Melodráma Eduarda Chmelára pri očisťovaní zloducha a zakladateľa slovenského ponovembrového štátneho terorizmu Vladimíra Mečiara

Vzdelanie a rozhľad Eduarda Chmelára ako aj nadštandardné znalosti k témam, ktoré sú jeho prioritou, ho radí k slovenským špičkám. Pokiaľ ale toto začne zneužívať, rešpektujúc a uznávajúc len svoju pravdu a argumenty, v prospech Smeru, Fica, Mečiara, dávajúc svojim oponentom pociťovať nevzdelanosť voči svojej osobe, robí z neho taktiež špičkového manipulátora. Pasuje sa do úlohy mierotvorcu, no doteraz sa ani pol slovom, presne tak, ako všetci doterajší členovia ponovembrových vlád, parlamentov, ministrov, nezmienil, že Slovensko po Novembri 1989 prebralo metódy nacistického Nemecka, nepotrebujúc k tomu ani koncentračné tábory, ani plynové komory. Stačia k tomu ekonomické zločiny cez nevyhnutné ekonomické reformy, ako aj najzvrhlejšie zločiny proti ľudskosti – VYKRÁDANIE ZDRAVOTNÍCTVA ZA POSLEDNÝCH 30 ROKOV.
To čo predviedol na svojom facebookovom profile – je pod týmto článkom, ma dohnalo nielen k tejto reakcii, ale aj uverejnením časti dokumentov, ktoré sa týkajú osoby Vladimíra Mečiara.

Vladimír Pavlík

Eduard Chmelár
24. 6. 2024  · 
PÄŤ HODÍN SO ZAKLADATEĽOM ŠTÁTU
Dostať sa k Vladimírovi Mečiarovi nebolo jednoduché. Žije v ústraní, rozhovory nedáva, stretnutia odmieta. Skôr ako ma pozval k sebe do Trenčianskych Teplíc, odmietol dvakrát aj mňa a raz dohodnuté stretnutie zrušil. Tentoraz ma vítal na terase rodinného hotela pod košatým stromom a s úctivým pozdravom mi povedal: "Máme čo doháňať." Nikdy sme sa spolu nerozprávali. Dnes sme strávili spolu vyše päť hodín intenzívneho rozhovoru a na jeho konci sme si povedali, že v tom musíme pokračovať.
Iste sa pýtate na dôvod tejto návštevy. Keďže píšem novú knihu o modernom slovenskom príbehu od vzniku národa až po založenie štátu, nemohol som z neho vynechať človeka, ktorý najvýraznejšie určil smerovanie slovenskej spoločnosti. Nadávať na Mečiara je dnes politickým folklórom, ale nikto z tých politikov - hoci na to mali viac ako štvrťstoročie - nedokázal zmeniť základné kontúry Slovenskej republiky vytvorené týmto silným mužom: či už ide o volebný systém, územno-správne členenie alebo základný zákon štátu. Všetci dnes do istej miery žijeme z Mečiarovho dedičstva a dodnes sme sa s tým nedokázali vyrovnať.
Mečiar ma mal perfektne načítaného. Prekvapilo ma, že ma registruje už od deväťdesiatych rokov a pamätá si na také detaily, ktoré o mne nevedia ani moji najbližší. Hneď na úvod sme si vyjasnili základné pravidlá. Sú veci, v ktorých spolu nikdy nebudeme súhlasiť, preto sa nechcem zacykliť v hádkach o jeho spôsobe vlády. Zaujíma ma založenie štátu, keďže jeho úlohu v tomto procese považujem za historickú a vysoko pozitívnu. Občas som musel dávať pozor, aby ma nevtiahol do svojich fabulácií, ale po upozornení, že to bolo inak, sa vždy vrátil do vecnej roviny. Rozhodne to bola užitočná návšteva, ktorá mi po konfrontácii s inými aktérmi pomôže získať plastický obraz o najdôležitejších rokovaniach tohto vzrušujúceho obdobia.
Vladimír Mečiar si zaslúži triezve zhodnotenie svojho historického pôsobenia. Aj s odstupom rokov vidno, že to, na čo sa podujal s Václavom Klausom, bola jedinečná súhra okolností, ktorá by sa už dnes, pri súčasných záujmoch veľmocí, nemusela podariť. Preto som rád, že Peter Pellegrini je historicky prvým zvoleným prezidentom, ktorý pozval na svoju inauguráciu aj Vladimíra Mečiara ako prejav rešpektu k zakladateľovi štátu.
S Vladimírom Mečiarom sme sa rozprávali nielen o neznámych okolnostiach dosiahnutia nezávislosti Slovenskej republiky, ktoré sa odrazia v mojej pripravovanej knihe, ale aj o súčasnej politickej situácii. Tento politický dôchodca má stále obdivuhodný prehľad a strategické myslenie, bez ktorého nie sú mysliteľné žiadne štátnické rozhodnutia. Je čas vrátiť Vladimíra Mečiara do dejín. Bez predsudkov i bez pátosu, bez démonizácie, idealizácie či karikovania. Pozývam vás k odvahe uvažovať s otvorenou mysľou.

---

https://www.necenzurovane.net/07/stb1.html

Hlboká sonda do čiernej duše Vladimíra Mečiara

                               (2. časť)

         V prvej časti sme sa mohli presvedčiť, ako KSČ a ŠtB s nehynúcou láskou a nehou sa správali k nepriateľovi socializmu Vladimírovi Mečiarovi, a dával som to do protikladu so  zavrhnutiahodnými, zločineckými a neľudskými metódami, ktoré sa používali voči Karolovi Korbelovi. Z množstva dokumentov o takzvanom, či údajnom prenasledovaní Vladimíra Mečiara by bolo možné urobiť aj úspešnú paródiu, ktorej súčasťou by mohla byť aj takáto pasáž:

         Príslušníci ŠtB v Trenčíne začali mať psychické, odborné a ľudské problémy. Hlavným dôvodom sa stala osoba Vladimíra Mečiara. Niektorí z nich neuniesli kruté metódy, ktoré museli voči menovanému používať. Preto sa rozhodli napísať petíciu samotnému náčelníkovi ŠtB a ministrovi vnútra. Žiadajú ich, aby Vladimír Mečiar ako najprenasledovanejšia osoba na Slovensku zo strany ŠtB  bol pod nátlakom donútený začať študovať na Právnickej fakulte UK v Bratislave, aby sa takto mohol fundovane brániť proti presile. Ďalej žiadajú, aby menovaný mohol robiť ešte ďalšie funkcie, napr. v športovom odvetví, kde by prichádzal do styku s viacerými ľuďmi, ale aj mládežou,  pričom ŠtB by mohla mapovať, aké následky má jeho protisocialistická a pravicovo-oportunistická činnosť na toto okolie. Pokiaľ by tieto ponuky odmietal, treba mu uniesť deti a takto ho donútiť k štúdiu na právnickej fakulte, ako aj k vykonávaniu ďalších funkcií.  

         Zdá sa to smiešne? Vôbec nie. Lebo to, čo bude nasledovať, bude vypovedať o tom, aká v skutočnosti bola silná pozícia nepriateľskej osoby Vladimíra Mečiara. Dokonca bola tak silná, že keď páchal protispoločenskú činnosť, táto bola priamo Generálnou prokuratúrou Slovenskej socialistickej republiky nielen ututlávaná, pričom postihnutý bol ten, ktorý o tom informoval. Ja osobne mám s týmto tiež svoje neblahé skúsenosti, ktoré som opublikoval v troch častiach pod názvom – Evidovaní udavači ŠtB, kontra neevidovaní udavači ŠtB.

Nie je „nepriateľ“ ako nepriateľ

         Dnes si ukážeme, ako dopadol Peter Jozefčík z Trenčína, ktorý taktiež prišiel do sporu s jedným s „najprenasledovanejších“ občanov Slovenska zo strany ŠtB Vladimírom Mečiarom. Citujem zo žiadosti o preskúmanie správnosti postupu orgánov prokuratúry, ktorú pán Peter Jozefčík poslal generálnemu prokurátorovi SSR dňa 25. 10. 1984:

         „Dňa 19. 9. 1984 som obdržal prípis Generálnej prokuratúry SSR v Bratislave č. j. II Gn 404/84 – 12 zo dňa 18. 9. 1984, ktorý bol odpoveďou na môj podnet o preskúmanie správnosti postupu Okresnej prokuratúry v Trenčíne a Krajskej prokuratúry v Bratislave.

         Zo spisu Okresnej prokuratúry v Trenčíne č. j. Vp 7/84 vyplýva, že dňa 22. 12. 1983 v krytej plavárni Technických služieb mesta Trenčína v Trenčíne som mal držaním dverí na kabíne plavčíka donútiť Vladimíra Mečiara k rozhovoru. Vyšetrovateľka prokuratúry postúpila vec na MsNV v Trenčíne na prejednanie priestupku podľa § 19 zák. č. 60/1961 Zb.

         K postupu okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry ale aj Generálnej prokuratúry SSR v Bratislave, ktorá tiež odložila môj podnet ako nedôvodný, mám výhrady. K skutkovému stavu uvádzam toto:

         Vladimíra Mečiara som násilne nedonútil k rozhovoru. Preto nebol daný dôvod na postúpenie veci na prejednanie ako priestupok podľa § 19 zák. č. 60/1961/Zb. Menovaný mohol odísť z kabíny plavčíka aj inými dvermi, ak by bol chcel. Som prekvapený právnym posúdením tohto skutku. Teda ak niekomu „privrieme dvere pred nosom“ ako sa ľudovo hovorí, spáchali sme priestupok. Potom denne páchame všetci celú radu priestupkov. Komentár k tomu asi netreba.

         Vladimír Mečiar neodišiel z kabíny plavčíka zrejme preto, že si chcel vypočuť skutočnosti, ktoré som mu aj povedal. Veď som mu vytýkal, že neoprávnene nakladá s finančnými prostriedkami TJ TTS Trenčín. Dvere na kabíne som privrel z dôvodu, aby náš rozhovor nepočuli rodičia detí, ktoré sa zúčastnili základného plaveckého výcviku, poťažne tréningu. Nebolo by vhodné, aby vedeli o tom, že plavecký oddiel podľa pokynu menovaného „VYTVÁRAL ČIERNY FOND“ na úhradu nákladov plaveckého oddielu, napr. na výplaty trénerom, ktorých TJ neodmeňovala, lebo neplnili podmienky na odmenu za prácu a podobne. K takému postupu nebol plavecký oddiel oprávnený najmä keď príjem finančných hotovostí a výdaj vykonávala jedna a tá istá osoba, pričom nebola žiadna hodnoverná evidencia koľko bolo prijatých peňazí.

         S postupom Krajskej prokuratúry a Generálnej prokuratúry SSR v Bratislave nemôžem súhlasiť aj z dôvodu, že nebola moja sťažnosť dôsledne vybavená. Ako občan sa cítim dotknutý tým, že ma Vladimír Mečiar ohováral. Tým zrejme spáchal trestný čin ohovárania podľa § 206 písm. c) Tr. zákona. Ak je prokuratúra toho názoru, že to nebol trestný čin ohovárania,  potom neviem, prečo nebol stíhaný pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1) Tr. zákona.

         Som občan bez bližšieho právnického vzdelania. Neviem však pochopiť, aby prokuratúra, ktorá má dbať na dodržiavanie socialistickej zákonnosti, vybavila moju sťažnosť tak nedôsledne, jednostranne. Alebo to bol zámer? Podľa názoru prokuratúry ja mám byť postihnutý pre priestupok z dôvodu, že som privrel dvere pred Vladimírom Mečiarom. Menovaný mohol beztrestne konať tak ako konal, že sa dokonca snažil, aby som bol stíhaný preto, že je verejný činiteľ, že mohol páchať trestnú činnosť aj iného druhu a to je v súlade so zákonom?

         Súdruh generálny prokurátor, verím, že bude moja sťažnosť, resp. podnet dôsledne preverený za čo vopred ďakujem a ostávam s pozdravom“.

         Táto žiadosť o preskúmanie zo strany pána Jozefčíka bola zamietnutá námestníkom generálneho prokurátora z 19. marca 1985. Zároveň mu oznámili, že jeho ďalšie podnety, pokiaľ nebudú obsahovať nové skutočnosti, bez potvrdenia ich príjmu ich budú ako nedôvodné odkladať.

Čo z toho vyplýva?

         Samozrejme, že z toho vyplýva niekoľko otázok. Veľmi závažných otázok. Ako sa mi ale podarilo zistiť, nielen pán Jozefčík obvinil Vladimíra Mečiara zo zakladania čiernych fondov. Urobil tak aj JUDr. Ketcera, no aj toto bolo ututlané. Ako vidieť, bola to neuveriteľná pozícia do novembra 1989 prenasledovaného a ako nepriateľa socializmu obviňovaného Vladimíra Mečiara. Kto všetko ho kryl, a prečo? Zaujímavé je aj to, prečo po tomto všetkom Vladimír Mečiar nežaloval Petra Jozefčíka za krivé obvinenie? Nebol už v tom období Mečiar pod špeciálnou blokáciou najvyššších kruhov ŠtB a KGB? Bol skutočne evidovaný ako nepriateľská osoba, keď používal takéto nadštandardné výhody? Odpovede budú v ďalších častiach, no nielen k tejto tematike.

         Ako si ďalej ukážeme, už tieto prednovembrové machinácie  Vladimíra Mečiara priamo predurčili, že po novembri 1989 sa stal predvojom privatizačno-zbojníckeho gaunerstva. V roku 1991 napr. cez fingované faktúry zločinecko-zlodejská organizácia HZDS pod jeho vedením získavala milióny korún. Systém bol vcelku jednoduchý. Cez faktúry, kde napr. pivovaru Urpín faktúrovali vyše dva milióny korún „za spracovanie projektu na odbyt piva a nealkoholických nápojov a za sprostredkovanie predaja piva a nealkoholických nápojov“. Skutočnou perlou sú tiež podpisy na dotyčnej faktúre – bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa a bývalý prezident Michal Kováč.

         Ozaj, poznáte tento vtip? Nebeský Otec odpovedal na otázky anjelov. Všetko prebiehalo hladko, až pokiaľ sa jeden z anjelov neopýtal: „Náš milovaný Nebeský Otec, kedy už Vlado Mečiar prestane klamať a okrádať  slovenský národ?“ Nebeský Otec na prekvapenie všetkých nejako dlho mlčal, a potom smutným hlasom povedal: „Moji drahí anjeli, toho sa ani ja nedožijem“.

(Pokračovanie v ďalšom čísle)

---

https://www.necenzurovane.net/08/fakturanti.html

Fakturanti z vysokej politiky

         Denník SME priniesol v sobotu 29. decembra 2007 obsiahly rozhovor s bývalým prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom, ktorý vyvolal búrlivé reakcie v  zločinecko-zlodejskej a štátno-teroristickej organizácii HZDS. Mnoho ľudí, keďže nepoznajú to čo poznám ja, dokonca týmto reakciám uverilo, a bývalého exprezidenta obviňovalo, že sa snaží toto hnutie očierniť. Rozruch vyvolalo najmä jeho konštatovanie, citujem: „Mečiar ma presviedčal, že potrebuje Lexu, aby mu nakradol peniaze, pretože budú predčasné voľby a pokladňa HZDS je prázdna“. Na otázku redaktorov – Povedal doslova nakradne?- Michal Kováč odpovedal: „Áno. A ešte dodal, že keď mu nakradne peniaze, potom ho kopne do riti. Ostal som ako zmrazený“. 

Potvrdzujem výroky Michala Kováča

        Čitatelia tejto internetovej stránky majú jedinečnú príležitosť dostať do rúk nezvratný dôkaz, ako takéto sofistikované zbojstvo vo svojich ponovembrových začiatkoch fungovalo. Keďže sa písal rok 1991 a Vladimír Mečiar sa len postupne zapracovával do kategórie politického zločinca, zlodeja, ako aj neskoršieho zakladateľa štátneho terorizmu, v paranoji to v tom období možno dotiahol len do druhého stupňa, no ako sa neskôr ukázalo, jeho ďalšie pôsobenie vo vysokej politike až do dnešnej doby, v súčinnosti so zvyšovaním si svojich paranoidných bludov, možno až k ôsmemu stupňu, urobili z neho cez ekonomické zločiny a zbojstvá jedného z najbohatších Slovákov.

         Je dostatočne známe, ako sa na Slovensku robila kupónová privatizácia pod vedením súhrnu treťotriedneho ekonomického diletanta a ekonomického zločinca Ivana Mikloša, po ktorej nastali privatizačné rabovačky v mene zločinecko-zlodejských a protislovenských mečiarovsko-slotovských gaunerov v spolupráci s poskokmi zo Združenia robotníkov Slovenska, po ktorých začali na dlhých osem rokov úradovať zlodejské pravicové sadisticko-fašistické a zapredanecké zberby z SDKÚ, KDH, SMK, ANO, doplnené v jednom volebnom období o komunisticko-fašistické zberby zo SDĽ, odkiaľ sa vyliahol aj dnešný premiér Robert Fico.

         Keď sa zahľadíte do tejto faktúry, tak vám asi napadne aj otázka, aké tupohlavé a nevzdelané hoviadko muselo byť z majiteľa pivovaru Urpín Pavla Čupku, keď politici z HZDS Ing. Michal Kováč a Ing. Ivan Lexa mu v roku 1991 boli nútení vypracovať projekt nielen na odbyt piva a nealkoholických nápojov, ale mu museli aj sprostredkovať predaj piva a nealkoholických nápojov???!!! Ako vidieť, bola to tak ťažká a namáhavá drina, že pivovarník Čupka musel za tento faktúrovaný projekt zaplatiť až 2 136 000, - Kčs, slovom dva milióny stotridsaťšesťtisíc Kčs. Tí, ktorí sú trochu rozhľadenejší si položia otázku, či takto pivovarník Čupka neodvádzal povinné provízie politickej strane za možnosť sprivatizovať (dostať) dotyčný pivovar? Nepochybujem o tom, že súčasný ôsmy stupeň paranoje bude Vladimírovi Mečiarovi veliť, aby všetko dôrazne poprel, lebo táto faktúra je podľa neho len spravodajskou hrou zo strany KDH, presne v takom štýle, keď ho ako bieleho koňa donútili, aby sa stal fiktívnym majiteľom Elektry. A pokiaľ je paranoja  dedičná, ktovie či o nejaký čas nebudú aj deti Vladimíra Mečiara tvrdiť, že sú taktiež len bielymi koňmi svojich rozsiahlych majetkov, k čomu ich donútili politici KDH.

          Čo tak, vážení čitatelia, ktorí trpíte nedostatkom financií, nemáte záujem pripraviť podobný projekt pre Roberta Kaliňáka, majiteľa viacerých reštauračných zariadení v Bratislave, nielen na odbyt piva a nealkoholických nápojov, ale aj za sprostredkovanie ich predaja, a potom mu poslať faktúru na milión korún? Nebudú mať mládenci a devy zo Slovenskej pospolitosti záujem vypracovať projekt pre Jána Slotu, ako z protislovenského škodcu a parazita by sa mohol po piatich rokoch tvrdej driny vypracovať aspoň na poloslušného, polointelektuálneho a polovlasteneckého Slováka, dokonca aj za polovičnú sumu, akú Čupkovi za projekt v roku 1991 faktúrovalo HZDS?

         A popri tom by mu s radosťou vypracovali aj ďalší projekt, dokonca aj zdarma, ako nehanobiť ďalšie prikázanie z Desatora, keď už zhanobil prikázania „Nezosmylníš“ a „Nepokradneš“: „Cti otca a matku svoju, ktorých ti Pán Boh dal“, keď nebol schopný sa postarať ani o svojho, pomoc potrebujúceho, skoro osemdesiatročného otca Milana Slotu, ktorý je nezvestný od začiatku februára 2008, keď odišiel z domu. Či mu bolo ľúto, aby z tých poctivo zarobených miliárd, keď mal pracovať až 27 hodín denne, aby mohol poctivo zvládať všetky tie platené funkcie, nebol schopný obetovať ani tých úbohých 5-6 tisíc korún mesačne profesionálnemu opatrovateľovi, ktorý by bol na jeho otca dozrel? Alebo za celé tie roky od novembra 1989 dával 80% svojich príjmov na charity, a tak mu neostalo na opatrovateľskú podporu vlastného otca? Veď takto by sa nedokázali zachovať v drvivej väčšine k svojim otcom ani také kategórie občanov, ak mám citovať Slotu, zvratky, lajná, buzeranti, lesby a pedofili.

         Vážení čitatelia, projektujte a faktúrujte členom ponovembrových vlád a parlamentov, veď Slovensko potrebuje strašne veľa zmien k lepšiemu. Projektujte a faktúrujte lichvárom zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ako zo sadisticko-fašistických tyranov a vrahov robiacich cez ekonomiku pokusy na slovenskom národe, by mali nielen už skončiť, ale aj odškodniť obete týchto zverstiev. Projektujte a faktúrujte pobehajom zo spolku Ľudia proti rasizmu, ako aj Jeho Rómskemu Blahorodiu – Sergej Danilov (blog.sme.sk), že tých skutočných fašistov majú hľadať nielen v ponovembrových vládach a parlamentoch, ale aj vo Svetovej banke a Medzinárodnom menovom fonde. Ako aj to, že tu existuje aj povojnový židovský fašizmus, ktorý je mnohokrát nebezpečnejší pre demokraciu a väčšinu slovenských občanov, ako v ich dutých hlavách zakomponovaný údajný nepriateľ demokracie – Slovenská pospolitosť.

         Dozvieme sa niekedy, ako v skutočnosti vyzerá projekt vypracovaný sionisticko-židovskými krvilačnými lichvárskymi šelmami zo Svetovej banky, ako aj bez koncentračných táborov a plynových komôr likvidovať starých, bezbranných, telesne a zdravotne postihnutých slovenských občanov a o nich sa celodenne starajúcich 51 000 opatrovateľov? Ako je to možné, že tento projekt si osvojili nielen pravicoví sadisticko-fašistickí tyrani a vrahovia z SDKÚ-DS, KDH, SMK, ANO, ale aj komunisticko-fašistické šelmy zo Smeru-tzv. sociálnej demokracie, ale aj šelmy s fašistickými metódami z ĽS-HZDS a SNS, drzo a cynicky o sebe tvrdiac, že sú národné a sociálne politické subjekty? Mohli takýchto netvorov, tyranov a vrahov, cez ekonomiku likvidujúcich vlastných spoluobčanov, skutočne porodiť slovenské ženy – matky?

         Ja mám taktiež naplánované dva projekty, samozrejme bez faktúrovania, ktoré budú neskôr uverejnené ako mimoriadne závažné dokumenty. Jeden sa bude týkať prezidenta Ivana Gašparoviča, kde ho budem verejne žiadať, nech sa postaví pred slovenských občanov a vysvetlí im, prečo zbabelo mlčal, keď sa dozvedel o pripravovanom únose Michala Kováča mladšieho? Aj keď s tým nesúhlasil – prečo zbabelo mlčal? Má vôbec právo oháňať sa pojmami „zákon“ či „demokracia?“ Nemal by sa z Ivana Gašparoviča premenovať na Gašpara Ivanoviča, poprosiť slovenských občanov o odpustenie a odísť do horúcich pekiel?

         Taktiež sa budem verejne pýtať Roberta Fica, prečo ako opozičný poslanec Národnej rady SR bol vo firme na výstavbu bytov v Rusovciach s Aaronom Kedarom, izraelským Židom, ktorého občianske meno bolo Fridrich Kardoš? Hoci musel vedieť, že spolu s Ghiorom Izsakom vyše desať rokov realizovali odliv kapitálu zo Slovenska, pričom obaja boli registrovaní ako persony non grata v skupine „schmierige Geschäfte der Semiten Angriefererns“ – viď webová stránka Bundes Innen Ministerium – D, ako to odhalil bývalý guvernér Eximbanky Ľudomír Šlahor koncom roka 2003.

Vladimír Pavlík  

---

https://www.necenzurovane.net/13/meciar.html

Čo Nebeský Otec pripomenie Mečiarovi v hodine jeho smrti             

          Bol som jedným z tých, v tom období zmála Slovákov, na ktorom si Mečiar už v polovici roka 1990 odskúšal a zrealizoval svoje paranoidné bludy, dokonca za prítomnosti tisícky poslucháčov. S bohorovným pohľadom a hlasom porozprával publiku, že keď išiel na tento míting už na funkcii ministra vnútra, teda aj s početnou ochrankou nielen v jeho aute, ale aj v ďalších autách, som ho na frekventovanej ceste v Považskej Bystrici počas hustej premávky zablokoval svojim autom, ako som sa mu vyhrážal, ako som mu kládol podmienky. Popravde sa priznám, že keby jeden človek, ktorý bol v tej skupine, ktorá Mečiara žiadala, aby so mnou urobil poriadok, na čo Mečiar bohorovne povedal, „pokiaľ ja budem ministrom vnútra, nič sa Vám nestane“, nepohlo sa v ňom svedomie a nebol by mi necelý deň pred dotyčným mítingom oznámil, čo sa na mňa chystá, bol by som zažil asi životný šok, z ktorého by som sa dlhé roky nebol spamätal. Preto sme pripravili kameru a celý míting sme natáčali. Že dotyčná osoba ma neoklamala, ukázal hneď úvod mítingu, keď Mečiar začal hovoriť to, o čom už v úvode píšem, pričom ja osobne som bol v Kultúrnom dome, kde sa míting pripravoval už dve hodiny...

          Po tomto svoje paranoidné bludy rozvinul do tých najvyšších dimenzií, keď šokovanému publiku vyprával, ako dlhé roky pred Novembrom 1989 všetko pripravoval, ako ŠtB už bola blízko jeho odhalenia – no, pokiaľ by tam boli renomovaní psychiatri, už vtedy by sa začala bitka o jeho posmrtný mozog, ktorý by bol medzinárodne dražený. Toto bol prakticky začiatok súdnych a mediálnych sporov, trvajúcich niekoľko rokov medzi mnou a ním. Môžem povedať, že je málo ľudí na Slovensku, ktorí ho majú tak zmapovaného ako ja, a keby som o tomto všetkom napísal knihu, tak jeho čierna duša v horúcom pekle by bola terčom nekonečných posmechov čiernych duší jemu podobných.

          Mečiar s obľubou tvrdil, že aj po Novembri 1989 je najviac prenasledovaným Slovákom, hoci bol kruto prenasledovaný aj pred novembrom 1989. Keď to mám s takou ľahkou noblesou parafrázovať to jeho prednovembrové prenasledovanie ŠtB, tak musím konštatovať, že ohľadom prenasledovania jeho osoby to bola tá najhumánnejšia ľudskoprávna organizácia. Veď len posúďme, ako mu ŠtB ako prenasledovanému diaľkovo umožnila študovať právo, lebo si bola vedomá svojej prevahy nad ním a ona potrebovala zdatného protivníka. Že jeho prenasledovanie bolo mimoriadne neľudské, keď napr. mnohé prenasledované osoby sa museli na výsluchy ŠtB dostaviť po vlastných nohách, on sa so svojimi prenasledovateľmi vozil v aute Škoda – Rapid, BAO-64-16, dokonca ŠtB neprekážalo ani to, že v Skloobale Nemšová robil podnikového právnika s povesťou prvotriedneho lotra. A tak by som mohol pokračovať donekonečna, napr. o jeho stykoch s generálom Čujkovom, plukovníkom Agejevom, ktorí za ruskú stranu dozerali na Východný vojenský okruh v Trenčíne. A keď náhodou nejaký ten eštebák ktorý nevedel tieto veci o Mečiarovi, len tak náhodou ho začal lustrovať, narazil na špeciálnu blokáciu jeho osoby.

Špinavý podnikový právnik

         

Pán Vranák bol káristom v Skloobale Nemšová, kde vinou podniku utrpel pracovný úraz. Podnikový právnik Mečiar ho v nemocnici presvedčil, aby podpísal, že úraz sa mu nestal v práci, ale doma, že dostane primerané odškodné, pokiaľ tak podpíše. Pán Vranák to podpísal a o niekoľko dní zomrel. Jeho manželka ostala s troma či štyrmi malými deťmi prakticky bez prostriedkov, lebo Mečiar ako podnikový právnik skonštatoval, že jej manžel zomrel na následky úrazu, ktorý utrpel pri domácich prácach. Tieto najťažšie chvíle táto nešťastná žena a jej maloleté deti prežili len vďaka nevýslovnej pomoci najbližších. K článku prikladám mimoriadne závažný dokument z Úradu dôchodkového zabezpečenia, ako reagoval ohľadom odškodnenia. Keďže Mečiar je už v štádiu o ktorom sa hovorí, „dnes si tu, zajtra už nemusíš“, nepochybujem, že v hodine jeho smrti uvidí aj pána Vranáka, ktorého tak cynicky podviedol, a že v horúcom pekle sa bude variť pri tých najvyšších teplotách, že tu mu nepomôžu ani tie jeho paranoidné bludy typu, „ja som Mečiar, kto je viac, všetko rozvrátim za mesiac – a keď sa naseriem, po smrti rozvrátim aj peklo“.

Vladimír Pavlík