Jeden ruský Navaľnyj v protiklade s desiatkami tisícami slovenských a českých Navaľných, keď boli úmyselne ponovembrovými vládami a parlamentmi za posledných 30 rokov predčasne pripravení o život kvôli každoročnému vykrádaniuštátneho rozpočtu a zdravotníctva

      Tak fašistické a nacistické vedenie Európskej únie potrestá - uvalí na Rusko ďalšie sankcie za smrť Navaľného. Aj keď budem vychádzať z predpokladu že Navaľnyj zomrel predčasne, že nemal - nedostal primeranú lekársku starostlivosť, že zomrel predčasne vinou samotného štátu, čo je jedna zo základných príčin, pýtam sa, koľké desaťtisíce či státisíce Navaľných zomrelo PREDČASNE za posledných 30 rokov vinou českého a slovenského štátu? Napríklad aj vinou zdravotníctva, ktoré českí a slovenskí politici každoročne tak rozkradli, že už spĺňa jeden z paragrafov genocídy? Lenže problém je v tom, že tieto zločiny páchajú členovia z ponovembrových vlád a parlamentov s vedomím a podporou fašistickej a nacistickej Ameriky, fašistického a nacistického NATO, fašistickej a nacistickej Anglicka, Francúzska a Nemecka. PODĽA NICH toto nie sú žiadne zločiny proti ľudskosti, ale súčasť ich demokracie voči ľuďom, ktorí nespĺňajú ich ekonomické hodnoty.....
          Taktiež zastávam názor, že za predčasnú smrť nesie aj vlastnú vinu. Problém je aj v tom, že do Ruska sa nemusel zo zahraničia vrátiť, ale on sa tam predsa opätovne vrátil, aj keď musel vedieť, čo mu reálne hrozí. Zastávamnázor, že môžu byť len dve možnosti. Tá prvá je, že sa dobrovoľne rozhodol pre túto obetu, a nejdem tu špekulovať. Tá druhá možnosť je, že tou obetou chcel dať ďalšie tromfy Západu a Amerike voči Rusku. Treba ale jednoznačne povedať, že predčasnú smrť Navaľného možno považovať za zločin proti ľudskosti. Pri otázke, aká je základná definícia zločinu proti ľudskosti, možno sa prikloniť k názoru, keď štátna moc doženie k predčasnej smrti nevinného človeka, pričom ale spôsobov môže byť niekoľko. Takže medzi smrťou Navaľného  tými desiatkami tisícmi Slovákov a Čechov za posledných 30 rokov sú prakticky zhodné metódy.
Za čo môžeme byť vďační sovietskej diktatúre od roku 1968 do roku 1989 a za čo preklínať fašistickú a nacistickú „demokraciu“ Ameriky a Západu
          Dajme teraz bokom 21. august 1968, vyhnime sa porovnaniami s Irakom, Líbyou, Juhosláviou, nezľahčujme ani ľudské obete a materiálne škody zavinené 21. augustom 1968, nedávajme ich ani do protikladu s tým, čo sa zrealizovalo v Iraku, Líbyi, Juhoslávii zo strany fašistickej a nacistickej Ameriky a NATO, ale sa zamerajme na niečo iné, inú krutú realitu. Nemusím to zdôrazňovať, že slovenské zdravotníctvo je na kolenách, je v bezvýchodiskovom stave a definitívny kolaps je nevyhnutný. Takže si porovnajme toto obdobie pod dohľadom sovietskej diktatúry a Západnej a americkej demokracie od roku 1990 po dnešnú dobu.
          Za zlatej sovietskej diktatúry bolo nemysliteľné, aby ľudia boli vyhadzovaní na ulicu, stali sa z nich bezdomovci, v drvivej väčšine cez zločinné spolčenie sudcovských gaunerov, hajzľov, súk a fľandier s exekútorskými gaunermi, hajzľami, sukami a fľandrami s rôznymi zločineckými spolčeniami či schránkovými firmami. Netreba zabudnúť ani na likvidáciu firiem cez umelo vyvolané problémy, ktoré potom dostali vopred vybraní gauneri a hajzli. Bolo nemysliteľné, aby ľudia v pracovnom pomere, ktorí tvorili hodnoty, nedostali zaplatené. Pričom, pokiaľ takto zlikvidovali živnostníkov, ponovembrové fašistické a nacistické zákony od nich žiadali, aby zaplatili odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Neexistovalo, aby človeku v pracovnom pomere nebola zarátaná, obrazne povedané, čo len jedna hodina do dôchodkového systému. Netunelovali sa banky, pokiaľ mal niekto pôžičku, po celú dobu jej trvania platili hodnoty, ktoré boli na začiatku spísané. Bolo nemysliteľné aby tu zahraničie vyvážalo jedovaté odpady, bolo nemysliteľné aby sa ničili naše lesy, bolo nemysliteľné, aby sme sa vzdali vodných zdrojov v prospech cudziny, keď naša voda bola u nich 4x lacnejšia ako na Slovensku naša vlastná.Zlatá sovietska diktatúra nedovolila, aby vnuci a pravnuci slovenských arizátorov tu založili jej obdobu, s mnohými spoločnými znakmi, založením tzv. nebankoviek, cez ktoré potom ľudia prichádzali o strechy nad hlavou a stali sa z nich bezdomovci. Bolo nemysliteľné, aby vyhladzovanie vlastného národa cez vykrádanie zdravotníctva PRIŠLO AŽ K TAKEJ ZVRHLOSTI, ŽE SA ZAČALI RUŠIŤ DETSKÉ POHOTOVOSTI!!! Bolo nemysliteľné, aby do roku 1990 cez ekonomické zločiny a vykrádanie zdravotníctva tu dochádzalo k sociálnym samovraždám, bolo nemysliteľné aby Sovieti rabovali naše lesy, privlastnili si naše vodné zdroje, tunelovali naše podniky, nerobili z našich pracujúcich lacnú pracovnú silu pre cudzinu, neexistovalo, aby tu fungovali exekútorskí gauneri, hajzli, exekútorské suky a fľandry, aby v zločinnom spolčení s gaunermi, hajzľami, sukami a fľandrami zo zasranej smradľavej sudcovskej prašiviny robili pre zločinecké špičky z ponovembrových vlád, parlamentov, oligarchov, finančných skupín, bielych golierov – a mohol by som naďalej pokračovať.
          Prišiel November 1989 a prišla nová éra pod dohľadom fašistického a nacistického amerického Antikrista, fašistického a nacistického vedenia Európskej únie, kde členovia slovenských ponovembrových vlád a parlamentov sa prihlásili k metódam nemeckého nacizmu a začali vyhladzovať vlastný národ, hlavne tých najbezbrannejších, ťažko zdravotne postihnutých, dôchodcov, lebo práve tieto spoločenstvá im boli na obtiaž, keďže už nemohli ekonomicky produkovať pre ich zisky. Pričom neušetrili ani deti, ktorým zničili detstvo, alebo veľkým skupinám právo na dôstojnú starobu. VŠETKO TO, ČO BOLO POD DOHĽADOM ZLATEJ SOVIETSKEJ DIKTATÚRY NEMYSLITEĽNÉ, TO SA POSTUPNE OD ROKU 1991 ZAČALO STÁVAŤ REALITOU. KRUTOU REALITOU.

Vladimír Pavlík