Vladimír Pavlík

Narodil sa v Považskej Bystrici 10.  septembra 1948. O politiku mal záujem už od detstva a už ako 9-ročný čítaval noviny ktoré otec odoberal. Od detstva závodne recitoval, čítal množstvo kníh, bol pravidelný návštevník knižníc kde študoval noviny a časopisy. Mimoriadne kritický a otvorený bol aj v minulom režime, celý život pracoval v robotníckej profesii a vzdelával sa ako samouk. Za celú dobu pracovného pomeru neurobil ani jednu absenciu, nikdy nebol v práci pod vplyvom alkoholu.

Zlom v jeho živote nastal, keď v roku 1969 nastúpil po návrate z vojenskej služby do OKR - Ostravsko-karvinský revír ako baník do bane ČSM-sever. Bolo to v období začiatkov normalizácie, kedy o svoju prácu prišlo mnoho profesorov, vedcov, lekárov, intelektuálnych elít vtedajšieho národa. Mnohí sa museli živiť robotníckou profesiou, mnohí nastúpili aj do baní. Tam na niektorých takýchto ľudí natrafil, vlastne oni sledovali jeho myšlienkové a názorové pochody. Neskôr, obrazne povedané, si ho adoptovali. To znamená, že keď v piatok necestoval domov, tak sobotu a nedeľu vždy trávil v niektorej takejto rodine. Títo ľudia založili tzv. súkromné univerzity na báze domáceho prostredia vo forme prednášok a vzájomných diskusií. Títo ľudia mu počas tých rokov nikdy nedali najavo, že oni sú niečo viac. Naučil sa myslieť, teda ich zásluhou politicky, ekonomicky, filozoficky, nábožensky, analyticky.... Naučili ho, že má hrať tak, aby ho protivník podceňoval, pričom on som sa na ňom učil. Myslel tým protivníkov z vtedajších štátnych aparátov. Až v roku 1988 mu jeden major z ŠtB povedal, že robili veľkú chybu že ho podceňovali, že stále si mysleli že to, pod čím je podpísaný, píšu vysokoškolsky vzdelaní a nie robotník jeho typu, že on sa pod to len podpisuje.

Nebohý pán profesor Šimečka mu niekedy začiatkom roku 1988 povedal, že keď u nás príde zmena režimu, bude aj pre tento režim verejným nepriateľom. Keďže má isté meno a autoritu ale aj priaznivcov doma a v zahraničí, robí stále to čo robí. V bani dvakrát zažil príznak smrti, teda to, čo človek pred smrťou v tom zlom sekundy cíti a preto o smrti vôbec nerozmýšľa. Je ale pravdou, že viaceré veci ktoré si odskúšal na štátnej moci, robil aj za cenu straty vlastného života. Napriek popularite a publicite ktorú má, samozrejme aj s množstvom tých ktorí ho nenávidia, má systémom sparťanských metód vypestované, že nie je nič extra, že je stále obyčajný človek. Je faktografista, všetko čo píše dokumentuje, to je výsledok tých desiatich rokov súkromného vzdelávania keď pracoval v bani, ale aj určitý dar od Boha. Preto všetko to čo v ňom je, využíva na prospech obyčajných ľudí, slabých a bezbranných ktorým sa krivdí a ktorí sa nedokážu brániť. Je si vedomý toho, že štátna moc na jeho argumenty nemá protiargumenty, nemôže s ním verejne súperiť, čo taktiež využíva na prospech obyčajných ľudí.