Nedávno sme si pripomenuli desiate výročie úmrtia československého a neskôr českého prezidenta Václava Havla, ako aj vzniku a činnosti Charty 77, kde patril k zakladateľom a k trojici jej prvých hovorcov. Toto výročie bolo priam spojené s mediálnym šialenstvom niektorých kruhov hlavne v Českej republike, no zaparazitovať si na jeho mene nevynechali ani niektoré zbabelé občianske nuly z vysokej slovenskej politiky, vrátane Zuzany Čaputovej a Igora Matoviča. Zastávam názor a mám dostatok dôvodov to verejne hovoriť a písať, že skutočnou, najväčšou osobnosťou a hlavou bol pán profesor Patočka. V ňom videl režim a hlavne ŠtB to najväčšie nebezpečenstvo, preto hneď v prvopočiatkoch, aj napriek jeho chatrnému zdraviu, ho podrobili neľudským výsluchom, na následky ktorých predčasne zomrel. No ani to štátnej moci nestačilo. Jeho pohrebný obrad bol rušený helikoptérou nad jeho hrobom, dokonca to bolo ešte istené naplno túrujúcimi terénnymi motorkami. Samozrejme že Václav Havel až do Novembra 1989 parazitoval na jeho mučeníckej smrti, preto som aj ako signatár Charty 77 očakával, že po Novembri 1989 bude spoločne s chartistickou nomenklatúrou iniciovať dôkladné vyšetrenie tohto zločinu, ako aj potrestanie konkrétnych páchateľov, nielen z funkcie prezidenta, ale aj občana.
Lenže Václav Havel mlčal. Statočne, cynicky, zbabelo a pokrytecky. Roky ubiehali, tak som sa rozhodol, že ja urobím to, čo malo byť jeho morálnou, ľudskou a občianskou povinnosťou. Koncom decembra 1993 som dal podnet na vyšetrenie jeho smrti. Po roku, v decembri 1994 mi bolo doporučeným listom oznámené, že bolo zahájené trestné stíhanie dvoch páchateľov, z Prahy a Liberca, je to ako príloha tohto článku. No a Václav Havel, hoci bol o tom informovaný, naďalej pokrytecky a cynicky mlčal.
Ubehlo päť rokov, poctivo som čakal na výsledky šetrenia, tak som príslušné orgány požiadal o vyjadrenie. Odpoveď ktorú som dostal, a je ako príloha k tomuto článku, z 24. 1. 2000, ma šokovala. Súd v Prahe 6 dňa 7. 1. 1997 prišiel k záveru, že sa nejednalo o trestný čin. A Václav Havel pokrytecky a cynicky mlčal. Dokonca nebolo podané ani odvolanie. A mlčal až do svojej smrti, hoci, nepochybujem o tom, že v hodine jeho smrti mu to cez tie najvyššie sily muselo byť pripomenuté. Súčasťou prílohy bude, mimo iného, aj článok, ktorý som napísal pre necenzurovane.net, ohľadom tejto kauzy.
Vladimír Pavlík
http://www.necenzurovane.net/03/havel.html
MLČANIE VÁCLAVA HAVLA NAĎALEJ TRVÁ
Dňa 2. februára 2003 ukončil svoju trinásť rokov prezidentskú kariéru Václav Havel. Človek, v skutočnosti dramatik pretvarovač, mnohými západnými politikmi, spisovateľmi, či ďalšími umeleckými celebritami považovaný za výnimočného človeka, či, div nie, za Boha. Podľa nich hlavný hrdina porážky komunizmu v Československu, novodobý zakladateľ pravdy, lásky, statočnosti, charakternosti, ľudskosti, demokracie, skromnosti, múdrosti, predvídavosti, nenávidiaci zbabelosť, pokrytectvo, pretvárky, dvojtvárnosť, zločiny proti ľudskosti, či ďalšie nespravodlivosti.
Stačil navštíviť 62 štátov, podostával množstvo metálov, ocenení, čestných doktorátov, dokonca až toľko, že predbehol aj Husáka s Brežnevom. Patrí mu aj ďalší rekord. Pochybujem, či na svete existuje politik, ktorý dokázal toľkokrát použiť slovo “ja”, ako on. Napriek tomuto všetkému má svoje miesto v dejinách zaistené.
Škoda len, že aspoň polovica, či tretina týchto pôct sa nedostala človeku, ktorý nad Václavom Havlom vyčnieval o niekoľko dĺžok. Mal všetko to, čo nášmu hrdinovi chýbalo a chýba. Bol múdry, statočný, charakterný, mravný. Aj keď mal zdravotné problémy, aj keď jeho telo bolo svojim vekom dosť opotrebované, jeho duša, jeho vôľa žiť v pravde bola veľmi, veľmi silná. Napriek tomu, aj keď si musel byť vedomý, že v normalizačnej komunistickej totalite sa za toto platí aj cenou najvyššou, vlastným životom, išiel v súlade so svojim svedomím. Bol to prof. Jan Patočka, povolaním filozof.
Tí, ktorí ho poznali, hovorili, že do roku 1976 sa vyhýbal veciam, ktoré by mohli ohroziť jeho filozofickú, ale aj pedagogickú činnosť. Vedel tiež, že toto všetko raz bude musieť zmeniť, keď sa rozhodol prijať ponuku na jedného z troch hovorcov vtedy vznikajúcej Charty 77. Nasledovali kruté
a neľudské výsluchy na ŠtB, ktoré mali za následok 13. marca 1977 jeho smrť. Ako by ani toto ale jeho vrahom ešte nestačilo. Ich nenávisť voči nemu bola tak strašná, že zhanobili aj jeho pohrebný obrad. Tesne pred smrťou 8. marca 1977 napísal: “Čím větší strach a servilnost, tím více si mocní troufali, troufají a budou troufat”.Táto myšlienka má aj dnes svoje plné opodstatnenie.
A prišiel november 1989. Václav Havel stúpal k vrcholu slávy a začínal ukazovať svoju pravú tvár.
Zaľúbil sa sám do seba. Tá láska bola tak vášnivá, že zabudol aj na tých zločincov, ktorí zapríčinili smrť pána profesora Patočku.
Aj preto som koncom roka 1993 dal podnet na trestné stíhanie konkrétnych osôb, ktoré sa o tento zločin pričinili. A čuduj sa svet, Václav Havel ma nepodporil. Aj keď v tejto veci bolo v roku 1994 zahájené trestné stíhanie voči dvom páchateľom, nakoniec 7. marca 1997 uznesením OSZ Praha 6 pod č. j. 2 Zt 77/96 bolo všetko zastavené. A Václav Havel statočne mlčal, mlčí a naďalej nám káže o pravde, láske a mravnosti...
Vladimír PAVLÍK
Člen Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov
Dokedy chcú moralizovať a parazitovať?
http://www.necenzurovane.net/09/vina.html
Havlománia – 150-dielna tragikomédia v podaní mediálnej a politickej prostitúcie a časti zábudlivej verejnosti
http://www.necenzurovane.net/11/havlomania.html
Když vám nedovolí myslet
http://www.h7o.cz/kdyz-vam-nedovoli-myslet/
Jan Patočka
https://cs.wikipedia.org/wiki/Jan_Pato%C4%8Dka
Pamat-naroda-02-2007.pdf - Ústav pamäti národa
https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf 
https://www.lf3.cuni.cz/3LF-800-version1-schindler.pdf
