Pittnerov otec bol šéfom záchytného tábora Židov v Malackách, na čo má dokument a vlastne ho tým drží dodnes. A neviem, či sú kádéháci tak hlúpi, či neinformovaní, že majú priamu filtráciu Mečiara na Pittnera, priamo nasadeného v ich srdci, v ich vedení.
NN: Původně jste ale Mečiarovi věřil, vážil si ho.
ČIMO: Myslel som, že je to obojstranná vážnosť, čo sa mi potvrdilo i tým, že mi dal takú vysokú funkciu, pretože riaditeľ Inšpekcie je v podstate pravá ruka ministra. Štyri mesiace to bolo v poriadku, nechcem sa opakovať, často sa ma na to pýtali, ale skončilo to v súvislosti s kauzou Demikát.
NN: Co byste mohl říct o počátečních Mečiarových jízdách po Slovensku, kdy údajně kontaktoval agenty z církví?
ČIMO: Osobne sa poznám s arcibiskupom Sokolom a kardinálom Korcom a na žiadosť Mečiara, pod zámienkou, že chce prerokovať spoluprácu polície s cirkvou, som mu sprostredkoval kontakt. Namiesto rokovaní o spolupráci došlo k rokovaniam politickým, Mečiar si vzal arcibiskupa Sokola do centra VPN ako starého dobrého známeho, čo mu dopomohlo k tomu, že ho začali brať ako katolíka, za ktorým stojí cirkev i jej vysoko postavené osobnosti. Vtedy ma ani nenapadlo, že to takto využije.
NN: Tímhle tahem odebral křesťanům část voličů. ČIMO: Samozrejme.
NN: Komu jste sdělil všechny vaše poznatky o Mečiarovi, než jste utekl?
ČIMO: Keď ma vtedy odvolávali, obrátil som sa aj na prezidenta Havla a ten mi do dnešného dňa neodpísal. Písal som aj na Generálnu prokuratúru ČSFR. Tie dopisy mám. Ale stal sa paradox. Namiesto toho, aby bol Mečiar procesne stíhaný, respektíve aby bol zbavený poslaneckej imunity, parlament "onemocnel" a jeho popularita ešte stúpla. Média všetko zahrávajú na Tisovú vilu, ale ľudia nevedia o mnohých ďalších trestných činoch, v ktorých Mečiar ide.
NN: Máte možnost je pojmenovat.
ČIMO: To je trochu komplikované, lebo sa jedná o veci, kde nie som zbavený mlčanlivosti.
NN: Ve vašem případě pozbývá tento argument logiku, navíc vzhledem k situaci v ČSFR je třeba promluvit.
ČIMO: Takže - po Tisovej vile môžem pripomenúť prípad Demikát, to bolo celé protizákonné, ďalej nezákonné odpočúvanie a sledovanie ústavných a vládnych činiteľov, kde som predložil jasné dôkazy. Jednalo sa konkrétne o banskobystrickú sledovačku a zvláštny bratislavský útvar. Na toto všetko, o čom hovorím, som procesne predložil dôkazy. Ďalej odvolávanie ministra Andráša - ten prípad upadol viac-menej  do pozadia, ale na základe toho sa potom všetko odvíjalo, pretože tým v podstate demonštroval svoju nepriestrelnosť, ukázal svoju silu. Keď si spomínate, podal Mečiar demisiu, štyridsaťosem hodín nebol premiérom a predložil vtedy predsedníctvu jeden doklad, prečo chce odvolať Andráša. Neobsahoval ale žiadne fakty, ani dôkazy. Vtedy ma Andráš požiadal, aby som mu pomohol, pretože už neveril nikomu, mne začal, až keď už bolo neskoro. Vtedy som ten materiál rozpracoval, bod po bode som vyvracal, ale dôkazy. Potom bol z civilno-správneho úseku vyčlenený ešte jeden poradca, aby vyvracal body, ktoré Mečiar uvádzal. Tento celý elaborát potom bol v mojej prítomnosti odovzdaný Andrášovi v byte Jana Čarnogurského - ten vtedy povedal, že je to príliš tvrdo napísane. Andráš však nechcel zmeniť ani čiarku, a takto to bolo predložené predsedníctvu a faxom zaslané do Slobodnej Európy. Vtedy to kádéháci vyriešili jednoducho a vecne - obetovaním Andráša. Pritom mali Mečiara už po druhý raz na lopate, ako nikdy v živote. Keby toho využili, nedialo by sa v Československu to, čo sa deje.
NN: O Mečiarově spolupráci s StB bylo napsáno mnohé, leč výsledek žádný.
ČIMO: Písalo sa, ale veľmi špatne. Potvrdzuje to vlastne fakt, že sa mu len dokázalo, že bol kandidátom tajnej spolupráce. Dva týždne na to sa nechal Havel prelustrovať a zistilo sa, že bol rovnako tri mesiace kandidátom. Manévrovanie s tým, že Mečiar mal krycie meno Doktor a vôbec preukazovanie jeho spolupráce s ŠtB bolo vykonané veľmi zle a amatérsky a slovenský národ bol zase presvedčený, že sa mu ubližuje a krivdí.
NN: Teď máte šanci říct, co o tom víte.
ČIMO: Predložil som šesť konkrétnych svedkov, ktorí jednoznačne vypovedali procesne - pred vyšetrovateľom federálnej vyšetrovačky, že Mečiar donášal na Dubčekovu rodinu, jeho známych v jeho okolí v rámci Trenčína, Nemšovej, Dubnice. Svedkovia boli vypočutí, informácie odovzdané Dubčekovi. A vtedy bol ten zlom, že Dubček nešiel do HZDS, ale k sociálnym demokratom. To bol jediný dôvod Dubčekovho prestupu. Ale cez to všetko Dubček manévroval, prijímal rôzne kompromisy.
NN: Dubčekov švagor údajne dosadil Mečiara do funkcie ministra vnútra.
ČIMO: Mal v tom samozrejme prsty, ale v prvom rade Čič, pretože ten sa poznal s Mečiarem dlhé roky, ešte zo slovenskej advokátskej komory, kedy sa ešte pred tzv. zamatovou revolúciou pripravovali nové kádre na rozhodujúce posty v rámci vlády a parlamentu. Vtedy sa už s Mečiarom na nejakú dobrú funkciu počítalo, konkrétne na ministra vnútra. To mám podložené dvoma svedkami, ktorých som uviedol.                   Biľak mal veľmi úzky kontakt na Mečiara cez riaditeľa Úradu vyšetrovania slovenského ministerstva vnútra, Mitru, Demikáta a Šustera. Dva mesiace pred revolúciou sedel v hotely Slovan v Košiciach s elitou východoslovenského krajského výboru strany, s Demikátom, Mitrom. Tam mu priniesol Demikát prihlášku do KSČ (ktoré boli očíslované) - tým ho Demikát a Mitro držia. Ale i toto sa procesne uvádzalo.
NN: Mohl byste nám sdělit jména těch šesti svědků, kteří procesně vypovídali, že Mečiar donášel?
ČIMO: To vám nepoviem, pretože by som ich zlikvidoval, aj s ich rodinami. To nenapíše ani Milan Žitný, aj keď ich pozná. Pozná mená aj tých dvoch ktorí boli v tom hoteli, a neuverejní ich. Zničilo by ich to. Podstatné je, že sú uvedení v protokoloch.
NN: Mluvil jste o nezákonném Mečiarově odposlouchávání. Údajně byly odposlechy získávány od KGB, když Rusové odjížděli a částečně likvidovali zpravodajskou techniku.
ČIMO: To je kapitola sama o sebe. V druhej polovici februára 1990 prebehlo stretnutie troch mládencov, ktorí sa k týmto veciam dopracovali. Na tomto stretnutí boli okrem mňa ešte generálmajor Sámel, Mečiar a Lastovka. Všetko sa odohrávalo v jednom konšpiračnom byte v strede mesta. Tam títo mladíci odovzdali dva dokumenty. Jeden, ktorý dokazoval, že Ľudové milície neodovzdali dve tretiny výzbroje a uvádzali presne štyri dislokačné miesta, kde sa tieto zbrane nachádzajú. Druhá informácia sa týkala techniky po KGB a opäť presne určili miesto, kde tá technika je, respektíve ako sa odovzdala na ministerstvo vnútra, ešte za predchodcu Mečiara. Chlapci tentoraz presne vysvetlili spôsob, ako sa to v oboch prípadoch urobilo a predložili k tomu dôkazy. Mečiar sa dohodol so Sámelem, že Lastovka, ako vtedajší prezident polície na Slovensku, to rozpracuje - vytvorí tým s tým, že až sa to zistí, bude to obrovská bomba. Po týždni, zhruba, som sa Lastovku pýtal, ako to pokračuje - vraj to perfektne vychádza. Po nejakých dvoch, troch týždňoch sa začalo hovoriť, že to má Praha, že tam sú nejaké politické problémy, ale že je to všetko zdokumentované a vyjde sa s tým von, až to bude možné. No, a doteraz sa s tým akosi nevyšlo. Lastovka to všetko zadupal. Vôbec najviac o tom vie Sámel.
NN: To je ale jasný důkaz...
ČIMO: To je obrovský dôkaz, to je na zavretie na 15 rokov, len za toto. Napriek tomu, že som mal spústu inej práce a všetko som nestíhal, som v konečnom dôsledku tieto veci urgoval, pred branno-bezpečnostným výborom, u federálneho i slovenského ministra vnútra. Lenže som nemal právomoci, každý ma odpinkal. Touto špičkovou technikou, ktorá bola a je - nehovorme v minulom čísle - používaná, bolo MVSR, respektíve Štátnou bezpečnosťou zásobená cez zástupcov Sovietskej armády na východnom okruhu. A tieto špeciálne a najmodernejšie prostriedky vlastní Mečiar a všetky sú dislokované v Banskej Bystrici u Šteiningera - dúfam, že už je aspoň plukovník, pretože slúži verne. Teraz jeho súdruhovia zo sledovačky pracujú na mojej manželke. Aspoň mi ju tým ochránia. Že tieto prostriedky sú u Šteiningera, mám overené od jeho podriadených.
NN: Jakým způsobem se používala a používá tato technika?
ČIMO: Nie som technik, ale vyjadrím to inak. Používa sa na toho, na koho je treba.             V Bratislave 20 ľudí robí 24 hodín len na politických činiteľoch, všetko je vykonávané na počítačových systémoch. Násobme tromi, to je 60 ľudí, plus náčelník a sekretárky,        čo už je 70 ľudí, ktorí sa zaoberajú len touto činnosťou. Konkrétne sa to odohráva v Legerského ulici, v druhom či treťom poschodí. Vtedy, ako šéfovi Inšpekcie sa mi tam nepodarilo vpáliť, ale keby tam niekto vrazil teraz, bude to rovnaké - všetky odposluchy ako na dlani. Opil som šéfa tohoto zvláštneho odboru, Augustýna, tak, že nevedel, čí je. A vtedy rozprával pred civilnými osobami, že dáva odpočúvať kohokoľvek, aby dom si povedal, miesta je pre všetkých dosť, žiadny problém.
NN: Obklopil se, nebo nechal Mečiar ve funkcích příslušníky 2. správy StB?
ČIMO: Na ministerstve vnútra zostali všetci, na ostatné ministerstvá si svojich ľudí dosadil, pretože ich tam nemal. Ale podstatné pre neho bolo MV, však to stačí, nie?!   
NN: Co ministerstvo spravedlnosti?
(Smiech) Neviem, či by slovo spravodlivosť nemalo vypadnúť zo slovníka ako neprekladateľné.
NN: Armáda - domobrana - vnitro. Skvěle promyšleno - dokonalá provázanost, ve hře tytéž persony.
ČIMO: Na túto vec som upozorňoval pred branno-bezpečnostným výborom v r. 1991. Pri tzv. inšpekcii v Košiciach prebehlo stretnutie Pittnera s Mečiarom a tam vtedy myšlienka vytvoriť domobranu vznikla. Odôvodnenie - zvýšenie kriminality s väčším dopadom na Slovensko. Napadol som vtedy Pittnera, či chce vybudovať druhé PSVB alebo Ľudové milície. Odpoveď som nedostal. Na tejto porade bol prítomný tiež dnešný minister vnútra, vtedy veliteľ východného okruhu, Tuchyňa. Neviem, či si niekto vôbec uvedomuje, aký je to dynamit, že Tuchyňa je ministrom vnútra?!
NN: Jako velitel východního okruhu má všechny klíče k tzv. obrannému systému Slovenska, samozřejmě i Čech a Moravy.
ČIMO: Všetko má k dispozícii, či už v hlave, dokumentoch, či kľúčoch! Stopercentne je naviazaný na všetkých veliteľov na Slovensku a má vynikajúce známosti s českými veliteľmi. Perfektne ovláda ľudí a presne vie, komu koľko dať, aby bol ich. Tuchyňa je bezpochyby ešte väčší profesionál než Mečiar. Je predurčený k tomu, aby skompletizoval slovenské vojsko, čo dokladuje i to, že civilno-správny úsek sťahujú z ministerstva vnútra a dávajú pod vládu. To bolo ale pripravované už za Mečiarovho ministrovania. Tuchyňa je skutočne vojensky a policajne väčší Boh ako Mečiar a je tiež jediný, kto je schopný Mečiara odpísať. Nie právne, to sa nedá, ale politicky či spoločensky. Na Tuchyňu sa ťažko nájde niečo negatívneho, je dobrý. Opozícia i v HZDS, spolieha práve na neho, že Mečiara odpíše.
NN: Je pravda, že Andrejčák se podílel na přípravě polistopadového puče?
ČIMO: Andrejčák nie. Vojaci to robili lepšie ako polícia. Má to hlboké korene. Vojsko je u nás veľmi mazané a ... vojaci na to nabehli tak, ako to mali prikázané pred tzv. revolúciou. Medzi policajtmi boli veľké rozkoly. Mladí sa hrnuli na funkcie, čo je prípad Lastovku. Ten zohráva veľkú úlohu v rámci všetkých machinácií, vrátane DAK MOVA. Napríklad 16. novembra 1989, teda deň pred revolúciou, bol o šiestej u Šlapku, kde on a Mikula, a bohužiaľ si nemôžem spomenúť, kto bol ten tretí, dostali inštrukcie, ako sa majú zachovať, keď vypuknú nepokoje. Lastovka sa mal dostať do vedenia, ísť s revolucionármi, a tak sa dostať ku korytu. Však tiež kandidoval na ministra, bol na kandidátke spolu s Mečiarom. Tým pádom blokoval všetky vyšetrovania voči bývalým straníckym a vládnym funkcionárom. Aj toto je v pražskom protokole uvedené. Tento protokol išiel z Prahy do Bratislavy a keď som sa dopytoval Malečka (zástupcu riaditeľ a Úradu vyšetrovania - pozn. red.) a pplk. dr. Semotama, ako je možné, že to bolo odovzdané tým, proti ktorým je to nasmerované, tak odpovedali, že sa to vyriešilo na najvyššej politickej úrovni. Potom v masmédiách prebehlo, že slovenská prokuratúra spis preverila, a nemá s ním už nič spoločného, takže ho odovzdala vojenskej prokuratúre. To sú také absurdity, že to Boh nevidel!
NN: Co tandem Mečiar-Sacher?
ČIMO: Obaja sú skompromitovaní ako delá neznámych rozmerov. Keď som počul o návrhu Sachera na prezidenta ČSFR, omdlieval som a mal chuť strieľať. Sacher je človek, ktorý doslova zo stola zožerie čokoľvek, aj vaše magnetofóny, keď mu povedia, že je to dobré. Vezme vidličku, bude ich napichovať a jesť. A chrumkať. Hodne sa v istej dobe písalo o fonde Z, ale málokto vie, že vznikol z podnetu Mečiara. Bola to ním pripravená a koordinovaná akcia. Od začiatku si na federálnom ministerstve vytvoril prostredie tým, že Sacherovi dosadil Sámela a Ciklaminiho. Bol som pri tom, keď na MV SR Mečiar, Sámel a Ciklamini akciu premýšľali. Mečiar presne inštruoval Ciklaminiho, akou formou by sa dal prevetrať, teda prelustrovať federálny parlament. Ciklamini sa spojil so Sacherom a urobili to. Prvý, kto dostal zoznamy, bol Mečiar, až po ňom ich obdržal Sacher. Ciklamini ma potom otravoval, aby som mu dosvedčil, že Mečiar bol pôvodcom lustrácií federálneho parlamentu, dokonca odo mňa žiadal čestné prehlásenie s podpisom. Odmietol som, lebo som sa dozvedel, že Ciklamini hrá na dve strany.
NN: Touto blokací byl ovlivněn celý chod událostí příštích.
ČIMO: Iste. Odtiaľ sa začalo všetko odvíjať, tu začal rozklad.
NN: Ciklamini, jakožto první Sacherův náměstek, hrál dost významnou roli.
ČIMO: To iste, a viem o situácii, kedy sa to pokúsil zneužiť v osobnom živote. Pri návrate zo služobnej cesty z Košíc sme boli s vodičom unavení a rozhodli sme sa, že sa ubytujeme v Banskej Bystrici, v hoteli Lux. Tam sme stretli starých známych súdruhov, či ako ich nazvať. Bolo pol tretej, keď sme vošli do baru a začali jesť.
ČIMO: Skoro som omdlel - do baru vstúpil Ciklamini s dvoma najväčšími banskobystrickými vekslákmi a dvoma kurvami, taktiež najvyhlásenejšími. Poslal som za nimi šoféra, že som tu, aby išiel na chodbu. Ciklamini ho vyhodil, pretože nikoho už nepoznal a chcel sa baviť. V bare hrala nejaká pražská kapela a on poslal tej speváčke svoju vizitku prvého námestníka FMV. Áno, počujete dobre, ja som ten a ten a že sa s ním musí vyspať. Barman s manželom tej speváčky za mnou s tou vizitkou prišli, aby som zasiahol, že vedia, že pracujem na ministerstve. Vedel som, že je zle, ale povedal som si, že každý môže niekedy urobiť prúser a chcel som sa zachovať ako chlap. Šiel som za Ciklaminim, ktorého som vtedy nepoznal, iba som vedel, v akej je funkcii. Obe kurvy aj veksláci, jeden z nich bol bývalý tajomník vedúceho tajomníka OV KSČ v Banskej Bystrici, boli v momente preč. Pokúšal som s Ciklaminim komunikovať, ten však stále viedol svoju, že sa musí s tou speváčkou vyspať. To tam nemusíš ale posielať svoju vizitku, hovorím. No, nech vie, že som prvým námestníkom ministra vnútra! Myslel som, že skolabujem. Jano (šofér, pozn. red.) ho zamkol na izbu, kľúč dal na recepciu, aby ho každú hodinu chodili pozorovať, či sa nezadusil alebo niečo. Lenže medzitým vstúpili do baru štyria ozbrojení policajti, ktorých ešte predtým zavolal rozzúrený manžel onej dámy a ja som sa pokúšal vysvetliť situáciu. Manžel však začal protestovať, že takých prvých námestníkov v republike nechce mať, a to, čo som chlapsky vybavil, sa rozsypalo. Takže výsluch, kompletný materiál ako sa súdruh Ciklamini prostredníctvom vizitky dožadoval spánku so speváčkou, sa zdokumentoval. Ráno som volal Mečiarovi, čo sa stalo za prúser, čo s tým. Vraj, nech okresný náčelník pošle so spisom kuriéra. Chcel som mu ho doniesť sám, on však trval na kuriérovi. Vtedy som Mečiarovi veril a nepremýšľal som, prečo mu spis nemám doniesť sám. Dnes viem, že nechcel, aby som sa k nemu dostal. Bohužiaľ nepočítal s tým, že existuje viac korunných svedkov než ja. Neskôr som sa od okresného náčelníka dozvedel, že ten spis bol do týždňa na pokyn ministra skartovaný. Ten pokyn dal Mečiar písomne, takže jasný dôkaz paragrafu stopäťdesiatosem. To by malo stačiť na odvolanie štyroch, nielen jedného ministra.
NN: Co tandem Mečiar-Kňažko?
ČIMO: Kňažko chodil za Mečiarom dosť často už v dobe, keď bol ministrom vnútra,           i keď to vehementne popiera. Tvrdí, že ma v živote nevidel. Asi stratil pamäť. Dvadsať rokov sa poznáme a vykrikoval, že sa spoznáme až na súde. To, čo tvrdil Sámel, že Kňažko donášal Mečiarovi z okruhu Havla, je pravda. Bol som dvakrát pri tom, keď Kňažko Mečiarovi žoviálne hovoril, že mu doniesol veci, ktoré preberali. Donášal mu doslova dokumenty závažného, nielen politického, ale i utajovaného charakteru, ku ktorým sa dostal. Potom fľašou šampusu roztrieskal na Hrade Havlovi benátske zrkadlo, keď bol ožratý. Odtiahla ho ochranka, od ktorej to viem. Vtedy s ním Havel tiež skončil.
NN: Do Mečiarova okruhu se politickými veletoči propracoval Jaroslav Šabata. Dnes, jakožto poradce šéfa parlamentu republiky bez prezidenta, má dost velkou moc.
ČIMO: To je samostatná kapitola, rozhovor na celú noc. Šabata bol a zostal ochrancom a koordinátorom všetkých slušovických mafiánov. A zase sú to len peniaze. O Šabatovi bolo napísane mnoho, ľudia to akosi prestávajú vnímať, naviac sa mu doposiaľ nič nestalo. On má ale dobré kontakty na obidve strany - ako na Mečiara, tak na Klausa. Ale musíte si predovšetkým uvedomiť, že infiltrácia Mečiarových ľudí v Prahe a v samotnej českej vláde i v parlamente, myslím v súčasnom, je veľmi silná. Má totiž na ovládanie Čechov obrovské financie. Pred voľbami dostalo HZDS 84 miliónov pôžičky na volebnú kampaň so splatnosťou august 1992 a od sudetských Nemcov 50 miliónov bezúročnej pôžičky. Písalo sa síce o tom, ale čo ďalej?! Ktorá prokuratúra v Československu sa tým zaoberala?                                                                                                   
NN: Obávám se, že tohle nebude problém pouze HZDS. Ale zajímalo by mě, jakou pozici Mečiar v HZDS má?
ČIMO: Mečiara tri štvrtiny HZDS v podstate nenávidí, pretože           ich drží v šachu, tak, ako to robil Nicolae Ceausescu v Rumunsku alebo vodca líbyjskej revolúcie Muammar Kaddáfí.                                                                                                         NN: To je dost natvrdo.
ČIMO: Samozrejme, že každý to robil svojim spôsobom. Bežte v Bratislave do Kláštornej vinárne počúvať čašníkov, pokiaľ tam však ešte sú. Mesiac pred voľbami           si tam o mne vedenie HZDS vyprávalo, čo to tá kurva Čimo robí za veci, ešte nakoniec naruší víťazstvo vo voľbách. Na druhej strane ale hovorili, Boha, má pravdu s tými materiálmi, že Mečiar ich kradol a používal. Jožo, aj ty máš, aj proti mne niečo má.... ČIMO: Mečiarovi naleteli rôzne skupiny ľudí, tú prvú práve tvoria tí, na ktorých má kompromateriály a ktorí sa ho boja. Tí mu budú doslova zobať z ruky.                            Druhú skupinu tvoria tí, ktorí sa v ňom vidia a ktorým sľúbil funkcie, a potom pochopiteľne lumpenproletariát, ktorý zarábal 2500 korún a ďalších sedem tisíc si nakradol v Mečiarovom sociálnom programe vidia títo ľudia pokračovanie toho, načo boli zvyknutí. Tých nejakých 5% inteligencie proti nemu síce tvrdo brojí, ale nemá takmer žiadnu šancu nič presadiť. A čo sa týka federácie - všetci ho podcenili ako totálneho blba. On však presne vie, čo má robiť. Ktorá prokuratúra vyšetrovala podnety, ktoré som dal?! Vrátane jeho výrokov o zatvorení kohútikov s ropou?
NN: To bude nejspíš jedna z hlavních příčin Klausových kompromisů.
ČIMO: To určite. Ale nielen to. Iste viete, že Slováci chcú vybudovať širokorozchodnú - ruskú trať po Bratislavu. Zatiaľ vedie do Čiernej. Práve tato trať a tri vojenské letiská sú predmetom rokovania slovenskej vlády. Čo to znamená, je jasné. A zloženie slovenského parlamentu? Keď dvaja ľudia z opozície onemocnejú, je to všetko v háji.          A keď neonemocnejú, budú onemocnení.
NN: Mečiar se zřejmě nezastaví před ničím. Jak to bude s Maďary?
ČIMO: Od minulého roku má pripravený presný scenár, ktorý sa týka 12 000 maďarských podnikateľov. Všetko premyslené - od kontroly, cez políciu po prokuratúru. Akonáhle odpíše alebo rozpracuje túto silnú skupinu podnikateľov, potom tých, čo sú na nich odkázaní, bude mať rovnako v rukách. Tých 600000 Maďarov, ktorí na Slovensku sú, sú schopní. Aspoň väčšina z nich. Od poľnohospodárstva až po obchod. Naviac majú kapitál. Ale to nie sú žiadni veksláci, majú to oddrené... A Mečiar ich celkom jednoducho odrovná.
Součástí rozhovoru byly z pochopitelných důvodů i soukromé záležitosti Vladimíra Mečiara. Ač výpověď Leonarda Čima je místy neuvěřitelná, rozhodli jsme se ji, v necenzurované podobě, publikovat.
NN: Znal jste Mečiara osobně, dobře. Jaký je jeho soukromý život?
ČIMO: Veľmi špatný. Je druhý krát ženatý a súčasnú manželku, lekárku, snáď každý druhý deň bije. Syn z tohoto druhého manželstva sa minulý rok dostal na medicínu. Dvadsaťjedenročná dcéra z prvého manželstva hovorí, že otca devätnásť rokov vôbec nevidela. Kašle na svoju rodinu... A Nagyová je jeho milenka, to je snáď už každému jasné. Poviem vám krátku historku, ktorú mi pri koňaku vyprával šéf kádrovky na MV SR, Štern - ale ten sa z toho asi zastrelí (smích), to nemôže psychicky vydržať... Hovoril - bol som u Vlada a musel som sa z toho opiť. Hľadal som ho, Mečiarova osobná stráž ma poznala, a tak ma pustili dovnútra. Kancelária Nagyovej prázdna, nikde nikto. Otvorím dvere u Vlada a zdalo sa mi, že odpočíva. Ako som ale buchol dverami, zdvihla priamo z jeho vtáka hlavu Nagyová... Za ňu už si vytrpelo svoje veľa ľudí. Teraz už sa nikto neodváži, ale kto si v začiatkoch dovolil povedať niečo špatného o Nagyovej, bolo zle.
NN: Nagyová je superstará struktura, ne?  ČIMO: Ona je super, ale ...čo!
NN: Když jsme u sexu, znásilnil Mečiar údajně 17 iletou dívku, či nikoli?
ČIMO: Na tú 14 a polročnú je spis. Veď to bolo predmetom trestného stíhania, preboha.
NN: Ten spis, myslíte, existuje dosud?
ČIMO: Mal by byť v Prahe, dúfam, že nie je skartovaný. Došlo k tomu v dobe, keď diaľkovo študoval právo. Rok presne neviem, ale 1971-72.                                                              
NN: Ale za znásilnění by měl přece sedět.
ČIMO: Ten by mal sedieť za spústu vecí.  Naviac to bolo pohlavné zneužívanie, keď jej nebolo pätnásť. Tam je totiž taká zvláštna, zaujímavá náväznosť. Na jednej strane bol vyhodený zo strany a na druhej strane, v začiatku normalizačného procesu, sa dostal ako robotník študovať diaľkovo právo.           Kto sa vtedy, vyhodený zo strany, mohol dostať na vysokou školu?!
NN: Takže Mečiar byl už tehdy tak krytý, že se to nevyšetřovalo?
ČIMO: Existovali tzv. operatívne smernice kriminálnej služby a tajnej bezpečnosti.              A na základe týchto smerníc, presne podľa článku, odstavca, paragrafu sa touto operatívnou, zákonnou formou tento spis stiahol. A bolo kompro na človeka, ktorý tým, čo vykoná - donesie, bude spoločnosti prospešnejší a zaujímavejší než tým, čo spáchal.
NN: To byla tak zrůdná hierarchie, že se tomu ani nechce věřit. Co ale další zainteresované osoby, např. rodina?
ČIMO: Samozrejme, že sa muselo prizerať na to, aby sa to nejako napravilo.                          Či už  to bolo, ako v tomto prípade, znásilnenie alebo napr. rozkrádanie, musela sa           dať do poriadku škoda, ktorú ten dotyčný, takto viazaný na kompro, spáchal.                      To sa bez problémov vyriešilo finančne.
NN: Znáte její jméno?
Je v spise. Zájdite do Nemšovej. Tam robil v Skloobale 20 rokov právnika. Tam nebola prijatá jediná ženská, ktorá by ho nepretiahla. Riaditeľ sa pred ním klepal a ani on, ani námestník proti nemu nezmohli nič, také mal zázemie. Ale nielen to, narobil veľa špiny robotníkom, keď v rámci socialistického práva zastupoval svoj podnik pri procesoch. Rozhodne by sa našli niektorí, čo by sa nebáli hovoriť. A keď sme u tej právničiny, viete, kedy si Mečiar robil doktorát? V auguste 1990 ako premiér slovenskej vlády. Dvaja ľudia z rigoróznej komisie onemocneli, aby ho nemuseli skúšať. Museli za nich nastúpiť náhradníci. Túto informáciu mám osobne od vtedajšieho dekana právnickej fakulty v Bratislave.
NN: Mečiar má údajně nemocné srdce, dokonce prý vlastní kardiostimulátor?
ČIMO:(Smiech). Nemá, ani zo srandy. Ale poviem vám, ako to je. Šéf zdravotnej správy ministerstva vnútra Luboš Vlček, keď bol opitý, hovoril, že je zaevidované, že tento prístroj Mečiar vlastní od správy zdravotnej služby ministerstva vnútra, ale nepoužíva ho. Miesto toho používa silnejší magnetofón na odpočúvanie. Nikto ho predsa nikdy neprezerá, či rokuje s Havlom, Klausom či americkým prezidentom. Takže, ako by mal strojček, zatiaľ však...
NN: Tato informace, jako ostatně většina předchozích, příliš optimismu nevzbuzuje. Existuje na Slovensku podle vás nějaká politická osobnost?
ČIMO: Áno. Za najschopnejšieho človeka s najväčším prehľadom pokladám šéfredaktora už neexistujúceho časopisu Echo, Milana Žitného. Zrazili ho z politickej scény, pretože Mečiar v ňom videl konkurenta. Milan Žitný mal robiť prezidenta polície, ja som sa mal vrátiť na ministerstvo do funkcie námestníka. Vytvorili by sme tím a všetko by bolo inak. Neexistovali by žiadne národnostné spory, Mečiar by bol trestne stíhaný.... Lenže ODÚ bola a je niečo strašného. Sú neprierazní, nedokážu nič dotiahnuť do konca.
NN: To ostatně potvrdily i volební výsledky. Na závěr rozhovoru, ve kterém jste poskytl závažné informace, by nebylo od věci, vyjasnit vaši estébáckou minulost.
ČIMO: Ten fakt, že som bol eštébák, dnes zdôrazňujú, ale nikto nenapíše, ako všetko bolo. Bol som pri polícii od piky - bol som pri pohotováku, šliapal ulice, robil som vyhľadávača, operatívca na kriminálke, zástupcu náčelníka a náčelníka kriminálky, potom rok u ŠtB. A ten rok, kedy som bol na obvodnej správe ako referent a mal som mať na starosti všetku problematiku, som v podstate strávil behaním po všetkých obvodoch, aby som zariaďoval pasy a doložky známym môjho náčelníka. Tiež dodnes nikto nepovedal, ani nenapísal, že som mu, ako eštebák, ublížil. Pittner klamal, že som bol prepustený v rámci lustračného zákona. Išiel som preč na vlastnú žiadosť, naparili mi 3 + 6 mesiacov, čím ma do volieb odpísali. Do mája 1992 som slúžil vo funkcii, kde som nemal plat ani ako sekretárka.
NN: A dnes jsme nuceni pro rozhovor s vámi vycestovat do země, která vám, pravděpodobně z rozmaru, poskytla jakožto druhému čs. občanu, politický azyl. A zcela absurdně ten, který měl být trestně stíhán a ...
ČIMO: Nedostihnutý, lebo sa tešil poslaneckej imunite, dnes sám trestne stíha.                       A nielen to, manipuluje s celým Československom, ktorého osud je plne v jeho réžii.                         
NN: A ví Bůh, jak velký díl moci se tomuto, sice špatnému boxerovi, leč obrovskému politickému hráči, vlastně zachce...
ČIMO: Chcel by som odkázať Čechom, odtiaľto z Zürychu, aby nebrali Slovákov podľa Mečiara a volili  federáciu... A Slovákom, aby sa nenechali Mečiarom oklamať a boli tiež za federáciu... Ale na Slovensko sa to snáď ani odkázať nedá.                                                    NN: Mohu vás ujistit, že se o to pokusíme, ač názorově se v otázce osudu Československa rozcházíme. Za rozhovor vám děkuji.                                                   Jarmila Kudláčková

P. S. Z Zürichu přišel od Alexeje Žáka zajímavý fax: Jan Rezník, řidič, který s Dubčekem havaroval na dálnici u Humpolce, byl služebním řidičem Leonarda Čima. Byl s ním tehdy v Tisově vile pro ony známé dokumenty StB. Jan Rezník byl také jediný, kdo potvrzuje výpověď Čima.

Potvrdenie argumentov L. Čima                                                                                

V Necenzurovaných novinách č. 25 vzbudil veľký rozruch rozhovor redaktorky                    J. Kudláčkovej s L. Čimom, ohľadom osoby Vladimíra Mečiara. Na základe tohto rozhovoru začal mestský úrad vyšetrovania PZ SR v Bratislave trestné stíhanie vo veci trestného činu ohovárania podľa § 206 odst. 1,2 trestného zákona. Že argumenty L. Čima majú svoje opodstatnenie, predkladám zatiaľ časť konkrétnych dôkazov a dúfam, že "nezávislé" MV SR a GP SR sa začnú podľa ich závažnosti už konečne zaoberať rozvratnou činnosťou Vladimíra Mečiara, pri udusení novovznikajúcej demokracie na Slovensku po novembri 1989. Jedným z destabilizačných prvkov bola aj príprava ľavicového puču po ideologickej línii. Samozrejme, k tomu potrebovali mať pod kontrolou ministerstvo vnútra SR.
        Lenže v tom čase bol ministrom vnútra SR Anton Andráš, človek s čistou minulosťou, ktorý na rozdiel od Mečiara sa za bývalého režimu nestal komunisticko-eštebáckym lokajom.
        Pán Andráš vo funkcii ministra vnútra SR pochopil, že ak jeho rezort má slúžiť občanom, musia tu nastať radikálne zmeny. Lenže v komunistickom duchu odkojená policajno-eštebácka garda verná baťkovi Mečiarovi si začala uvedomovať, že jej plány na zasmradenie Slovenska sú ohrozené. Keďže na rozvrat a destabilizáciu boli dobre vycvičení, začali tieto metódy aj realizovať.
        Ich vyvrcholením malo byť vyvolanie vládnej krízy na Slovensku a v jej začiatkoch predstúpil Vladimír Mečiar  29.10.1990 pred predsedníctvo SNR s touto, doteraz nepublikovanou žiadosťou (vydieraním? ultimátom?), citujem: Podľa čl. 122 ústavného zákona o československej federácii podávam návrh na odvolanie ing. Antona Andráša             z funkcie člena vlády SR a jeho pozbavenie riadením MV SR.
        Už dvakrát som na koaličných rozhovoroch upozornil koaličné hnutia a strany na závažné nedostatky riadenia tohto rezortu. Koaličné strany vec prerokovávali, ale zásadné stanovisko nezaujali. Nedostatky vo vedení MV SR som viackrát prerokoval osobne s ing. Antonom Andrášom, ktorý nerešpektoval ani jedno z doporučení, odmietal spolupracovať s predsedom vlády SR a preberať na seba akékoľvek úlohy, ktoré by vyplynuli z koordinácie spoločnej činnosti. I tam, kde u predsedu vlády SR zdanlivo a výnimočne k dohode došlo, vzápätí tieto dohody odmietol plniť. Namiesto konštruktívnej spolupráce vyjadroval odpor a naznačoval, že by sa mohol správať i inak.
        Tu, ako autor preruším bláboly Mečiara a podotýkam, že A. Andráš mal asi smolu v tom, že za bývalého režimu nemal tú česť byť priateľom kpt. ŠtB v Trenčíne, J. Mikšíka, s ktorým sa V. Mečiar na trovy štátu vozieval v aute Škoda-Rapid, ŠPZ BAO-64-16. Keď sa Mečiar stal ministrom vnútra SR, eštebáka Mikšíka nechal nielen slúžiť, ale ho povýšil ešte do hodnosti majora. Mimochodom, auto, v ktorom si za bývalého režimu údajne prenasledovaný Mečiar hrkútal s eštebákom Mikšíkom, patrilo vtedy ŠtB Trenčín. Ale dajme slovo aj Antonovi Andrášovi a citujme z jeho odpovede na Mečiarove klamstvá, ktoré predniesol 31.10.1990 pred predsedníctvom SNR: V úvode svojej odpovede musím konštatovať, že negatívny postoj predsedu vlády voči mojej osobe cítim od začiatku nástupu do mojej funkcie. Mal eminentnú snahu udržať si naďalej kontrolu nad týmto rezortom. Takto sa snažil presadzovať svoju osobnú politiku v tomto rezorte a tak prakticky riadiť okrem vlastných kompetencií ako ministerského predsedu aj ministerstvo vnútra SR. Tieto jeho koncepcie                     boli zamerané najmä na personálne otázky, pričom sa snažil zabezpečiť vedúce postavenie niektorým pracovníkom ministerstva, bez ohľadu na ich predchádzajúcu politickú činnosť. Spočiatku som sa snažil jeho pripomienkam vyhovieť. Keď však začal neskôr zasahovať až do úplných detailov a ja som sa snažil vyjadriť vlastné stanovisko, stal som sa pre neho nepohodlným.
        (Perfektné uvedené argumenty A. Andráša, ktoré v súčasnosti musia presvedčiť každého rozumného človeka. Pozn. autora V. P.). Na chvíľu však odbočme a začítajme sa znova do elaborátu plačka Mečiara, ktorý už vtedy trpel komplexom z rôznych nepriateľov v záujme o jeho osobu.
        Citujem: Boli získané poznatky, že minister Andráš sa pokúšal zhromažďovať údaje, ktoré by poškodili povesť predsedu vlády SR, poťažne ho kriminalizovali.
(Chudák "ocko" Mečiar. 105 krát ho chceli zabiť, uniesť, vydierať! Všetci jeho protivníci boli svine, no on sa nikdy neznížil k podobným metódam. Čo vy nato, slovenskí psychiatri? Pozn. autora V .P.).
        Na základe týchto a ďalších skutočností, ktoré uvediem ďalej, som 21.10.1990 vyzval verejne ing. Antona Andráša, aby pre nekompetentnosť zo svojej funkcie odstúpil. Ten to odmietol. Keď som hodnotil jeho nekompetentnosť, bral som do úvahy nasledujúce skutočnosti:
        Už na svojej prvej tlačovej konferencii ing. Andráš obvinil koaličného partnera VPN z manipulácie volieb. Na výzvu dôkazy nepredložil.
        (Tu musím V. Mečiarovi pripomenúť, že pred voľbami zatajili agentov ŠtB, ktorí kandidovali za VPN, čím vedome voľby zmanipulovali. Zároveň prosím jeho štáb, aby mu preleštili pamäť, keď on si ju stále hodnotí ako vynikajúcu. Pozn. autora V. P.).Ing. Andráš pre Hlas Ameriky vydal verejné vyhlásenie, ktorým upozornil verejnosť, že príslušníci ŠtB chodia ďalej ozbrojení a že sú občanom stále odpočúvané telefonické rozhovory. Žiadal som ing. Andráša, aby okamžite zahájil trestné stíhanie voči tým, čo porušujú zákony v tomto smere, alebo aby svoje vystúpenie dementoval. Ing. Andráš nevedel uviesť ani jeden konkrétny prípad takéhoto stavu a dementy odmietol. Minister vnútra si nemôže dovoliť takto nezodpovedne vydávať vyhlásenie.
        Klamstvá, okorenené komunistickými metódami, predniesol Vladimír Mečiar v záverečnej časti svojho návrhu na odvolanie A. Andráša. Zverejňujem ho v plnom znení:
        Ing. Andráša k odstúpeniu vyzvali niektoré masovokomunikačné prostriedky.                       Na podporu predsedu vlády sa vyslovili státisíce ľudí, niektoré organizácie dokonca pohrozili štrajkom. (Ako vidieť, Klement Gottwald sa nemusí hanbiť za svojho verného syna a žiaka, ktorý metódu z roku 1948 a z rokov 50-tych dokonale využil aj v r. 1990. Pozn. V. P.).
        Namiesto spolupráce som ministrom vnútra spochybňovaný. Ing. Andráš preukázal, že nemá žiadne morálne zábrany a keď sa mu to hodí, je schopný klamať i celú verejnosť.  Nemal a nemá predpoklady pre akúkoľvek riadiacu prácu, nieto ešte pre funkciu ministra. Dostal som sa do situácie, keď som nemohol riadne plniť svoje povinnosti. Preto som verejne ponúkol, že ak sa tento problém riešiť nebude, odstúpim z funkcie sám. Na tomto rozhodnutí trvám.
        Za súčasnej situácie nie je možné predlžovať vládnu krízu, treba čo najrýchlejšie dosiahnuť jednotu.
        Dovoľujem si upozorniť, že niektorí členovia vlády mi oznámili, že v prípade môjho odchodu z funkcie, odchádzajú tiež. Žiadam preto predsedníctvo SNR, aby ing. Andráša                 z funkcie ministra vnútra SR odvolalo.
         Predtým, ako budeme citovať z odpovede A. Andráša, kde usvedčil V. Mečiara z vedomého klamstva, odcitujem časť z rozhovoru s L. Čimom, ktorý vyšiel v NN č. 25 a vzbudil nielen veľký rozruch, ale aj ohlas. Citujem z tohto rozhovoru: ..."Ďalej odvolanie ministra Andráša - ten prípad upadol viacmenej do úzadia, ale na základe toho sa potom všetko odvíjalo, lebo tým v podstate Mečiar demonštroval svoju nepriestrelnosť, ukázal                    svoju silu.
       Ak si spomínate, podal Mečiar demisiu, 48 hodín nebol premiérom a predložil vtedy predsedníctvu jeden doklad, prečo chce odvolať Andráša. Neobsahoval ale žiadne fakty, ani dôkazy. Vtedy ma Andráš požiadal, aby som mu pomohol, pretože už neveril nikomu, mne začal, ale až keď bolo neskoro. Vtedy som ten materiál rozpracoval, bod po bode som vyvracal, ale dôkazmi. Potom bol z civilno-správneho úseku vyčlenený ešte jeden poradca, aby vyvracal body, ktoré Mečiar uvádzal. Tento celý elaborát bol potom v mojej prítomnosti odovzdaný Andrášovi v byte Jána Čarnogurského a ten vtedy povedal,                že je to príliš tvrdo napísané. Andráš však nechcel zmeniť ani čiarku a takto to bolo predložené predsedníctvu a faxom poslané do Slobodnej Evrópy. Vtedy to kádeháci vyriešili jednoducho a vecne-obetovaním Andráša. Pritom mali Mečiara už podruhý raz na lopate, ako nikdy v živote. Keby toho využili, nerobilo sa v Československu to, čo sa robí"...
       Že L. Čimo hovorí skutočnú pravdu, nás presvedčia citácie z konkrétneho materiálu, kde A. Andráš vyvracia Mečiarove klamstvá. Citujem: Úvodom mojej argumentácie treba uviesť skutočnosť, že v rezorte MV SR sú koncentrované jediné mocenské zložky na Slovensku, ozbrojené zbory s rozsiahlou technickou základňou a kvalifikovanými odborníkmi. Nesprávne a jednostranné riadenie týchto ozbrojených zložiek by mohlo viesť k závažnému porušovaniu občianskych práv a k obmedzeniu demokracie na Slovensku. Dôležitou zárukou proti zneužitiu rezortu ministerstva vnútra je najmä také rozloženie koaličných síl vo vláde, aby funkcia predsedu vlády a funkcia ministra vnútra neprislúchala tej istej strane, respektíve hnutiu. Z toho hľadiska treba chápať aj opakované útoky proti mne, ktoré sa začali objavovať krátko po mojom nástupe do funkcie. Keďže ja nesiem zodpovednosť za MV SR, je mojim právom ale zároveň aj povinnosťou prijímať predovšetkým vlastné rozhodnutia. Predseda vlády vo svojom liste neuvádza žiadne konkrétne údaje týkajúce sa jeho kompromitácie a kriminalizovania. Nebudem mať námietky proti tomu, ak bude v tomto smere otvorenejší.
       Pokiaľ si pamätám, na otázku redaktora Hlasu Ameriky som odpovedal, že príslušníci ŠtB, ktorí boli uvoľnení zo zboru, museli odovzdať služobné zbrane, ale nemožno vylúčiť, že disponujú inými zbraňami. Na margo veci stačí uviesť, že pri akciovej spoločnosti Gemial bola vytvorená organizačná jednotka OMAR, ktorej vedúcim je bývalý vyšetrovateľ ŠtB pán mjr. Verčík, ktorá disponuje zbraňami vydanými na hromadný preukaz určenými pre potreby uvedenej organizácie. Tak isto na otázku redaktora Hlasu Ameriky, či si myslím, že v súčasnosti sú ešte odpočúvané telefonické rozhovory, som odpovedal "áno", k čomu som mal vlastné dôvody. (Týmito konkrétnymi argumentmi A. Andráš vlastne usvedčil V. Mečiara           z vedomej spolupráce s ŠtB. Major ŠtB Verčík, za ktorého Mečiar tak krvopotne bojoval, bol do novembra 1989 hlavným vyšetrovateľom ŠtB na februárke a "preslávil" sa nielen ako vyšetrovateľ bratislavskej päťky - J. Čarnogurský, M. Kusý, H. Ponická, A. Selecký a V. Maňák, ale aj na jeho podnet boli vtedajším mestským prokurátorom vzatí do väzby            Ján Čarnogurský a Miroslav Kusý. Zaujímavým paradoxom je, že táto eštebácka akciová spoločnosť mala podobnú náplň práce ako Group-4, v ktorej predstavenstve je aj Richard Sacher. Veru tak, preto bol Anton Andráš pre Mečiara tak nebezpečný. Pozn. V. P.).
       Nemenej zaujímavé a Mečiara usvedčujúce boli aj ďalšie argumenty Antona Andráša, v ktorých doslova uvádza:
        K argumentom, týkajúcim sa riadenia úseku VB, uvádzam, že uvedený bezpečnostný úsek riadil plk. J. Michalko a náčelník HS VB pplk. Lastovka, ktorí ma denne informovali o situácii na tomto úseku. (Dnes, s odstupom času to vychádza asi tak, že súdruh Lastovka, Mečiarov lokaj, umožňoval z titulu svojej funkcie rozklad MV SR a sabotoval demokratizačný proces A. Andráša na MV SR. Z minulosti tohto policajného sluhu stojí          za zaujímavosť, že bol jedným z veliteľov brutálneho komunisticko-gestapáckeho zásahu voči účastníkom bratislavskej sviečkovej manifestácie v roku 1988. Zo svedectva L. Čima, ktorý vo forme rozhovoru zverejnila redaktorka Práce p. Rabayová, menovaný prehlásil,          že Š. Lastovka, z titulu svojej funkcie na MV SR vedome zakrýval a maril vyšetrovanie ekonomických komunistických zločinov, na ktoré som osobne upozorňoval. L. Čimo sa               v rozhovore s redaktorkou Práce vyjadril, že sa čuduje, prečo ho nechcem využiť ako svedka proti Lastovkovi. Pozn. V. P.).
        Ďalej A. Andráš po druhý raz usvedčil V. Mečiara z ochraňovania agenta ŠtB, keď doslovne prehlásil:
       Náčelník personálnej školskej správy mjr. JUDr. Štern nebol odvolaný ako tvrdí p. Mečiar, ale pozastavil som mu výkon služby z dôvodov nesplnenia dôležitých pracovných povinností, ktoré som mu uložil. (V roku 1991 BBV SNR vylustroval mjr. Šterna ako agenta ŠtB, od r. 1973 do r. 1989. Bývalý zväzácky funkcionár, tak ako V. Mečiar, ktorý si ho povolal na MV SR, hoci pravdepodobne musel vedieť, že sa jedná o agenta ŠtB. Ako ďalšiu perličku uvádzam, že mjr. Štern sa spolu s V. Mečiarom podieľali na dezinformačnej kampani v máji 1990 voči mojej osobe, keď sa obaja vedome, z titulu svojich funkcii postavili na stranu páchateľov ekonomických komunistických zločinov a tým spôsobili rozvrat Slovenska, pozn. V. P.) .
        Ďalej A. Andráš povedal vetu, ktorá by väčšine občanov asi nič nehovorila, ale kto pozná pomery, vie, do akej nálože zavŕtal. Táto veta znela: Obsadenie sekretárky MV SR je v plnej kompetencii ministra. Ako autor tohto článku chcem bližšie objasniť znenie tejto vety. Odkedy V. Mečiar pôsobí v politike, stále rozpráva, že on si k sebe vyberá len odborníkov, ktorí rozumejú danej problematike. Keď sa stal ministrom vnútra SR, zobral si za sekretárku istú čašníčku, z istého zariadenia, ktoré patrilo komunistickej nomenklatúre. Jej meno - p. Nagyová. Samozrejme, keď sa A. Andráš  stal ministrom vnútra SR. menovaná dáma musela odísť. V. Mečiar sa strašne rozhneval a za svoju prečašníkovanú sekretárku začal bojovať metódou utrhnutého býka z reťaze a považoval to ako jeden z dôvodov na odvolanie Antona Andráša z funkcie ministra vnútra. Súčasná realita, ktorú som vyhodnocoval zo závažných argumentov, ktoré som získal, je pravdepodobné, že Nagyová vlastne na Mečiara dozerá, alebo možno je predĺženou rukou niekoho, kto rozhoduje o osude Vladimíra Mečiara.
        Nakoniec aj správanie Mečiarových stratégov svedčí o tom, že špeciálna analýza vypracovaná ohľadom osoby Vladimíra Mečiara, kde analytika z neskôr vzniknutej psychózy na Slovensku, v spojení s určitými ekonomickými zádrheľmi vlastne už terajšieho predsedu vlády SR posunula na tú tenkú hranu, z ktorej už nemá úniku. Tí, čo dokázali oddeliť jeho telo a mozog do protichodných dimenzií, vedeli, čo robia. Mal smolu. Aj on bol a je vydierateľný !
       Že A. Andráš vedel predvídať, to dokazujú aj jeho záverečné vety, ktoré vtedy odzneli na predsedníctve SNR. Citujem: Z obsahu celého listu p. Mečiara vyplýva, že nemá snahu o konštruktívny dialóg, ale naopak, chce iba mocensky presadzovať svoje názory. Takýto postup a spôsob rokovania považujem za úplne neprijateľný. Vážené predsedníctvo SNR, konanie predsedu vlády SR sa môže stať v budúcnosti nebezpečným precedensom na nežiaduce odstraňovanie vládnych činiteľov. Práve tých, ktorí majú iný názor, alebo predložia inú koncepciu, samozrejme korešpondujúcu s programovým vyhlásením vlády, ale odlišnú od predstáv predsedu vlády SR.
        Súčasná situácia na Slovensku odpovedá presne tomu, čo Anton Andráš predpovedal. Jeho krédo-lepšie sa utopiť v čistej vode, ako plávať v špinavej, ho s odstupom času urobilo víťazom nad slovenským škodcom Vladimírom Mečiarom.
        Príprava a následná realizácia ľavicového puču po ideologickej línii sa mohla na Slovensku úspešne realizovať. Veľkú zásluhu na tom mali aj vtedajší vládní koaliční diletanti, ktorí hodili Antona Andráša cez palubu.  Slovenskej demokracii zazvonil umieráčik.

Vladimír Pavlík 1993