Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Ako zberby s boľševicko-eštebáckej génmi zo Smeru-SD, na čele s bývalým komunistickým kandidátom pseudohistorických vied Antonom Hrnkom zo SNS, Mostu-HID, s podporou ĽSNS a mlčania pseudobojovníkov proti komunizmu z PV ZPKO, vykastrovali ÚPN a zlikvidovali jeho predsedu a čestného človeka Ondreja Krajňáka  

                    Keď tzv. historika Petranského, nominovala protislovenská a zlodejská prašivina zo SNS, do čela ÚPN, nastali pre eštebácku zberbu ako aj ich konfidentov, zlaté časy. Vyhrávali jeden spor za druhým, pričom týchto niktošov obhajoval aj tzv. kresťan, Ján Čarnogurský, ktorý dal so svojim komplicom Františkom Mikloškom, v mene slovenského národa, teda nie v mene svojom, odpustky boľševickým a eštebáckym zločineckým vyvrheľom, ktorí napáchali tie najodpornejšie zločiny proti ľudskosti voči kňazom, rehoľným sestrám, osobám z tajnej cirkvi, vrátane aj radových veriacich občanov, viď sviečková manifestácia v marci 1988. Pričom judáš Čarnogurský dobre vedel, spoločne s tzv. historikom Petranským, že konfidenti mali žalovať konkrétnych eštebákov, ktorí ich zaevidovali, a nie Ústav pamäti národa, ktorý tieto dokumenty prebral a zverejnil. Boli to veru zlaté časy, pre túto Antikristovu, boľševicko-eštebácku prašivinu, pri ich obohacovaní plateného  z našich daní za údajnú ujmu a poškodzovanie ich dobrého, v skutočnosti zločineckého a udavačského mena.

Ondrej Krajňák bol od vzniku ÚPN tou najkompetentnejšou osobou, ktorá stála na jeho čele. Okrem toho, že mal primerané vzdelanie, pochádzal z rodiny politického väzňa, rodiny dlhodobo prenasledovanej, so snahou vyhladovať jej  štyri maloleté deti. Oproti tomu, prašivé zberby, pochádzajúce z čeľade boľševicko-eštebáckeho zločinu, či už z dotyčných politických strán, ako aj poskokov  z radov PV ZPKO, dlhé roky prepojených so  zločineckou a štátno-teroristickou organizáciou HZDS, ako aj nomenklatúrneho decka Kotlebu, vrátane piatich kusov poslaneckej prašiviny, ktorí predniesli návrh na jeho likvidáciu, (ich fotografie sú súčasťou článku ako jedna z príloh), čo sa nakoniec aj odhlasovalo, NIKDY V DETSKOM VEKU NEPOZNALI, ČO JE TO SKUTOČNÝ HLAD, ICH RODIČIA NEBOLI PRENASLEDOVANÍ, ANI ŽALÁROVANÍ, TAKŽE SA NEMOŽNO ČUDOVAŤ ICH NEVRAŽIVOSTI A  NENÁVISTI K ONDREJOVI KRAJŇÁKOVI.

Veď si len porovnajme   kádrový profil takého Antona Hrnka, podľa dostupných údajov  wikipedie https://sk.wikipedia.org/wiki/Anton_Hrnko  od roku 1981-1984 – člena a funkcionára KSČ, ktorý v roku 1985 získal za ospevovanie komunistami privlastneného SNP hodnosť kandidáta historických vied a od roku 1979 bol zalezený na teplom fleku v  Historickom ústave Slovenskej akadémie vied.  Alebo si  porovnajme rodokmeň a detstvo „vodcu“ Kotlebu s detstvom Ondreja Krajňáka. Kotlebov otec lampasák na funkcii, kde museli byť splnené tie najprísnejšie kádrové normy, jeho starý otec z matkinej strany, podľa dostupných informácií, riaditeľ Tuzexu v Banskej Bystrici, jeho stará mama z matkinej strany bola predavačkou v dotyčnom Tuzexe. Mám taký dojem, že tam previerky museli byť ešte dôkladnejšie, ako u jeho otca. Bolo by zaujímavé poznať meno a priezvisko, ako aj dátum narodenia jeho starého otca z matkinej strany, či by sa jeho meno neobjavilo v istých zoznamoch. Keďže súčasťou článku je aj dokument o otcovi Ondreja Krajňáka, čitatelia si budú môcť urobiť svoj názor.

Zbabelí a zapredajní slovenskí presstitúti  dlhodobo viedli proti Predsedovi  ÚPN Krajňákovi diskreditačnú  a ohováračskú kampaň, na ktorej sa výdatne podieľali  žiaľ, aj tzv. politickí väzni zo Zväzu protikomunistického odboja – PV ZPKO, ktorý mal zastúpenie v komisii ÚPN a ktorí sa nemohli zmieriť s odchodom ich protežanta Ivana Petranského, ktorý sa namiesto obetiam komunizmu venoval im tak blízkej téme  vojnového Slovenskému štátu. Okrem viacerých medializovaných článkov uvádzam príspevok z Pravdy z názvom Krajňáka obviňujú z rozvratu ÚPN, ten obvinenia odmietol 
Krajňáka obvinili zo šikanovania zamestnancov a kvôli výdavkom na právne zastúpenie v sporoch so spolupracovníkmi ŠtB, vrátane Andreja Babiša, ktorí žalovali ÚPN,  dokonca navrhovali kontrolu NKÚ, pritom za vedenia Krajňáka ÚPN neprehral s konfidentmi ŠtB ani jednej súdny spor.
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/407763-ludskopravny-vybor-navrhuje-kontrolu-nku-v-ustave-pamati-naroda/ https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/407659-sefa-upn-si-pozvali-poslanci-na-koberec/
Paradoxne sa  Krajňák dostal do pozornosti médií aj za to, že  dal výpoveď historikovi Lackovi, ktorý si pripomínal výročie vojnového Slovenského štátu a otvorene agitoval za šéfa ĽSNS Mariana Kotlebu.

Považujem za potrebné uviesť hlavné dôvody  likvidácie Krajňáka a paralizovania ÚPN

ÚPN bol po nástupe Ondreja Krajňáka tŕňom v oku nielen kvôli postupnému zverejňovaniu dokumentov, ktoré sa za Petranského nezverejňovali.  Okrem známeho nálezu Ústavného súdu SR, v spore s Andrejom Babišom  a pomsty starých štruktúr, ktoré si uvedomili, že ÚPN aj po takmer 30 rokoch od privatizačného puču v novembri 1989  a úspešnej transformácie komunisticko - eštebáckej nomenklatúry  do západných štruktúr, pre nich môže predstavovať hrozbu,   existovali aj ďalšie dôvody pre eliminovanie činnosti ÚPN.
Tým hlavným bola nepochybne Krajňáková iniciatíva zverejňovania sudcov, ktorí súdili tzv. prvohlavové trestné činy. V prvej etape to boli trestné činy nedovoleného opustenia republiky.  Zverejniť mená sudcov, ktorí súdili  politické trestné činy  medzi ktorými by boli sudcovia ako Štefan Harabin, Harald Stiffel, Štefan Minárik a ďalší  už Krajňák nestihol.

Pýtam sa prečo teraz mlčia média a o ÚPN je mŕtvolné ticho keď sa z  ÚPN stal Ústav straty pamäte a trafika pre vyvolených so správnymi politickými konexiami?

Nikomu už nevadí, že v súčasnosti ÚPN nemá predsedu a formálne ho zastupuje podpredseda Ing. arch. Mgr. Ján Pálffy, PhD., zvolený v Národnej rade SR dňa 16. 6.2016, https://www.upn.gov.sk/sk/organizacna-struktura/ ktorý je súčasne hovorcom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.  Paradoxne pri absencii funkcie predsedu má ÚPN Sekretariát predsedu správnej rady, ktorý vedie šedá eminencia Mgr. Jerguš Sivoš,  keďže formálne zvolený podpredseda vo funkcii hovorcu vodárenskej spoločnosti na to nemá čas  pretože musí oznamovať zvýšenie ceny za vodu https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/50113-voda-bude-drahsia-bvs-ma-investicny-dlh-pol-miliardy-eur, pričom mu ale  neprekáža  poberať plat predsedu správnej rady.  

Média mlčia a mlčia aj "bojovníci" proti komunizmu z PV ZPKO, ktorý má protikomunistický odboj len v názve.  V mesačníku Svedomie, ktorého šéfredaktorkou je bývalá poslankyňa za HZDS Eva Zelenayová, ktorá kandidovala za ĽSNS, predseda PV ZPKO Ján Litecký Šveda v rozhovore s Evou Zelenayovou s názvom, Mal som vynikajúcich predchodcov, http://www.pv-zpko.sk/wp-content/uploads/Svedectvo-12-2018.pdf čím myslí predošlých predsedov, pozabudol na konfidentskú minulosť týchto predchodcov.  Pripomínam preto  dokument s výpoveďou dlhoročného predsedu predchodkyne tejto organizácie JUDr. Júliusa Porubského, vedeného v registroch ŠtB ako informátor s krycím menom Ovruč, na základe ktorej bola usvedčená rehoľná sestra Makaria, ako aj posudok z archívu MV SSR na ďalšieho  predsedu tohto združenia Jozefa Vicena, informátora a agenta ŠtB s krycím menom Joža a Parek.  Takýto je žiaľ smutný stav v organizácii, ktorá by mala byť morálnou autoritou a svedomím národa. O nič lepšie to žiaľ nebolo ani v sesterskej organizácii  Konfederácia politických väzňov Slovenska, ktorá sa odčlenila v roku 1999  inklinujúc ku KDH. Nebohý Anton Srholec  počas svojho života nikdy neprejavil záujem pred súdom očistiť svoje meno od spolupráce s ŠtB kde bol vedený pod krycím menom Tono a Skala.

Tak ako sa agentúram ŠtB  a KGB podarilo po novembri 1989 zmanipulovať  a zamatovo podviesť celý národ, tak sa im podarilo zabrániť, aby sa politickí väzni, ktorých bolo v tom čase vyše 10 000  zjednotili a stali politickou stranou s morálnym kreditom. Rovnako to infiltráciou agentov ŠtB skončilo aj s tajnou cirkvou, ktorá bola pre staré štruktúry hrozbou, ktorú eliminovalo pre tento účel slobodomurármi založené KDH. Týmto sa z volieb stal už len občiansky výber krídla mafie v službách nomenklatúrnej oligarchie, ktorá dostane viac hlasov.

 

Vladimír Pavlík

Ústav pamäti národa27. mája 2017 14:41
Koalícia vysvetľuje, prečo chce odvolať šéfa ÚPN: Sú tam zlé vzťahy. Odmietajú, že by dôvodom bol Babiš
https://img.projektn.sk/wp-static/2015/01/TB__3259.jpg?fm=jpg&q=80&w=40&h=40&fit=cropVERONIKA FOLENTOVÁ
https://img.projektn.sk/wp-static/2017/05/pjimage-1-1.jpg?fm=jpg&q=80&w=586&h=0&fit=crop
Aktualizované 28. 5. 20.00 h – Koaliční poslanci a Martina Šimkovičová predložili v piatok podvečer zákon, ktorým by v októbri vo funkcii skončil šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák. ÚPN vyhlásil, že za návrhom je odvolanie šéfa ústavu a je šitý na mieru bývalému vedeniu.

Poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer), Ľubomír Želiezka (Smer), Edita Pfundtner (Most-Híd) a Martina Šimkovičová navrhujú zmenu zákona o pamäti národa. Predložili ju do parlamentu v piatok popoludní. Ak by prešiel, šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák by od 15. októbra vo svojej funkcii skončil.
Návrh zákona odôvodňuje jeho predkladateľka Edita Pfundtner z Mosta-Híd zlými medziľudskými vzťahmi v ústave, kde si podľa nej robia naprieky. „Je to naša spoločná iniciatíva,“ povedala Pfundtner.


12. 10. 2017 16:57 Aktuálne správySlovenskoAktuálne správy z lokality Slovenskohttps://cdn.webnoviny.sk/sites/32/2017/01/wbn-225x225.jpgod Webnoviny.skSITA  Diskusia
Schválená novela o ÚPN je likvidačná, obete minulých režimov neumlčíte, vyhlásila Jurinová
BRATISLAVA 12. októbra (WebNoviny.sk) – Schválená novela zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN) je likvidačná a ÚPN smeruje k pochovaniu.
Andrej Babiš
Ústavný súd zrušil rozhodnutia ostatných súdov v kauze Babiš, ÚPN už nebude môcť žalovať
Povedala to na štvrtkovej tlačovej besede poslankyňa NR SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) Erika Jurinová s tým, že štatutárny orgán ako kolektívny orgán ÚPN nebude vedieť riešiť prevádzkové problémy ústavu, čo bude viesť k utlmeniu jeho činnosti.
„Nesmieme dopustiť, aby sa ústav viac ako pamäťou zaoberal prekladaním kopy archívnych dokumentov. Celá aktivita ústavu musí viesť k aktivitám voči verejnosti navonok,“ uviedla.
Dodala, že ÚPN nemá vlastné sídlo ani múzeum. „Ani nás, ani obete minulých režimov neumlčíte. Vy máte moc, ale na našej strane je pravda,“ odkázala Jurinová.

KRAJŇÁK SI PODĽA BUDAJA ZASLÚŽI REŠPEKT
Poslanec NR SR Ján Budaj (OĽANO) doplnil, že šéf ÚPN Ondrej Krajňák dôstojne hájil tradíciu a zaslúži si rešpekt. „Som presvedčený, že sa dostane šanca ľuďom, ktorí chcú poznať minulosť,“ povedal. Poukázal na to, že v minulosti, v 90. rokoch, strana Most-Híd bránila pred mečiarovskými metódami slovenskú demokraciu a legislatívu.
„Dnes im to nevadí. Dnes sa môžu vymieňať persóny účelovými zmenami zákonov,“ dodal Budaj. „Nie je ďaleko čas, keď sa ÚPN stane obeťou nejakého zlúčenia alebo zrušenia,“uviedol.
KISKA VRÁTIL NOVELU DO PARLAMENTU

Poslanci opätovne schválili prezidentom vrátenú novelu zákona o ÚPN v pôvodnom znení. Zo 136 prítomných za zákon hlasovalo 79 poslancov, 42 bolo proti a 15 sa zdržalo. Prezident Andrej Kiska 3. októbra vrátil NR SR na opätovné prerokovanie novelu zákona o ÚPN. Podľa novely by sa štatutárnym orgánom ÚPN stala jeho správna rada.
PREZIDENT
Kiska nepodpísal novelu zákona o ÚPN, navrhuje v nej niekoľko zmien
Predseda správnej rady by tak len koordinoval jej činnosť a konal v jej mene navonok. Z obsahu schváleného zákona však nie je zrejmé, ako bude správna rada vykonávať všetky právne úkony, ktoré ako štatutárny orgán vykonávať má.
Prezident argumentoval, že to oslabuje zodpovednosť za riadenie a činnosť celého ÚPN. Zároveň pripomína, že slovenský právny poriadok pri inštitúciách verejnoprávneho typu nepozná takúto formu riadenia prostredníctvom kolektívneho štatutárneho orgánu.

SVOJVOĽNÉ ROZHODOVANIE O ČLENOCH
Kiska tiež upozorňoval, že novela zákona zavádza nový dôvod na odvolanie člena správnej rady, a to na základe neurčito formulovaných „nedostatkov“ pri plnení si povinností. „Vytvára sa tým priestor na svojvoľné rozhodovanie o odvolávaní členov správnej rady bez toho, aby sa proti tomu mohli účinne brániť,“ píše sa v tlačovej správe.
Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák zostane vo funkcii, aj keď jeho kompetencie budú obmedzené. Vyplýva to z pozmeňujúcich návrhov EditPfundtner k novele zákona o pamäti národa, ktoré dnes schválila NR SR.

ODPOLITIZOVANIE VOĽBY
Podľa pôvodného návrhu, ktorý podpísala aj Pfundtner, neskôr však svoj podpis stiahla, mal Krajňák skončiť vo funkcii 15. októbra. Návrh poslankyne Mosta-Híd však pôvodný zámer zmenil. Krajňák zostane predsedom, ale za ÚPN nebude rozhodovať predseda, ale Správna rada, ktorá má deväť členov, ako kolektívny orgán.
Schváleným znením zákona sa štatutárnym orgánom stáva Správna rada ÚPN ako kolektívny orgán. To znamená, že ním už nebude len samotný predseda Správnej rady, ako to bolo doteraz. Po novom už predsedu Správnej rady nebude voliť parlament, ale Správna rada spomedzi svojich členov. Podľa predkladateľov tak dochádza k odpolitizovaniu voľby.


http://www.szcpv.org/15/obr/krajnak-01.jpg

Zomrel bývalý politický väzeň Jozef Krajňák 19. 2. 1929 -18. 3. 2015

Dňa 18. marca 2015 zomrel vo veku 86 rokov bývalý politický väzeň a príslušník VTNP PTP, Jozef Krajňák. Svätá omša za zomrelého sa uskutočnila v sobotu 21. marca 2015 v Kostole sv. Kataríny vo Veľkej Lomnici. Účasť takmer 1000 ľudí z blízkeho okolia a celého Slovenska, členov občianskych združení bývalých politických väzňov, PTP-ákov, kňazov a rehoľných sestier na pohrebnom obrade bola ocenením hlboko ľudského odkazu, ktorý po sebe Jozef Krajňak zanechal a ktorý by mal byť príkladom pre všetkých ľudí a skutočných nasledovníkov Kristovho učenia. 
Česť jeho pamiatke. 

Odišiel vzácny a skromný človek
Jozefa Krajňáka všetci poznali, ako človeka z veľkým „Č.“ V živote to nemal ľahké, pretože vždy stál na strane pravdy a viery. Za svoje presvedčenie sa stal pre bývalý režim nespoľahlivým a zaradili ho do Pomocného technického práporu (PTP). Jozef Krajňák však bol však vždy spoľahlivým  pre svoju rodinu a pre každého kto sa ocitol v ťažkostiach a potreboval pomoc blížneho. Bol skutočným nasledovníkom  Krista podľa skutkov, ktoré vždy konal nezištne ako pravý kresťan. Jozef Krajňák navštevoval chorých a zúfalých, ktorých vždy utešoval vľúdnym a ľudským slovom.
 
Jozef Krajňák (1929)
http://www.upn.gov.sk/sk/jozef-krajnak-1929/
Životopis
„Ak chcem brániť pravdu, niečoho sa musím vzdať.“

Príbeh pamätníka
Jozef Krajňák sa narodil 19. februára 1929 v robotníckej rodine v podtatranskej obci Abrahámovce. Neskôr, keď mal štyri roky, sa rodina presťahovala do Veľkej Lomnice. Žilo tu iba päť slovenských rodín, pričom ostatní obyvatelia boli Nemci. V roku 1935 bola v tejto obci otvorená prvá slovenská škola a Jozef sa stal jej žiakom. Keď mal dvanásť rokov, zomrela mu matka a jeho začali vychovávať starí rodičia. Od útleho detstva citlivo vnímal pôsobenie kňazov, s ktorými prichádzal vo farnosti do kontaktu. Nadšený ich osobnosťami a ich vierou sa aj on rozhodol stať kňazom. V roku 1948 vstúpil do seminára v Bruntáli v Čechách, no už o dva roky bol seminár zatvorený a Jozef sa vrátil domov. V roku 1951 dostal povolávací rozkaz do Pomocného technického práporu (PTP) v Mimoni v Čechách. Označený za politicky nespoľahlivého, stal sa vojakom bez zbrane. Napriek častým politickým školeniam, tvrdej práci bez nároku na odmenu a dovolenku, dokázal opakovane odmietnuť pracovať v nedeľu. Za trest mu bol pobyt v PTP predĺžený o niekoľko mesiacov. Po návrate sa v roku 1954 stal zamestnancom Československých pozemných stavieb v Poprade. V tom čase sa v Československu pripravovala legalizácia umelého prerušenia tehotenstva. Mal odvahu prepisovať v práci po záverečnej leták proti interrupciám a rozdávať ho manželkám robotníkov. Jeho „priateľ“ ho však udal, a tak bol v roku 1956 vyšetrovaný a súdený.
Sudca vzal do úvahy, že je to jeho prvý trestný čin, preto ho odsúdil iba na štyri mesiace s podmienkou na dva roky. V roku 1960 sa oženil s Máriou Zacherovou. Keď už boli v rodine štyri malé deti, do ich života opäť zasiahol tvrdý komunistický režim. Dňa 7. augusta 1965 sa zúčastnil na pohrebe zosnulého sídelného biskupa Spišskej diecézy Jána Vojtaššáka. Tohto výnimočného kňaza osobne poznal, vážil si ho, a tak cítil morálnu povinnosť na pohrebe prehovoriť. Vo svojej odvážnej reči nad rakvou zosnulého otvorene vyjadril kritiku režimu. Verejne povedal, že je to režim, ktorý prenasleduje pravdu, do popredia kladie lož, ničí najlepších synov národa, vláči ich po väzeniach a týra a po rokoch vracia už len bezduché mŕtvoly. Za tento skutok ho v krátkom čase zaistila ŠtB, pričom v Banskej Bystrici strávil 70 dní vo vyšetrovacej väzbe. Okresný súd v Dolnom Kubíne ho odsúdil podľa § 100 za poburovanie proti republike na dva roky väzenia nepodmienečne. Na základe spoločenskej záruky jeho kolegov z bývalého zamestnania bol po šiestich mesiacoch z väzenia prepustený. Po návrate z väzenia pracoval až do dôchodku v Pozemných stavbách v Poprade ako skladník.

„Trestný čin“ - prednesenie príhovoru nad rakvou biskupa

„Bola to hrozná doba a ja v tej kázni také najznámejšie slová, ktoré som povedal, boli tieto: ,Je to doba, ktorá prenasleduje pravdu a lož do popredia kladie. Doba, ktorá ničí najlepších synov nášho národa, ľudí túžiacich pracovať pre hmotné i duchovné dobro. Týchto ľudí nám násilne vytrháva z našich radov. Vláči, týra po väzeniach a po rokoch vracia hľa bezduché mŕtvoly.? Toto bola najhlavnejšia veta. Okrem nej som aj iným spôsobom ešte skritizoval a poukázal na nedostatky vtedajšieho režimu. Ale toto bola veta, ktorá keď sa povedala tak verejne, tak samozrejme, že toto už za ich režimu bol trestný čin. Je jediné šťastie, že pritom, pri tej truhle nebol zapojený rozhlas, lebo keby tam bol a ja by som to isté povedal do rozhlasu, tak mi hrozí až deväťročné väzenie.“

Obava z prezradenia kontaktov
„Mal som obavu, že z tých vecí, ktoré mi zobrali z nášho domova (pri domovej prehliadke) a budú ma vyšetrovať, či nebudem musieť prezradiť, kto mi to dal v Kežmarku a bol by som tým ľuďom narobil veľké ťažkosti. No Pán Boh to tak zariadil, že voľajako to obišlo a na tých ľudí sa ma nepýtali. No a za to vďačím Pánu Bohu až dodnes, to bola najväčšia ťažkosť, že budem musieť o niekom niečo zlé povedať, ale nedošlo k tomu. No tak chvalabohu.“

Súd v Dolnom Kubíne
„Po sedemdesiatich dňoch ma vzali na súd do Dolného Kubína. Zase šli dvaja či traja esenbáci so mnou, dali mi okovy na ruky, pretože cez Ružomberok je cesta dosť ďaleká, možno, že sme šli asi hodinu a pol alebo tak nejako. Na Okresnom súde v Dolnom Kubíne bolo niekoľko ľudí, ktorí ma tam čakali a ktorí asi vedeli, že budem ja súdený pre takýto čin. Ale do miestnosti sa nedostali. Súdil ma taký mladý sudca, ktorého prvá otázka bola, či sa cítim vinný. Povedal som: ,Podľa svojho svedomia sa vinný necítim, ale podľa vašich zákonov áno.? No jemu sa to veľmi nepáčilo, ostro mi na to odpovedal a po súde ma zobrali znovu do Banskej Bystrice a po niekoľkých týždňoch ma odviezli zase na Čechy do Belušíc.“

Spomienky na vyšetrovaciu väzbu v Banskej Bystrici
„Najhoršie bolo, že sme nesmeli celý deň sedieť, museli sme chodiť. Tá stolička, ktorá bola v múre, bola šikmá. Takže človek, keď si na ňu troška aj sadol, tak dostal mozole, pretože stále ste sa šmýkali. Spať ste mohli ísť len o deviatej večer. Na posteľ sa nesmelo sadnúť vôbec, bola to len jednoduchá posteľ, ktorá sa skladala zo strožliaka. O deviatej hodine, lebo pred deviatou hodinou prichádzal vždycky vlak smerom od Košíc. A to už sme počúvali ako sa ozýval hukot lokomotívy, že už sa nám bude blížiť večierka, pretože sme už boli hrozne unavení od neustáleho chodenia, že nám až nohy puchli.“

Návšteva vo väzení v Belušiciach
„Rodina, manželka ma bola raz navštíviť. A to až v severných Čechách, v tých Belušiciach. Dostala vtedy dovolenie, no tak celú noc cestovala z tých Hrabušíc. Deti nechala pri svojej mamke a mohla byť asi tak pol hodiny so mnou, mohla porozprávať, ale za prítomnosti esenbáka. Čiže nemohlo sa hovoriť o ničom inom, len o rodinných záležitostiach. O tom ako sme sa tam mali, tak to sa nesmelo nič rozprávať.“

Ostali štyri drobné deti
„Štyri deti som mal vtedy, keď ma brali do väzenia za to, že som rečnil v Zákamennom nad hrobom pána biskupa Vojtaššáka. Rodina, to ako manželka, znášala to veľmi ťažko, pretože chyboval mi jeden deň do toho, aby som dostal rodinné prídavky. Takže po mojom odchode manželka dostala iba dvadsať korún a nikto z vlády sa nestaral o to, že z čoho bude ďalej žiť. No chvalabohu našli sa niektorí dobrí ľudia, ktorí jej pomohli, aby túto najväčšiu krízu prekonala.“

 
   PRINT RSS


             
Hlavná stránka