Ale to je len časť tohto hyenizmu, takže to všetko doplňme. Asi sa jedná o niečo ojedinelé, aby vlastné deti vlastnému otcovi neurobili vlastný hrob, hoci po ňom zdedili 2-izbový byt, ktorý prenajímajú, netrpia ani finančnými suchotami.....

          Na fotografii je spodok pomníku na hrobe, kde sú pochovaní moji rodičia, ktorí sú tam aj označení. No a na mieste, kde sú uvedené nacionále a meno môjho brata, tam malo byť umiestnené moje meno, mimochodom, toto hrobové miesto som aj zaplatil. Po smrti môjho brata boli jeho pozostatky spopolnené v žilinskom krematóriu. Keď som asi po troch mesiacoch prišiel okolo hrobu poupratovať, dať nové sviečky, ostal som nemilo prekvapený. Na pomníku bolo napísané meno môjho brata, s dátumom narodenia a úmrtia a do hrobu bola uložená aj urna.

          Išiel som za kamenárom, ktorý to tam vytepal a žiadal som vysvetlenie. Bol dosť prekvapený a povedal mi, že bol v tom, že som im to dovolil. Lenže toho roku, pričom to nebolo prvýkrát, že na Pamiatku zosnulých tam nedoniesli žiadnu kvetinovú ozdobu, preto si aj myslím, že ani pri tom hrobe, kde poza môj chrbát uložili otcovu urnu, vôbec neboli. Nakoniec fotografia to jednoznačne dokazuje, pričom štvrtá kvetinová ozdoba je ešte vo váze na vrchu pomníka. Teda, všetku kvetinovú ozdobu v počte štyroch kusov som kúpil za svoje vlastné.

          Smutným paradoxom je aj to, že som dohodnutý s matkou a jej synom, ktorých som pred desiatimi rokmi vôbec nepoznal, že po mojej smrti, v septembri toho roku som mal 74 rokov, a to je vek, ktorý vzhľadom k môjmu zdravotnému stavu, je tou poslednou stanicou, mi tam dajú urobiť mramorovú dosku s menom, s dátumom narodenia a úmrtia, že moje pozostatky nechajú spopolniť v žilinskom krematóriu. A ešte taký dodatok, že obaja, alebo jeden z nich chodia pravidelne hrob upravovať. Na rozdiel od tých, ktorých doteraz ani nenapadlo, aby finančne prispeli na zaplatenie hrobového miesta. Pod článkom budú umiestnené kvôli autenticite aj fotografie.

Vladimír Pavlík