Prečo Daniel Lipšic tak prekážal najzločineckejšej prašivine z tejto koalície, konkrétnej prokurátorskej a sudcovskej prašivine a mafiánskym gaunerom?

     Voči Danielovi Lipšicovi môžem mať množstvo námietok, ani nie tak po profesionálnej stránke, skôr kvôli niečomu čo patrí do kategórie ľudských vlastností a vystupovania na verejnosti, ale zastávam názor, že pre týchto koaličných gaunerov a hajzľov z vlády a parlamentu, ktorí na základe fikcií a paranoidných bludov zlikvidovali ÚŠP, kde zbabelá prokurátorská rároha Žilinka, ktorý mal zalepené ústa sekundovým lepidlom, keďže bol pochcaný a posraný hovoriť o tom, o čom verejne hovoril a preukazoval Daniel Lipšic, tak sa ani nečudujem, kam z titulu svojej funkcie zaradil Daniela Lipšica. Pre všetkých tých z vlády a parlamentu ktorí sa na tomto, cez akési zločinecké zákony podieľali ako organizované zločinecké skupiny, lebo dlhodobo patrili a patria medzi zbabelé profesijné a občianske hovná, nikdy nešlo o Slovensko a jeho občanov. Kvôli objektivite treba povedať, že do tejto čeľade smradľavého zločineckého protislovenského odpadu patrili všetky ponovembrové vlády a parlamenty.
          Aký to paradox, keď takéto zasrané smradľavé skorumpované sudcovské prašiviny tu akože reprezentujú zákon, nezávislosť a objektivitu, aký to paradox, keď ich kryjú vlastní kolegovia, ktorí s takýmito podvodnými konkurzmi nemali nič spoločné, ale ich mlčanie považované za podporu, ich taktiež radí do čeľade zločineckej a skorumpovanej sudcovskej prašiviny. Miesto toho, aby po Novembri 1989 pred všetkými súdmi, okresnými, krajskými, Najvyšším súdom, Ministerstvom spravodlivosti SR boli postavené zo štyri kandelábre, kde by podľa zákona o verejných popravách boli utratené tie najzvrhlejšie sudcovské prašiviny, miesto toho si vytvorili nedotknuteľný štát v štáte, majúci na svedomí množstvo nevinných obetí, zničených ľudských životov celých rodín, ktorí všetci sa dostali do ich spárov. Pričom Daniela Lipšica tu možno považovať za jednu z mála výnimiek, vzťahujúce sa na prokuratúru a justíciu. Tri prílohy, z tých stoviek a stoviek, sú toho dôkazom a svedectvom.
Vladimír Pavlík

Poznámka editora: Na mieste je otázka prečo Daniel Lipšic proti konkurznej mafii, v čase kedy bol ministrom vnútra, ministrom spravodlivosti a šéfom Špeciálnej prokuratúry, nepodnikol žiadne reálne kroky (s konkrétnym výsledkom)? Neboli jeho vyhlásenia o konkurznej mafii len lacnou propagandou a nie je on sám súčasťou inej ešte nebezpečnejšej (politickej) mafie!?

Komentár HN: Konkurzná mafia -- fikcia či skutočnosť?
27.03.2006, 00:00
JÁN BORČIN
Sú to už zhruba dva roky, čo vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic a polícia oznámili verejnosti, že rozhodovanie konkurzných súdov manipuluje mafia. Sú to už zhruba dva roky, čo na časť sudcov padol tieň podozrenia, že práve kvôli nim je konkurzná mafia úspešná. Ani po zhruba dvoch rokoch sa však kruh preukázateľnej zodpovednosti neuzavrel.
Exminister Lipšic to vtedy pomenoval jasne. "Silné finančné skupiny si nájdu firmu s rozsiahlym majetkom. Cez svoje účelovo vytvorené spoločnosti dosiahnu vyhlásenie konkurzu a výber správcu konkurznej podstaty." Dohodnú sa so sudcami, ktorí mimo poradia vyberú "správnych" správcov a cez nich sa za veľmi výhodnú cenu dostanú k majetku údajne skrachovanej firmy. Hoci polícia zozbierala balík dôkazov voči niektorým zástupcom úpadcu, veriteľom i správcom konkurznej podstaty, na posledný článok načrtnutého reťazca je zatiaľ krátka. Už aj preto, že sudcov ako ústavných činiteľov chráni imunita. A zbaviť sudcu imunity, to znamená prekonať hneď niekoľko úrovní jej ochrany. Predovšetkým, s návrhom vyšetrovateľa sa musí stotožniť generálny prokurátor. Ten potom požiada Ústavný súd, aby konkrétneho sudcu vydal na stíhanie. Tomu všetkému však predchádza ešte jeden "level" - porušenie zákona zo strany sudcu musí potvrdiť aj disciplinárny súd. Bez takéhoto medzičlánku sa pod žiadosť o zbavenie imunity nepodpíše nikto z kompetentných. A práve tu sa končí akékoľvek doterajšie ťaženie. Disciplinárne senáty totiž vo väčšine prípadov sudcov oslobodzujú.
"Disciplinárky" hovoria o nedostatku dôkazov, exminister spravodlivosti Lipšic zasa o falošnej solidarite, kvôli ktorej disciplinárne súdy kryjú svojim podozrivým kolegom chrbty. Nech je tak alebo onak, vývoj podľa všetkého smeruje skôr k tomu, že podstata celej kauzy zostane hodnoverne nezodpovedaná. Ak teda sudcovia neboli súčasťou konkurznej mafie a neporušovali zákon, ako mohla celá mašinéria bez ich vedomej pomoci fungovať? Otvorená odpoveď na túto otázku už dnes naznačuje, že téma konkurzná mafia sa skončí ako povesť o nepotvrdenej legende.

---

BRATISLAVA - Na Slovensku existuje konkurzná mafia, tvrdia ministerstvá vnútra a spravodlivosti. Ani jedno zatiaľ nechce zverejniť podrobnosti.
22. jún 2004 o 0:00 MONIKA TÓDOVÁ, MONIKA ŽEMLOVÁ

Minister spravodlivosti Daniel Lipšic už navrhol šiestim sudcom bratislavského krajského súdu disciplinárne tresty, z toho dvoch chce úplne zbaviť funkcie. Lipšic nedávno opísal, ako taká mafia funguje. "Silné finančné skupiny si nájdu firmu s rozsiahlym majetkom. Cez svoje účelovo vytvorené spoločnosti dosiahnu vyhlásenie konkurzu a výber správcu konkurznej podstaty."
Darí sa im to podľa Lipšica preto, lebo sa dohodnú so sudcami a správcami. Tých mali práve títo šiesti sudcovia vyberať nezákonne, správcovia potom odkúpia majetok údajne skrachovanej, hoci predtým zdravej firmy, za veľmi výhodnú cenu.
Kontrola ministerstva ukázala, že sudcovia vyberali správcov konkurznej podstaty mimo poradia tak, aby vybrali toho "správneho". Lipšic to v relácii STV Pod lampou prirovnal k mafii. Takto vytunelované vraj boli napríklad firmy Istrofin, BCT či Vinoprodukt, kde bol majetok v hodnote takmer štyri a pol miliardy korún.
Lipšic povedal, že len v jednej dedinke sídli viac ako dvesto fiktívnych alebo účelovo vytvorených firiem. Práve na ne finančné skupiny prevedú a rozdelia pohľadávky. Na vyhlásenie konkurzu musia dať totiž návrh minimálne dve firmy, ktorým spoločnosť dlhuje majetok. Spoločnosť, ktorá násilne skončí v bankrote je pritom relatívne zdravá.
Dedinka sa volá Žihárec. Z 200 registrovaných firiem sídli väčšina v dvoch starých domoch, kde býva jedna rodina. Konateľom by mal byť Karol G., ktorý sa pre SME nechcel vyjadriť. Jeho syn povedal: "Tu žiadna firma nie je." Starosta obce si myslí, že ide o fiktívneho majiteľa.
Ministerstvo od januára mení systém a bude konkurzy prísnejšie kontrolovať.
Ako to funguje
Spoločnosť S (finančná skupina) má záujem zlikvidovať konkurenta M a získať jeho majetok. Skúpi preto pohľadávky, ktoré má firma M voči inej firme či firmám, prípadne vyrobí fiktívne. Pohľadávku potom rozpredá, a tak rozdelí na viac spoločností S1, S2, S3..., ktoré nerobia nič a sídlo majú zapísané tam, kde v skutočnosti vôbec nesídlia (napríklad Žihárec).

Návrh na konkurz musia totiž podať minimálne dve firmy, ktorým spoločnosť M dlhuje peniaze. Firmy S1 a S2 vyzvú spoločnosť M, aby im dlh zaplatila. K výzve však nepriložia buď žiadne číslo účtu, alebo falošné. Spoločnosť M nemá ako zaplatiť, aj keby chcela.
Spoločnosti S1 a S2 potom dajú na súd návrh na vyhlásenie konkurzu. Ako dôkaz poskytnú výzvy na zaplatenie dlhu, na ktoré spoločnosť M nereagovala.
Spriaznený sudca vyhlási konkurz, určí spriazneného správcu konkurznej podstaty, ktorý sa automaticky stáva štatutárom spoločnosti. Jej majetok potom predá konkurenčnej firme S za veľmi nízku cenu.
Môže sa tiež stať, že sudca konkurz nevyhlási, lebo spoločnosť M stihne zaplatiť dlžobu, napríklad spoločnosti S1. Sudca návrh na konkurz právoplatne neodmietne. Zanikne síce dôvod na vyhlásenie konkurzu od spoločnosti S1 a S2, príde však spoločnosť S3 s ďalšou pohľadávkou. Sudca tým, že návrh ešte neodmietol, pripustí do konkurzu ďalšieho veriteľa a konkurz vyhlási, lebo oň žiadajú firmy S2 a S3.
Dotknúť sa to môže aj bežných ľudí. Ak si kúpia auto od firmy, na ktorú je neskôr vyhlásený konkurz, auto je tiež zahrnuté do konkurzu. Ak človek nestihne včas podať na súd žiadosť o vyňatie svojho auta z konkurzu, lebo zaň legálne platil, má smolu. Musí potom zbytočne platiť napríklad rôzne súdne poplatky a súd ešte vôbec nemusí vyhrať.

---

 

KONKURZNÁ MAFIA!

JUDr. Zoroslav Kollár: právnik, bývalý sudca, hlava konkurznej mafie!

Štátne podniky už  dávno nemáme. Ľudia  zostali na ulici, a náš majetok v  rukách oligarchov. Ako sa to stalo? Celkom jednoducho. Vladimír Mečiar chcel kapitálotvornú vrstvu a partia mladíkov bola na tú nebezpečnú hru, nebezpečnú pre občanov, dôsledne pripravená v čele s právnikmi, bielymi koňmi účtovníkmi, daniarmi, auditormi, fiktívnymi obchodnými spoločnosťami a korupčníkmi na polícii, prokuratúre a v súdnictve. Zákony boli šité na mieru tejto bande zlodejov a ministerskí úradníci vo veľkej miere v ich službách, neskôr nominovaní do dozorných rád a predstavenstiev akciových spoločností s účasťou štátu, či vytvorených prepraním špinavých peňazí oligarchami a mafiánmi.

          Neodvádzali dane do štátneho rozpočtu, za symbolické ceny si odkupovali majetok privatizovaných spoločností, nesplatili svoje záväzky do FNM, cez fiktívne pohľadávky voči štátu odčerpávali naše zdroje, zarábali na fiktívnych vratkách DPH, brali si úvery z finančných domov spriaznených osôb, ktoré nikdy nesplatili, dodávateľom nezaplatili za tovar, lebo ho predali mimo hospodárenia a cash išiel do ich vreciek. Vydrancovanú spoločnosť previedli na bieleho koňa, účtovníctvo zlikvidovali a beztrestne hrali s nami ruskú ruletu…

Príklad:

          SYDA spol.s.r.o. Senica, zapísaná 1992, spoločníci Peter Sýkora, Marta Danihelová. Z dokumentov, ktoré mám, spoločnosť neuhrádzala dodávateľské faktúry, zobrala niekoľkomiliónový úver zo Slovenskej sporiteľne / spriaznená osoba Ing. Ivan Kiňo /, ktorý nikdy nesplatila. Na daňové zisťovania predvolania neakceptovala. V roku 2004 bol na spoločnosť vyhlásený konkurz a konkurzným správcom  sa stal Ing. Peter Priatka, zo skupiny finančníkov Braňa Prieložného a Mária Hoffmanna  - Stredoeurópsky maklérsky dom a.s. v likvidácii.od roku 2006 do roku 2008. Blízkou firmou bola SKB Ing. František Hodorovský, Heineken Slovensko a.s., Kúpele Sliač a.s., či PRIOR a iné. Likvidátorom bol Mgr. Marek Tarda.

          Ngr.Marek Tarda – Poštová banka, Istrokapitál – Mário Hoffmann. Ing. Jozef Štalmach – JAS Bardejov 15 800 305 eur daňový nedoplatok 2003.
OBUV Bardejov, a.s. C.R.F. a.s. v likvidácii – Ing. Peter Ostrica, Peter Mihók, Globtel, Kooperatíva, OTP banka, blízka osoba Ing. Ľudovít Černák v Slavia Capital – Martin Kvietik, Peter Gabalec, Viktor Levkanič…
JUDr.Peter Kubík z advokátskej kancelárie Kubík/Kollár, v NICORE, s.r.o. s rodinou Jozefa Majského, v HUGOVALE, a.s. s Mgr. Zuzanou Puškárovou, ktorá je dnes v DR spoločnosti Štrkopiesky Gabčíkovo Petra Sýkoru a spol,. s JUDr. Milanom Valašíkom  a ten v IRB, či v Basketbalovom klube Pezinok s JUDr. Flašíkom, JUDr. Glváčom, JUDr. Líviou Krnčokovou a Ľubomírom Múčkom.
Dušan Budzák: Remark/CMA, s.r.o., Ing.Peter Roth – Polygon Stupava-Viliam Maroš, spoločnosti AB Capital, a.s. so smeráckym poslancom Ing. Danielom Duchoňom, v Prvej správcovskej vodárenskej spoločnosti Stupava so Sergejom Salmanovom a inými...
Ing.Peter Roth RK Rreal s.r.o. aj Ing Dušan Kollár – Monaco!, blízka osoba Juraj Miškov, JUDr. Andrej Králik a iní...
Ing. Peter Roth – Rádio Twist – Jozef Majský, Eva Majská
Ing. Jozef Majský VAB a.s. v konkurze s daňovým nedoplatkom 2003 eur 1 593 308, vytunelované firmy –VUKOV Prešov, Vunar a.s. NOVÝ CALEX a.s. MEOPTA Bratislava...
JUDr. Dušan  Kollár – SPECTRUM Laguna – Ing. Rudolf Šuster, Ing. Miloš Tisovský, VSŽ akciová spoločnosť, Ing. Júlis Rezeš...

JUDr. Andrea Babčanová – Letisko Poprad-Tatry – Ing. Branislav Kušík, Golf- City Park, a.s. Juraj Pokorný – Anton Strnad – GREMIUM s.r.o. JUDr. Martin Glváč, DANUBIASERVICE, a.s. JUDr. Fedor Flašík, JUDr. Martin Glváč, JUDr. Michal Lazar  - FK Dukla a.s. v ŽOS Trnava s Vladimírom Póorom a JUDr.Martou Rovenskou a tá v IZOBE a.s. s JUDr. Martinom Glváčom,  Vladimírom Póorm a JUDr. Rudolfom Trellom, ten s JUDr.Borisom Chovancom v PASSO a.s. a ten je v správnej rade TASR. Čo dodať viac k médiám?

WA SLOVAKIA, a.s. – Vladimír Fruni, Monika Beňová, JUDr. Martin Glváč, JUDr. Fedor Flašík a dokolečka dokola vôkol Slovenska...

A ako dopadla spoločnosť SYDA spol. s.r.o. ? Tak ako každá vytunelovaná. Obliekli Tibora Fuzeka do obleku, dali mu bielu košeľu a viazanku, založili mu firmu. Do spoločnosti Syda spol. s.r.o. nastupuje ako spoločník potom, čo pôvodní spoločníci Sýkora a Danihelová odišli. Lebo sa blížilo vyhlásenie konkurzu. Na plnú moc ho zastupoval JUDr. Zoroslav Kollár. Peter Sýkora disponoval bianco dokladmi – príjmové, výdavkové pokladničné doklady, či zmluvy. Konkurz bol zrušený v roku 2005. A Tibora Fuzeka neskôr mafia v bielych plášťoch zbavila svojprávnosti. Ak by náhodou začala vystrkovať rožky. Vždy lepšie, ako kudla pod krkom....

Ing. Danka Bobeková
Vladimír Pavlík