Klamstvá a dezinformácie ktoré menovaný verejne prezentoval na Slobodnom vysielači 16. 1. 2014 na moju osobu neboli vôbec náhodné, ale dôkladne a cieľavedome pripravované. Martin Guliš, samozvaný aktivista z okruhu Heleny Mezenskej, už predtým 2-3 mesiace dozadu na sociálnych sieťach spochybňoval moje občianske aktivity a zväčša faktografické články prezentované na www.necenzurovane.sk.
Samozrejme že typy takýchto občianskych zbabelcov, pokiaľ sú niečím dodatočne osvietení, si potrebujú tieto komplexy zbabelosti a menejcennosti nejako vybiť, čo sa najlepšie realizuje v dave. Zrazu sa začal oháňať, ako aj jemu podobní, právom na odpor podľa Ústavy SR, Čl. 32. No ani to nebolo všetko. Začal hovoriť o sociálnych samovraždách, či genocíde páchanej na slovenskom národe. Takže si položme základnú otázku: Položil Martin Guliš, alebo niekto z jeho okruhu tieto otázky verejne štátnej moci, či už písomnou formou, alebo vo forme trestného oznámenia, alebo oznámili štátnej moci že využíva Čl. 32 Ústavy SR? Samozrejme, že nepoložil, ani neoznámil, presne tak, ako ostatní samozvaní aktivisti z jeho okruhu. Tento tzv. aktivista z okolia Johanky Spasiteľky – Mezenskej mal, ako aj jemu podobní, cez všeobecné veci práve odpútavať pozornosť od skutočnej mafie, ktorá spoločne s politikmi vykráda štátny rozpočet a spochybňovať práve tých jedincov, ktorí mali odvahu o tom hovoriť a písať.
Na rozdiel od tejto ukričanej a zakomplexovanej zbabelej nuly budem predkladať konkrétne dôkazy pod ktorými som podpísaný. Na www.necenzurovane.sk, rubrika - rok 2004, zo 14. 7. 2004 je článok pod nadpisom – Využitie Čl. 32 Ústavy SR, čo bolo doporučene poslané NR SR, Úradu vlády SR, GP SR, MV SR a Ústavnému súdu SR. Pokiaľ mi je známe, Guliš a jemu podobní zakuklení krikľúni sa takýmto niečím preukázať nemôžu.
Vykompenzovať si nejako svoju zbabelosť, Guliš a jemu podobní krikľúni sa začali oháňať sociálnymi samovraždami. Takže sa pýtajme, koľkí z nich toto verejne oznámili štátnym orgánom? Samozrejme, že ani jeden. Na stránke www.necenzurovane.sk, rubrika -rok 2008, z 10. 5. 2008 nájdeme doporučene poslanú žiadosť pod nadpisom – Pamätná tabuľa pre obete sociálnych samovrážd, kde som dal návrh na umiestnenie pamätnej tabule obetiam sociálnych samovrážd v budove NR SR. Bolo to zaslané Kancelárii prezidenta SR, Poslaneckým klubom SMER-SD, ĽS-HZDS, SNS, SDKÚ-DS, KDH a SMK. Môže takéto niečo doložiť zakomplexovaný no o to zákernejší zbabelec Martin Guliš? Samozrejme že nemôže. Dokonca tému sociálnych samovrážd v parlamente nedokázala otvoriť ani naša dodatočne osvietená spasiteľka slovenského národa Johanka Mezenská. Takže každý súdny človek si môže urobiť názor, akí samospasitelia to chcú bojovať za slovenský národ.
Ako jediný občan na Slovensku som dal trestné oznámenie na politikov, páchajúcich genocídu na slovenskom národe. Prokuratúra mi odpísala, že neexistuje princíp kolektívnej viny. Tak som to dal na konkrétnych politikov. Bolo mi odpovedané, že to sa už šetrilo, lenže zabudlo sa povedať, že sa šetrilo oznámenie na nemenovaných politikov, ktoré nemá nič spoločného s oznámením na konkrétnych politikov. Takže v závere tejto prvej časti sa môžem podlého klamára a dezinformátora v službách nejakého mafiánskeho zoskupenia opýtať: TAKÝTO ZBABELÝ ODPAD S ĽUDSKOU PODOBOU MA IDE SPOCHYBŇOVAŤ? (dokumenty ohľadom genocídy sú súčasťou príloh)
(Pokračovanie v ďalšej časti)
Vladimír Pavlík
Polícia a prokuratúra sú spoluvinníkmi zločincov a vrahov z vysokej politiky pri páchaní genocídy
