Ľudácko-gardistickí pohrobkovia a Husákova mládež, ovládli za pomoci SNZS – Slovenských národných zbojníckych strák, a im podobných gaunerov z vysokej politiky ÚPN. Pomocou intríg zlikvidovali bývalého Predsedu správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka, ktorý doposiaľ ako jediný spĺňal morálne predpoklady na jeho vedenie.
Keď sa zakladal Ústav pamäti národa, ani vo sne nenapadlo tým, ktorých možno považovať za zakladateľov, že po niekoľkých rokoch zberby z vysokej politiky odkojené na boľševicko-eštebáckej ideológii s ľudácko-gardistickej génmi, budú ovládať dotyčný ústav, pričom zlikvidujú človeka, ktorý ako jediný z doterajších riadiacich pracovníkov spĺňal morálne, odborné a ľudské vlastnosti, aby Ústav pamäti národa nielen úspešne viedol, ale aj to, že pod jeho vedením sa nespreneveril ideálom, ktoré má reprezentovať.
Áno, pán Ondrej Krajňák, na rozdiel od Petranského a jemu podobných potrimiskárov, ktorí si z Ústavu pamäti národa urobili živnosť, na vlastnej koži zažil, čo znamená prenasledovanie a uväznenie jeho otca, keď bol ešte v detskom veku, čo je to núdza, ako častokrát jeho matka musela hladovať, aby jej deti sa mohli nasýtiť aj tým chlebíkom, ktorý im, častokrát potajomky, dali dobrí ľudia. Otca Ondreja Krajňáka dostali do väzenia zločinecké kreatúry, viaceré s ľudáckou a gardistickou minulosťou, ktorí po roku 1945 prevrátili kabáty, a ako predtým sluhovia fašizmu, sa stali služobníkmi boľševicko-eštebáckej tyranie.
Zbabelý ľudský odpad, ktorý nikdy v detskom a dospelom veku nezažil čo je to hlad, ich rodičia, hlavne otcovia, nikdy nezažili prenasledovanie zo strany vtedajšieho režimu, tak práve takýto, za pomoci špinavcov z vysokej politiky, zlikvidovali poctivého, čestného a slušného človeka.
Mimoriadne špinavú úlohu na jeho likvidácii zohral popredný predstaviteľ patriaci do čeľade protislovenskej zberby SNZS – Slovenské národné zbojnícke straky, Anton Hrnko, tento ponížený prednovembrový komunistický historikolokaj, do Novembra 1989 čušiaci ako voš pod chrastou, po Novembri 1989 zacítil svoju šancu, kde sa naplno prejavili jeho pudy, na míle vzdialené od pojmu, človek.
Neviem či sa jedná o fámu alebo výmysel, ale povráva sa, že Ústav pamäti národa, teda určití ľudia s kladným vzťahom k ŠtB, ktorí tam pracovali už za Petranského, pripravujú falošné dokumenty, ktoré majú z Antona Hrnka urobiť prenasledovanú osobu spred Novembra 1989, a v archívoch odhalia, že vysokej škole mal založiť protikomunistickú bunku. Ktovie, či z neho nebudú chcieť vyrobiť sociálny prípad.…
Ďalšie smerovanie ÚPN naznačujú zdieľania na stránke sociálnej siete Facebook článku o Mladých rokoch Gustáva Husáka a snahy o relativizovanie obdobia normalizácie, v ktorom rodičia terajších vedúcich ÚPN žili pokojným životom v symbióze s režimom. Nebude žiadnym prekvapením ak z Gustáva Husáka vyrobia oddaného proslovensky a pronárodne orientovaného politického činiteľa. Ani za 30 rokov sa Slovensko nedokázalo vysporiadať s dedičstvom komunizmu a reálneho socializmu, keďže na rozdiel od nacizmu Norimberg č. 2 sa nikdy nekonal. Je zrejme, že všetci komunisticko-eštebácki zločinci, ktorí ničili ľudské životy, budú môcť aj naďalej pokojne spávať a poberať svoje výsluhové dôchodky a ÚPN z ktorého sa stala už len bezzubá inštitúcia bez kompetencii bude zárukou, že sa na tom nič nezmení a nikto sa nebude hrabať v ich zločineckej a špinavej minulosti. Výstižne to symbolizuje vyjadrenie právneho zástupcu Andreja Babiša JUDr. Agnera, ktorý na súdnom pojednávaní v kauze Babiš uviedol, že všetci historici ÚPN na túto kauzu majú iný názor ako Ondrej Krajňák. Pseudo-analytik a agent vojenskej rozviedky Milan Žitný sa pri obhajobe Andreja Babiša dokonca odvolával na pasáže zo štúdie a knihy dnešného riaditeľa kancelárie ÚPN Jerguša Sivoša.
Záverom verejne , vrátane podpredsedu Jána Pálffyho, Ivana Petranského, či Jerguša Sivoša, nech sa vyjadria v akých profesiách pracovali ich rodičia do roku 1989 a či niekto z nich trpel za vieru, bol prenasledovaný v takých intenciách, ako rodičia bývalého predsedu ÚPN, ako aj to, či vo svojom detstve prežili to čo Ondrej Krajňák, ktorého bez zábran hanobia a šíria o ňom klamstvá a dezinformácie.
Vladimír Pavlík
https://www.upn.gov.sk/sk/branislav-kincok-a-kol---gustav-husak-a-jeho-doba/
Branislav Kinčok a kol. - Gustáv Husák a jeho doba
Kolektívna monografia Gustáv Husák a jeho doba je výsledkom spoločnej práce šestnástich slovenských, českých a ruských autorov. Je výstupom z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorú pri príležitosti 100. výročia narodenia G. Husáka zorganizoval Ústav pamäti národa v spolupráci s Právnickou fakultou Univerzity Komenského 28. a 29. januára 2013 v Bratislave. Už z názvu diela vyplýva, že predmetom výskumu kolektívu autorov nebola len samotná osobnosť G. Husáka, ale aj jeho doba. Publikácia približuje viaceré životné etapy G. Husáka – jeho hviezdne chvíle a hlboké pády, činy, ktoré možno oceniť, ale aj činy, ktoré treba jednoznačne odsúdiť. Kolektív autorov sa pokúsil priblížiť jeho cestu ku komunistickému hnutiu a rovnako aj jeho prvotnú aktivistickú činnosť, teda obdobie, keď G. Husáka len ťažko možno nazvať ambicióznym a po moci bažiacim karieristom. Autori sa nevyhýbali ani jeho súkromnému životu – vzťahu s manželkou Magdou Husákovou, rod. Lokvencovou. Bez povšimnutia nemohla ostať ani prvá hviezdna chvíľa G. Husáka, ktorou sa stala jeho účasť v Slovenskom národnom povstaní. Nesmierne zaujímavou a málo prebádanou časťou života G. Husáka je komplikovaný vzťah ku katolíckej cirkvi, na ktorej perzekúcii nesie výrazný podiel. Autori venovali značnú pozornosť aj jeho najťažšiemu životnému obdobiu – vyšetrovaniu Štátnou bezpečnosťou, odsúdeniu na doživotie, pobytu vo väzení, ťažkému návratu na slobodu, zaradeniu sa do spoločnosti a neskoršej občianskej a straníckej rehabilitácii. Predmetom výskumu sa stal aj jeho podiel na federalizácii Československa a zásluhy na vytvorení slovenskej cirkevnej provincie. Publikácia sa nevyhýba ani najkontroverznejšej časti politického pôsobenia G. Husáka – obdobiu normalizácie, ktorej symbolom sa stal. Všíma si vzťahy generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a zároveň prezidenta Československej socialistickej republiky G. Husáka s najvyššími sovietskymi predstaviteľmi a aj jeho posledné roky osamelosti a úplnej izolácie za múrmi Pražského hradu.
Cena: 11.70 €
https://www.upn.gov.sk/sk/vedecka-konferencia-gustav-husak-a-jeho-doba/
Vedecká konferencia Gustáv Husák a jeho doba
termín: 28. a 29. januára 2013 (pondelok a utorok)
miesto konania: Amfiteáter Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Ústav pamäti národa v spolupráci s Katedrou právnych dejín Právnickej fakulty UK sa pri príležitosti 100. výročia narodenia Gustáva Husáka rozhodol zorganizovať vedeckú konferenciu, ktorá by mapovala životnú cestu a politickú kariéru jednej z najvýraznejších osobností slovenských dejín 20. storočia i komunistického hnutia, v ktorom pôsobil. G. Husák bol od 40. rokov dôležitou postavou takmer pri všetkých kľúčových udalostiach dejín Slovenska 20. storočia. Na konferencii očakávame účasť slovenských a českých historikov, ale vítaná je aj účasť odborníkov z okolitých krajín.
Privítame príspevky v rámci nasledovných blokov:
- G. Husák a komunistické hnutie na Slovensku (resp. KSS) do roku 1938
- G. Husák a Komunistická strana Slovenska v ilegalite (1938 – 1944)
- G. Husák a KSS ako jedna z mocenských zložiek počas SNP
- G.Husák a koncepcia slovenskej demokratickej štátnosti v ČSR (1943 – 1948)
- G. Husák a KSS na ceste k monopolu moci (1945 – 1948)
- G. Husák a kampaň proti tzv. buržoáznym nacionalistom (procesy a rehabilitácie)
- G. Husák a koncepcia „socializmu s ľudskou tvárou“ (1968)
- G. Husák a „reálny socializmus“ (1971 – 1989)
- G. Husák na čele normalizačného Československa
Prihlášky s názvom témy vedeckej štúdie zasielajte do 31. októbra 2012 elektronickou formou na branislav.kincok@upn.gov.sk, alebo poštou na adresu Mgr. Branislav Kinčok, Ústav pamäti národa, Nám. slobody 6, 817 83 Bratislava 15.
Kontaktná osoba: Mgr. Branislav Kinčok, tel.: 00421 2 593 00 333
Pred 106 rokmi, teda 10. januára 1913, sa narodil Gustáv Husák - od mladosti inklinoval k myšlienkam socializmu a komunizmu, zúčastnil sa Slovenského národného povstania, pomáhal vzniku totalitného komunistického režimu, ktorý ho na roky poslal do väzenia, a napokon sa stal jedným z hlavných predstaviteľov normalizácie v Československu.
