Krajinou prechádza strašidlo. Strašidlo kotlebizmu! – trojnásobná fikcia               

• Kotlebomagória
• Krajinou prechádza strašidlo. Strašidlo kotlebizmu! – trojnásobná fikcia

• Po 24 rokoch, prvá pozitívna zmena...
• Bravo slovenskí ponovembroví zločinci!

• Čo priniesol Marián Kotleba Slovákom?

Marxisticky zaparafrázoval muž, ktorého šedo-biela hustá brada a výrazný nos presvitali spomedzi zapáleného sedemramenného svietnika, umiestneného v strede dlhého stola. Zatemnené okná v sále a jej temnota, len zvýrazňovali pochmúrnu atmosféru a vážnosť situácie, ktorá nastala po prvom kole volieb župného pána v pučistickom kraji.
Po pravej strane šedo-bielej brady vznešene upnutej na tvári Fedora St. Grála, teda na tom najčestnejšom mieste sedel prvý zo spravodlivých brat Merlyn Čútora. Merlyn Čútora patrí k špičke right side. Jeho jemná šedo-biela krátka brada, vysoké čelo bez vlasov, jemné šedinky po stranách a inteligentný výraz tváre, ktorý ohuroval dlhé roky najmocnejších mužov Spojených štátov, dával tušiť vážnosť situácie. Aby demokracii bolo za dosť učinené, po ľavej strane tradične sedí druhý zo spravodlivých, vznešený to brat Grigojim Neseržidov. Svojim výzorom sa veľmi podobá na Fedora. Len jeho vlasy sú vlnitejšie dotýkajúce sa prostredníctvom hustých bokombriad trochu strapatej šedo-bielej brady. Okuliare na jeho obrovskom supom nose dodávajú punc jeho výnimočnej bystrosti.

„Krajinou prechádza strašidlo, strašidlo kotlebizmu!“ Zopakoval výrazným hlasom s jemným pražským prízvukom veľkňaz Fedor a mierne natočil svoju tvár raz na pravú stranu a potom na ľavú stranu stola, po ktorého stranách sedeli zodpovední za vstávajúcu situáciu. Na ľavej strane sedel víťaz prvého kola volieb Volodimir Maňuška. Oproti nemu schúlený a trasúci sa neúspešný kandidát pravice Húpo Koník. Mnoho bratov z pravice ho pred voľbami familiárne volali „Ten čo vždy zvíťazí.“ Teraz ho však nikto nenazve inak ako „Ten čo prehral s Kotlebom.“

A Kotleba bol ten, ktorý spôsobil, že sa po dlhom čase opäť otvorili mohutné dvere veľkej sály tajného spolku Čudo-Judo, ktorý je skutočným vládcom v krajine menom Ficzrael.
Po pár minútach hrobového ticha sa po tretí krát z úst najvyššieho opäť ozvalo: „Krajinou prechádza strašidlo. Strašidlo kotlebizmu!“ Uprel svoj zrak na koniec dlhého stola obsadeného minimálne dvanástimi rozhnevanými mužmi a jeho oči sa zastavili na tvári ministra špicľovania.

Minister Kalimero,  súkmeňovec Čudo-Judo, pochopil, že má čo vysvetľovať. Odkedy sa stal ministrom, jeho osoba a majetok sa stali nedotknuteľnými a okrem radových policajtov disponuje aj početnou skupinou osôb z radov mafie. Mafiáni sú platení z peňazí daňových poplatníkov a majú štatút tajnej vyhlášky pod krycím číslom 007. Teda okrem narúšania občianskych mítingov proti gorilám, majú oprávnenie beztrestne fyzicky napádať nepriateľov Ficzraelu, demolovať ich majetok, vyberať výpalné pre svojho bossa, podpaľovať politickým odporcom autá či dokonca zabiť hociktorého zo študentov, ktorý by si dovolil mať dlhšie vlasy ako minister.

„Neviem kde sa stala chyba, ale my sme čistí! Urobili sme všetky štandardné úkony, aby sme Kotlebovi zabránili v úspechu. Situáciu sme nepodcenili. Odpočúvame jeho telefonáty. Do bytu sme mu namontovali toľko ploštíc, že pri ich odstraňovaní bude nevyhnutné zavolať dezinsekčnú službu. Z pravidelných rozborov jeho rannej a nočnej stolice naše forenzné oddelenie vie presne zistiť čo, kedy, kde a s kým jedol a pil. Vieme kde má uložené svoje peniaze, poznáme ich množstvo a čo si za ne kupuje. Sledujeme aj jeho elektronickú komunikáciu a jeho webové stránky. Nepretržite je sledované každé miesto, na ktorom sa objaví. Len každodenné výdaje za pohonné hmoty na jeho sledovanie nás stoja cez 500 jewro. A to majú agenti od 1. októbra zakázané kúriť v autách. Aby bolo špicľovanie dokonalé generálny štáb polície (GEŠTAPO) nám poskytol špicľovské galkofóny. Dokonca sme na jeden z protikotlebovských mítingov nasadili našu prominentnú prostitútku v norkovom kožuchu aby kričala na robotujúci ľud:“Vy hajzli!“

My sme teda rozhodne nepochybili. A to ešte musíme sledovať aj niekoľko polobláznov z pospolitosti“. Navrhujem poslať na pučistické územie nejakého nášho sluhu. Drahého Pamíra nemôžeme, lebo ten knokautoval na pošte Rysavú Jalovicu. Pošlime tam nášho hlineného golema Alojza, ale pred tým nech brat Grigojim skontoluje šém aby bol plne pod kontrolou.“ „Ďakujem pán brat. Robíš náš svet bezpečnejším“ ozval sa Grigojim a rukou ukázal na ďalšieho z možných zodpovedných.
Daniel Midlo, bol muž zakrslej, goebbeselovskej postavy. Ženská vagína nebola jeho cup of coffee a tak mu spolok Čudo-Judo rád toleroval radovánky s neplnoletými chlapcami z miestnych indiánskych osád. Aby sa táto úchylka pred verejnosťou zakryla, žil s indiánkou z osady Iribanou, ktorej za túto službu vybavil vysokoškolský titul a ustanovil ju predsedníčkou organizácie bojujúcej proti obdivovateľom ovcoštátu a akejkoľvek snežnej krajiny. Midlo bol zakladateľom tejto organizácie a než odišiel na ministerstvo špicľovania udávať sympatizantov snehuliakov jej aj sám predsedal. Vzhľadom na podpriemernú inteligenciu Iribany, ostal akousi šedou eminenciou tejto organizácie. Aj jeho zásluhou sa organizácia rozrástla o nenahraditeľné osobnosti akými sú Robertko Nehaily, Etko Bohabil Chmelár, Lúčny Koník Andy, Romka Bezpičengerová, Peter Wošbachar. Táto organizácia si pripisuje zásluhy za rozpustenie prvej snežnej politickej strany, hoci pravdou ostáva, že za jej koncom v skutočnosti stál arcizlodej a predseda najstaršej opileckej strany Jánoš Slopta a jeho neplodná konkubína Malá Anča Bielovlasová.  

„Veľavážený brat Fedor St. Grál, brat Merlyn, brat Grigojim a vy ostaní. Naša organizácia urobila všetko preto, aby sme zabránili Kotlebovi v jeho politickej kariére. Vyhodili sme ho zo školy na ktorej učil. Pokúsili sme sa ho zabiť spolu s jeho matkou. Vypracovali sme návrh na rozpustenie snehuliakov, ktorý nám za pomoci našej demokratickej justície vyšiel. Nedovolili sme im pred súdom ani prehovoriť. Dnes môžem konštatovať, že výber bývalej komunistickej sudkyne, ktorá v minulom režime prenasledovala politických väzňov na rozpustenie snehuliakov, bol správny. Veľmi nám pomohol aj vtedajší prokurátor Dubohlav Trkvas. Za všetko svedčí aj vyjadrenie Kotlebu, že aj bulharský komunista mal možnosť riadne sa hájiť pred nacistickým súdom v Berlíne, ale pred týmto demokratickým vo Ficzraeli by nemal šancu. Podarilo sa nám vyvolať celospoločenskú nenávisť voči snehuliakom aj tým, že sme brutálnu vraždu dlhovlasého študenta zámerne hodili na snehuliakov a ochránili tak mafiánov pracujúcich pre políciu. S bývalým ministrom špicľovania Bejzpálkom, ktorý ako každý minister tohto rezortu musí pochádzať z kmeňa Čudo-Judo, sme snehuliakov nechali pelendrekmi zbiť do modra a to rovno pod sochou toho hajlujúceho bradatého škorpióna. Podporili sme aj polievanie a bitie snehuliakov na východe republiky v obci, ktorá sa nebezpečne dotýkala osady mojej milovanej Iribany. Neoceniteľnú prácu v polievaní antigorilistov za arktických podmienok odviedol náš brat Lipshit. Domnievam sa, že je ten správny a nevyhnutný čas opäť povolať do služby súdružku sudkyňu Pindu Hajzelovú a nechať znovu rozpustiť stranu snehuliakov, aby sme sa potom nečudojudovali, že nám Mráz prichádza do parlamentu.“

Mohutný potlesk v sále posmelil aj ďalších. „Naši smetiari nikdy nedali príležitosť Kotlebovi osloviť všetkým nám slúžiacich otrokov. Nestalo sa tak ani v prvej republike Dzurindistan a nebude tomu tak ani v druhej republike Ficzrael. Práve naopak. Už päť minút po zverejnení neoficiálnych výsledkoch prvého kola sme uverejnili desiatky článkov proti Kotlebovi. Do dnešného dňa redaktori pracujúci aj pre iné média, ktoré sú samozrejme pod kontrolou lóže Čudo-Judo zverejnili ďalšie odsudzujúce články na Kotlebu a jeho stranu snehuliakov. Analytici, politológovia či historici platení našou lóžou sú v neustálom strehu. Spojenia pred voľbami ako Marian Kotleba líder ultrapravice nahrádzajú opäť osvedčenými spojeniami extrémista, fašista neonacista a fírer. V diskusiách k predmetným článkom statočne mažeme príspevky, ktoré by boli v prospech Kotlebu, prípadne mažeme aj celé diskusie. My zástupcovia mienkotvorných novín sme sa žiadnej chyby nedopustili. Odporúčam zrušiť všetky plánované televízne a rozhlasové debaty s Kotlebom. Mohol by nabrať ešte viac hlasov a strápnil by hlúpeho a posratého  kandidáta Maňušku. Takýto luxus si nemôžeme dovoliť. “ „A čo ty Stalinslav ? Máš k tomu niečo? Za ten niekoľko tisícový plat čo od nás dostávaš si toho moc neurobil“ Obrátil sa s otázkou Marlyn na Stalinslava Pičeva, riaditeľa pučistického múzea. „Naše múzeum aj spolok histerikov v lóži Čudo-Judo robí čo môže.

Pred nedávnom sme inštalovali vo vestibule múzea obrovský bilboard na ktorom je znázornený hajlujúci prezident vojnového ovcoštátu. On teda v skutočnosti nehajloval a tak mu naši umelci trochu poopravili ruku aby to tak vypadalo, a zdá sa, že ovce to zožrali. Aj ten jeho kresťanský kríž sme premaľovali na hákový. Teraz vedľa neho dáme aj Kotlebu. Tajnej službe sa Kotlebu podarilo odfotiť so zdvihnutou pravicou pri jednej z mnohých náhodných kontrol jeho vozidla keď ukazoval policajtovi, že má od Havrana osratý štátny znak na  brigadírke. Ak by to nestačilo som stále v spojení s Ivanom „Samom“ Kamienkom. Je to naša histerická špička. Ako bývalý agent ŠtB má bohaté skúsenosti v udávaní kolegov a študentov a písania posudkov na ich osoby. Ak bude treba zapojíme aj starú osvedčenú stalinistku Závadnú. “ Ďakujem ti, Pičev, šéf pučistického múzea.“ povedal veľkňaz Fedor.

„No a teraz ty Ficko. Hoci nie si našim pokrvným bratom predsa sme si ťa vybrali za vládcu Ficzraela.“ Robert Ficko patril k starej služobníckej ovcovsko - otrockej rodiny. Jeho najstarší známy predok pracoval ako sluha u pomätenej grófky na Tajomnom hrade v Karpatoch.  Grófka sa preslávila svojimi krvavými kúpeľmi. Ficka využívala pre jeho neskutočnú pracovitosť a lojálnosť. Zásoboval jej kúpeľ krvou, ktorú získaval z tiel mladých panien, ktoré zavraždil. Vždy ohrial krv na potrebnú teplotu a riadne ju zamiešal aby sa nezrazila. Občas grófke vliezol do vane aby jej mohol vydrhnúť chrbát a niekedy aj krídla čierneho turuľa pod jej pupkom. Po čase sa jeho koža zafarbila do červena. Tak ho začali domáci prezývať červený Ficko. Nebudem tu spomínať celý príbeh. Podstatné je, že sa mu podarilo prežiť a mal potomkov. Červené sfarbenie koža sa však stalo dedičným. Cez niektoré nebezpečné a najmä vojnové obdobia sa museli jeho potomkovia schovávať.  Počas ovcoštátu sa zvolila osvedčená taktika, že najväčšia tma je pod lampou a tak sa nielen potomkovia Ficka ale aj iní červenokožci pred neonacistami z germánie schovávali u čiernych uniformovaných gardistov. Po roku 1948 im farba ich kože dopomohla k úspechu, keďže vtedy všetko červené bolo in. Aj po páde červenej totality v novembri roku 1989 sa im darí dobre. Súčasný Ficko za minulého režimu vyštudoval právnickú fakultu ako inak s červeným diplomom. Už ako mladík patril medzi najlepších členov komunistickej strany. Po roku 1989 si ho pretransformovaná ŠtB vybrala pre svoje potreby. Tento mladoboľševický mutant sa stal neskôr vožďom asociálnej demokracie vo Ficzraeli. Je veľkým podporovateľom lóže Čudo-Judo. Vďaka vzájomnej náklonnosti sa mu podarilo zapadnúť do súkolesia politicko-ekonomického orloja, ktorý od roku 1989 postupne prelieva všetok majetok oviec do vreciek svojich a vyvolených. Keďže sa zúčastňuje tradičných ovčích zábaviek a na ne vodí aj svojho gašparka s fujarou, ovciam nie je jeho činnosť podozrivá. Takto sa mu darí okrádať svojich súkmeňovcov a prostredníctvom médií z nich robí poslušné sprosté stádo. Za svoju zradu na národe dostal od lóže hodinky v hodnote 800.000 jewro a murársku zásteru. Od katasrálneho úradu v Bilderbergu dostal list spoluvlastníctva diamantovej bane spolu s nejakým MikLožom.

„Vážení veľkňaz Fedor, milí priatelia. Nedovolím aby extrémista Kotleba vyhral voľby! Už boli dané prvé pokyny. Rozhoduje sa vo volebných miestnostiach. Nie všade má Kotleba zastúpenie. Tam kde nebude mať zástupcu budú iba naše hlasy. Na tom sme sa s predstaviteľmi ostatných strán už dohodli. Už dopredu som avízoval, že náš Maňuška v druhom kole Kotlebu prevalcuje. To len preto, aby ovce neuverili tvrdeniam, že sme voľby z manipulovali. Ale aj tak, tam kde zastúpenie má, treba zvýšiť našu protikotlebovskú propagandu. Minister Kalimero je pripravený v prípade, že to nebude stačiť, urobiť čokoľvek. Nehody sú súčasťou života. Ak by to nevyšlo môžeme zrušiť aj vucku. Po voľbách treba pokračovať v jeho diskreditácii. Niečo mu už podstrčíme, do niečoho ho namočíme. Kalimero vie ako na to. Stranu snehuliakov rozpustíme. Dôvod sa vždy nájde. A čo napíšeme my, to bude sväté a nespochybniteľné. Schválime zákon o spochybňovaní rozhodnutia súdu o rozpustení snehuliakov. V takýchto zákonoch už máme skúsenosti. Zakážeme zákonom doživotné politické práva pre členov a kandidátov rozpustených strán. A potom ich pozatvárame a zbavíme aj akademických titulov a prípadných majetkov. Tieto nové demokratické pravidlá sú nevyhnutné na zabezpečenie našich rodín do budúcnosti. Cieľavedome tu všetci spoločne a dlhodobo budujeme systém o ktorom sme snívali. Mať čo len chceme a to nám môžu zabezpečiť len otroci. Náš Ficzrael je historicky, kultúrne a mentálne na to ako stvorený. V ktorej inej z krajín našej milovanej únie by boli ľudia ešte ochotní robiť na 400 jewro viac ako 200 hodín mesačne ? V ktorej inej krajine by stačilo dôchodcom pridať k 300 jewrovým dôchodkom 5 euro? A to ešte plánujeme bonus, že každý dôchodca k dovŕšeniu 80 roku života dostane od štátu tretry, aby bol pri kontajneroch skôr ako potkany. Ovce nám zožerú len to čo im dáme a ešte nás za to budú milovať. Kotleba je nebezpečný. Chodí hore – dole dedinami a rozpráva sa s ovcami o tom ako ich okrádame. Proti nemu nemáme argumenty.  Jedného dňa by mu možno otroci uverili v celom Ficzraeli. Prišli by sme o majetky a možno aj o hlavy. Hnev otrokov dokáže byť veľký. Ako potom vysvetlíte svojej manželke, že na miesto na Bahamy pôjde na dovolenku len na bahennú priehradu? Ako vysvetlíte dcére, že už nebude mať každý rok nový bavorák, ktorým môže beztrestne ohrozovať ostatných vodičov? Z čoho zaplatíte svojmu synovi za sexuálne orgie s nejakou celebritou zo šoubiznisu ? A čo keď ochoriete? To sa chcete nehať ošetriť našimi lekármi v našich rozpadnutých nemocniciach ? Mohol by som pokračovať. Je na každom z vás ako prispeje. Koník prišiel v kampani o 500 000 jewro . O ďalší melón ktorý sme dali do Maňušku tiež môžeme prísť. Kotlebu to stálo menej ako Kondóm Richterove vreckové pre vnučku. Takže všetky prijaté opatrenia sú jednoducho nevyhnuté. Buď my, alebo Kotleba!“

Po plamenných slovách predsedu vlády Ficzraelu a dlhotrvajúcom potlesku sa situácia v sále opäť ukľudnila. Bradatý veľkňaz Fedor sa postavil a povedal: „Som rád, že moja cesta sem a zvolanie našej lóže neboli zbytočné. Rozpúšťam dnešné zasadanie, pretože sa v našej veci ponáhľam na stretnutie s umeleckou obcou. Poďte bratia dopredu k stolu nech spoločne sfúkneme svietnik.“

Nasledujúci deň už od skorého rána televízia, rozhlas a noviny oznamujú občanom najvyšší stupeň ohrozenia. Krajinou prechádza strašidlo. Strašidlo kotlebizmu! Všetci politici od ľavice po pravicu varujú ovce pred nástupom extrémizmu a stratou ich otrockých istôt. Preplácané celebrity zo šoubiznisu, dobre platené prostitútky zbohatlíckych synáčkov sa pridávajú. Varovaniu neodolá ani zbytok umeleckého dobytka. Pripravujú sa protestné koncerty a vystúpenia. Krajina je zaplavená nespočítateľným množstvom katastrofických scenárov od poslušných politológov. Prorežimoví histerici objavujú doteraz neznáme historické súvislosti neonacizmu a spájajú ich s kotlebovým extrémistickým volebným programom. Potom, čo popredný archeológ Glum Šulík vykopal štít kráľa Svätopluka s hákenkrojcom, výhliadky sú viac ako nádejné. Finančné skupiny a mafia vyčleňujú ďalšie jewrá do druhého kola volieb pre kandidáta vládnej strany. Niekoľko označených aj neoznačených policajných vozidiel blokuje parkovacie miesta pred bytom Mariana Kotlebu. Chýbajúce policajné hliadky v blízkych obciach tak nemôžu zabrániť parazitujúcim asociálom v ich bežnom spôsobe života - vraždám majoritného obyvateľstva a krádežiam ich majetku. Otroci vracajúci sa z nočnej a zobúdzajúci sa na rannú zmenu si neuvedomujú, že práve ponovembroví politici sú skutoční extrémisti. Oni svojimi zákonmi a rozhodnutiami cieľavedome vytvorili v krajine stav extrémizmu. Veľkú skupinu extrémne chudobných otrokov živiacich zo svojej práce malú skupinu extrémne bohatých zbohatlíkov! Lóža, ale rozhodla. Extrémista, fašista, neonacista, rasista a človek zodpovedný za pretrvávajúci zlý morálny a ekonomický stav spoločnosti je Marian Kotleba.

Do dediny práve dorazilo auto. Dedinčania nedočkavo hľadia na vodcu strany snehuliakov kým z neho nevystúpi. Mladý muž, strednej postavy s čiapkou s emblémom dvojkríža, v kapsáčoch a teniskách vstupuje na nádvorie dediny. Pod nosom má malé fúziky. Na bankovom konte nemá milióny. Ani vilu či sprivatizovanú firmu. Má dve zamestnania. Jedno cez deň a druhé v noci. Z pár stoviek euro žije a zároveň si platí svoju vlastnú volebnú kampaň. . Nikde nevidno jeho bilboardy, žiadny guláš, pivo či balóniky pre deti. Má zakázaný vstup do televízie a rozhlasu. Pred druhým kolom mu prieskumy verejnej mienky nedávajú žiadnu šancu. Napriek tomu je nádvorie plné zbedačených a zúfalých dedinčanov.
Má iba titul inžiniera z ekonomiky, magistra informačných technológií a vieru, že to čo robí je správne. Prišiel do dediny aby ľudí zbavil strachu z ponovembrových mafiánskych politikov a neprispôsobivých asociálov. Prišiel aby dal slušným a pracovitým ľudom nádej na zmenu.

Z megafónu zaznieva jeho hlas: „Kamaráti, Na stráž!“

Boris Nebojsa